Eversheds Sutherland
Dny teplárenství a energetiky 2024
Belimo 2

Rozhoduje štát, náklady sú v cene palív, hovorí šéf agentúry pre núdzové zásoby ropy (ROZHOVOR)

Vojna na Ukrajine zmenila pohľad aj na núdzové zásoby, viaceré krajiny ich navyšujú, hovorí Peter Ufnár.

Peter Ufnár

Peter Ufnár / Foto: Energie-portal.sk

  • Publicistika |  15.03.2024 |  Radovan Kazda, Radovan Potočár

Pred viac ako desiatimi rokmi na Slovensku vznikla Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných produktov (EOSA), ktorá prevzala úlohy od Správy štátnych hmotných rezerv.

Väčšinový 70-percentný podiel v agentúre drží štát, zvyšok je v rukách súkromných spoločností ako Slovnaft či OMV Slovensko. Tzv. agentúrny model však čelí kritike Najvyššieho kontrolného úradu, podľa ktorého štát v systéme nemá dostatočnú kontrolu.

Ako správa núdzových zásob funguje? Prečo agentúra od februára zvýšila poplatky? A ako jej vedenie reaguje na výhrady NKÚ? Aj na to v rozhovore odpovedá generálny riaditeľ EOSA Peter Ufnár.

Agentúra spláca dlh

Na Slovensku máme agentúrny model núdzových zásob ropy a ropných produktov. Čo to znamená? Riešia to takto aj iné štáty?

V Európe sa využívajú tri rôzne modely. Prvý model je čisto štátny a ten je ale iba v jedinej krajine, v Českej republike. Druhou možnosťou je agentúrny model, ktorý využívame aj na Slovensku. A treťou alternatívou je prenesenie povinnosti udržiavať núdzové zásoby na priemysel.

V skutočnosti väčšina európskych krajín využíva práve rôzne formy agentúrneho modelu podobné nášmu, prípadne rôzne kombinácie týchto modelov, čo závisí od množstva faktorov, ako napríklad diverzifikácia prístupu k rope. Prímorské krajiny, ktoré ropu ťažia alebo majú možnosť aj inej dopravy ropy tankermi, nemusia zohľadňovať až tak veľmi bezpečnostné riziko než tie krajiny, ktoré takúto možnosť nemajú.

Ako funguje agentúrny model? V čom sa líši od štátneho?

Je to partnerstvo štátu a priemyslu. Agentúrny model znamená, že je tu špecializovaná agentúra vytvorená výlučne na to, aby spravovala štátne núdzové zásoby ropy a ropných produktov.

Hlavný princíp agentúrneho modelu spočíva v samofinancovaní, čo znamená, že tento model je úplne nezávislý od štátneho rozpočtu. Je to samofinancovateľný systém. Zodpovednosť za núdzové zásoby je rozdelená medzi štát a priemysel, ktorý spravovanie núdzových zásob financuje.

Má potom ale štát nad núdzovými zásobami kontrolu?

Štát nad zásobami má reálnu kontrolu. Štát má 70 % hlasovacích práv, štát rozhoduje, čo sa bude diať s núdzovými zásobami. Agentúra má samozrejme nejaké právomoci týkajúce sa nakladania s komoditami, ale tie sú obmedzené.

Najsilnejším aktérom v systéme je štát, ktorý môže povedať, či sa so zásobami niečo bude alebo nebude diať, či už prostredníctvom vlády, Správy štátnych hmotných rezerv, alebo zástupcov štátu v agentúre alebo prostredníctvom legislatívy. Zároveň však platí, že štát systém nefinancuje, čo stavia agentúru do stabilného postavenia, keďže nemusíme chodiť za politikmi a žiadať ich o financie.

Povinnosť agentúry udržiavať dostatočnú úroveň núdzových zásob je teda plnená za každých okolností a nie je závislá na pridelení, respektíve prípadnom nepridelení dostatočných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

Niekto ale systém financovať musí. Ak je to v agentúrnom modeli priemysel, znamená to, že náklady sa premietajú do cien pohonných hmôt. O akú sumu ide v prepočte na liter paliva?

Do konca januára 2024 predstavoval poplatok za skladovanie zásob tri centy a od februára sú to štyri centy z každého litra, ktorý sa na Slovensku natankuje do motorových vozidiel. Tie náklady sa do finálnych cien pravdepodobne premietajú, avšak cenotvorbu pohonných hmôt si podnikatelia tvoria sami.

Do konečnej spotrebiteľskej ceny vstupuje mnoho druhov vstupných nákladov, preto z nášho pohľadu ťažko povedať, či a v akej výške jednotliví podnikatelia premietajú poplatok za núdzové zásoby do cien pohonných hmôt pre konečných spotrebiteľov. Ale keď si vezmete, že liter benzínu alebo nafty dnes stojí okolo 1,60 EUR/liter, navyše je tá cena značne volatilná a niekedy sa zmení aj o 10 centov v priebehu týždňa, tak tri alebo štyri centy sú pomerne zanedbateľná časť, ak hovoríme o bezpečnosti celého systému a o bezpečnosti krajiny ako takej.

Zároveň je to z nášho pohľadu takto postavené férovo. Zjednodušene: tí, čo jazdia na autách, tí si v cene paliva platia aj zaistenie núdzových zásob, teda pokračovanie zásobovania pohonnými hmotami aj v prípade výpadkov dodávok. 

Predplatné Energie-portal.sk

Ako ste spomenuli, agentúra od februára 2024 zvýšila odplatu za udržiavanie zásob ropy o tretinu. Prečo k tomu došlo?

Týmto sa vraciame k úlohe štátu v systéme. Agentúra bez toho, aby jej akýkoľvek rozpočet neschválilo ministerstvo financií, nemôže fungovať. Za celé desaťročné fungovanie agentúry bol každý jeden rozpočet vždy schvaľovaný ministerstvom financií. Začiatkom decembra 2023 sme boli ministerstvom požiadaní, aby sme poplatok zvýšili z dôvodu rýchlejšieho splatenia dlhovej služby, ktorú agentúra má voči štátu. 

Ako ten dlh vznikol?

Ide o dlh, ktorý vznikol na začiatku fungovania súčasného systému, keď agentúra musela od štátu odkúpiť núdzové zásoby ropy a ropných produktov.

Agentúra tieto zásoby odkúpila od štátu za 520 miliónov eur. Jediným vlastníkom všetkých núdzových zásob je v súčasnosti agentúra. Na to bolo použitých 520 miliónov eur, ktoré agentúre požičal štát a ktoré sa teraz štátu splácajú.

To je obrovská suma. Ako dlho sa to bude splácať?

Plánom bolo splatiť všetko do roku 2031. Takto sme to mali dlhodobo postavené.

Vzhľadom na konsolidáciu verejných financií nás ale ministerstvo požiadalo, aby sme to splácanie urýchlili. Tým pádom sme plánovaných 40 miliónov eur na nasledujúcich päť alebo šesť rokov museli zmeniť na 73 miliónov eur. Preto sme zvýšili ten poplatok z tých troch na štyri centy. Slúži to čisto iba na to, aby dlh, ktorý agentúra ešte stále má voči štátu, bol splatený čo najskôr.

Česko má problémy s plnením limitu

Ako je to vlastne s nákladmi na udržiavanie núdzových zásob? Keď už raz predsa zásoby existujú, ďalšiu ropu a palivá do nich dokupovať predsa nemusíme, nie?

Podstatnú časť našich súčasných nákladov, v uplynulých rokoch to bola každoročne zhruba polovica všetkých výdavkov agentúry, predstavuje splácanie spomínaného dlhu, čo sú de facto náklady na obstaranie samotných zásob. Keď sa ten dlh splatí, samozrejme klesne i poplatok, ktorý agentúra vyberá.

Veľkú časť nákladov agentúry ale tvoria aj náklady spojené so skladovaním tých zásob, toho obrovského množstva ropy a ropných produktov. Agentúra vlastní zásoby, ale nevlastní skladovacie nádrže. Túto službu skladovania si agentúra musí vždy vysúťažiť vo verejnom obstarávaní a potom platí za službu skladovania.

Navyše minimálny limit núdzových zásob, teda ich minimálna povinná výška zodpovedajúca 90-dňovým zásobám, je prepočítavaná každoročne na základe množstva spotrebovaných ropných výrobkov na Slovensku. Ak spotreba medziročne narastá, tak sa zvyšuje aj minimálny limit núdzových zásob, teda narastá celkový objem zásob, ktoré musí agentúra udržiavať.

Peter Ufnár | Foto: Energie-portal.sk

Agentúra teda vlastní samotné zásoby, ale nevlastní nič okolo. Kto má v rukách infraštruktúru?

Otázku treba rozdeliť zvlášť na ropu, zvlášť na ropné produkty. Ropa je skladovaná v Spoločnosti pre skladovanie, čo je dcérska spoločnosť štátneho Transpetrolu. Čo sa týka výrobkov, teda nafty, benzínu a leteckého petroleja, tie máme uskladnené v spoločnosti Zväz pre skladovanie zásob, čo je dcérska spoločnosť Slovnaftu.

Treba povedať, že služby týchto dvoch firiem využívame preto, lebo sme ich takto vysúťažili vo verejnom obstarávaní. Tender bol otvorený, prihlásiť sa doň mohol ktokoľvek. Nebolo to riešené žiadnym priamym zadaním.

Na druhej strane subjektov, ktoré dokážu poskytovať takéto služby, asi na Slovensku nie je veľa. Bola to reálna súťaž?

Pravda je taká, že konkurencia v poskytovaní skladovacích služieb na Slovensku je pomerne obmedzená. V prípade uskladňovania produktov prichádza do úvahy viac subjektov, avšak v prípade ropy je situácia špecifickejšia, pretože veľké zásobníky ropy na Slovensku prevádzkujú len dve spoločnosti, Transpetrol a Slovnaft. Podmienkou zároveň je strategické umiestnenie týchto zásobníkov v krajine a napojenie na ropovod Družba.

Každopádne vo verejnom obstarávaní sme mohli vyberať iba z ponúk, ktoré sme dostali. Avšak treba zdôrazniť aj to, že v poslednom verejnom obstarávaní na výber skladovacích kapacít boli podmienky pre uchádzačov veľmi takpovediac liberálne, lebo víťazom mohol byť aj ten, kto žiadne skladovacie kapacity nemá, no bol by ich schopný postaviť za vyše 900 dní. Teda sa mohol prihlásiť hocikto, kto si vedel zohnať peniaze, pretože na základe trhových konzultácií Agentúry s expertami z oblasti stavebníctva taká dlhá doba bola dostatočná, aby sa sklady dali reálne aj postaviť na zelenej lúke.

Počas súťaže neprišla žiadna negatívna reakcia ani zo strany podnikateľov ani zo strany kontrolných úradov, žeby podmienky neboli otvorené pre de facto hocikoho.

V systéme figuruje množstvo hráčov a nie je prehľadný. Nezorientovaný človek - a takí sme takmer všetci - sa môže vo veciach ľahko stratiť. Nebolo by možné celý systém zjednodušiť a sprehľadniť?

Z nášho pohľadu je systém veľmi jednoduchý - agentúra je jediný subjekt povinný udržiavať núdzové zásoby. Keďže agentúra nevlastní skladovacie nádrže, tak si musela službu skladovania svojich zásob vysúťažiť vo verejnom obstarávaní, z ktorého vzišli dvaja skladovatelia, jeden pre ropu a jeden pre ropné výrobky.

Štátna kontrola v agentúre je navyše zabezpečená najmä prostredníctvom jej člena, Spoločnosti pre skladovanie, ktorej akcionármi sú štátna spoločnosť Transpetrol a Správa štátnych hmotných rezerv. Spoločnosť pre skladovanie je teda 100-percentne pod kontrolou štátu.

Zákon zároveň jasne rozdeľuje úlohy a každý aktér má jasne dané mantinely.

Ako vznikla samotná agentúra?

Agentúra vznikla ako združenie právnických osôb. Idea bola čerpaná z iných európskych krajín. Napríklad v Nemecku vznikla podobná agentúra už v roku 1978 po tzv. ropnom šoku, kde rolou štátu v agentúrnom modelu bolo zabezpečiť strategickú a finančnú konrolou a úlohou podnikateľov bol a je priniesť expertízu a racionalitu. Slovensko sa inšpirovalo práve Nemeckom a ďalšími krajinami, kde tento model funguje dlhodobo a absolútne bez problémov.

Česká republika, ktorá má ako jediná ešte stále štátny model, ktorý je rovnaký, ako bol starý model na Slovensku pred vznikom agentúry, sa v posledných rokoch borí s tým, že nedosahuje vyžadovaný 90-dňový objem zásob. A celý problém spočíva v tom, že politici otáľajú s vyčlenením peňazí z rozpočtu, čo je presne rovnaký problém, ktorým trpel aj starý systém na Slovensku a to bol aj hlavný dôvod pre zmenu systému a vznik agentúrneho modelu.

Slovensko zásoby na 90 dní má?

Agentúra už štyrikrát realizovala dokupy komodít, prvý hneď po svojom založení. V čase, kedy agentúra preberala spravovanie zásob z rúk štátu, tak Slovensko požiadavku pre nasledujúci rok nespĺňalo a potrebné dokúpenie dodatočných zásob bolo možné iba prostredníctvom financovania v rámci nového agentúrneho systému. Odvtedy agentúra neustále zabezpečuje núdzové zásoby aspoň na 90 dní, momentálne na úrovni 97 dní priemerných denných čistých dovozov.

Vráťme sa k agentúre a transparentnosti. Kto ju založil? Prečo jej členmi nie sú všetci účastníci trhu, hoci financovať systém sú povinní?

Hlavný záujem na tom bol, aby financovanie bolo nezávislého od štátneho rozpočtu a aby si štát naďalej zachoval rozhodujúcu úlohu najmä pri finančnej a strategickej kontrole, ale aj pri určovaní a schvaľovaní napríklad kľúčového riadiacieho dokumentu, stanov agentúry. Preto bola vytvorená Spoločnosť pre skladovanie. Tá sa stala hlavným zakladajúcim členom agentúry a má 70 percent hlasovacích práv.

Zvyšných 30 percent bolo rozdelených medzi priemyselné subjekty, ktoré majú povinnosť platiť poplatky. Každý, kto platí poplatok, sa môže stať členom agentúry. Nie je to povinnosť, ale možnosť. Tých 30 percent hlasovacích práv sa potom delí podľa trhového podielu.

V súčasnosti je členov agentúry päť. Jedným z nich je Spoločnosť pre skladovanie, zvyšní štyria sú súkromné spoločnosti (sú nimi ORLEN Unipetrol Slovakia, OMV Slovensko, Progress Trading a Slovnaft - pozn. red.). Členstvo v agentúre je dobrovoľné, avšak bez akýchkoľvek finančných benefitov pre členov, prihlásiť sa môže ktorýkoľvek podnikateľ z odvetvia, ktorý spĺňa podmienky určené stanovami agentúry, ktoré schvaľuje vláda. S

úkromný sektor nemá žiaden právny nárok na financie z agentúry, nemá z členstva a transakcií agentúry žiadne dividendy a ani núdzové rezervy mu nepatria, lebo tie patria agentúre a vzhľadom na zákonné ustanovenia sú a aj ostanú majetkom štátu.

A koľko firiem na Slovensku má povinnosť platiť poplatky, z ktorých sa systém financuje?

Je ich okolo 40. V princípe je to každý, kto obchoduje s hlavnými kategóriami ropných výrobkov, najmä s naftou, benzínom, vykurovacími olejmi a podobne. Zároveň má aj možnosť, aby sa zúčastňoval na riadení agentúry tým, že bude jej členom. To, že sú tam teraz štyria členovia, neznamená, že nemôžu byť štyridsiati.

To, že sú v Agentúre medzi členmi a v riadiacich orgánoch rôzne firmy z ropného sektora, je dobré, keďže sú medzi sebou na trhu aj vzájomnými konkurentami a tak sa navzájom aj dôsledne kontrolujú v agentúre.

Núdzové zásoby uvoľnili dvakrát

Spomínali ste, že pred vznikom agentúry v štátnom modeli hrozilo nezabezpečovanie požadovaného objemu zásob ropy a ropných produktov na 90 dní. Ako sa tento údaj vypočítava?

V roku 2012 nadobudla účinnosť nová smernica, ktorá zmenila pravidlá. Dovtedy platilo, že núdzové zásoby musia zodpovedať aspoň 90 dňom spotreby. Od roku 2013 sa to zmenilo na 90 dní priemerných denných čistých dovozov ropy a ropných výrobkov. Znamenalo to mierne navýšenie povinnosti. Uvedený minimálny limit sa prepočítava každý rok podľa skutočných objemov čistých dovozov ropy a ropných výrobkov v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Skutočná výška minimálneho limitu, teda objemu zásob zodpovedajúcemu 90 dňom, je teda známa až po skončení kalendárneho roka. V starom štátnom modeli však museli byť finančné prostriedky na daný účel alokované ešte pred skončením roka pri zostavovaní štátneho rozpočtu najneskôr v decembri. Tak tomu bolo aj pred koncom roka 2012, Správa štátnych hmotných rezerv oslovovala ministerstvo financií, ale nedostala peniaze na dokúpenie dodatočných potrebných zásob na splnenie minimálneho limitu v roku 2013. Minimálny limit núdzových zásob v roku 2013 bol nakoniec splnený iba dočasným provizórnym riešením, kedy Transpetrol bezodplatne poskytol do núdzových zásob časť vlastných zásob ropy.

Paradoxom je, že štát už vtedy v starom systéme začal na účel financovania núdzových zásob vyberať poplatky od účastníkov trhu, obdobne ako sú vyberané aj dnes. Lenže zatiaľ čo teraz smerujú do agentúry, vtedy boli poplatky príjmom štátneho rozpočtu a veľká časť z nich tam aj končila bez ich pridelenia na účel, na ktorý boli vybraté.

Foto: Energie-portal.sk

Je tých 90 dní adekvátny limit?

To je dobrá otázka. Hlavne vo svetle toho, čo sa deje posledné dva roky vo svete. Pohľad na tých 90 dní bol viac-menej stabilný. Ako agentúra sme členom Medzinárodnej energetickej agentúry a iných organizácií zaoberajúcich sa ropnou bezpečnosťou a chodíme na stretnutia aj s ostatnými krajinami. Do 24. februára 2022 nikto nepovažoval 90-dňový limit za niečo, čo by mohlo byť obmedzujúce alebo, naopak, priveľa.

Aktuálne odporúčanie Medzinárodnej energetickej agentúry hovorí, že 90 dní je síce fajn, ale mnohé krajiny sa zariaďujú inak. Napríklad Fínsko zvýšilo podiel núdzových zásob až na 200 dní. Keď pripočítame aj komerčné zásoby vo vlastníctve podnikateľov, tak niektoré krajiny majú celkové ropné zásoby na stovky dní, niektoré aj na viac ako tisíc dní. Na druhej strane my sme vnútrozemská krajina, nemáme more a nemáme prístavy, kde by sme zakotvili loď, ktorá má niekoľko desiatok alebo stoviek tisíc kubíkov nákladu.

Medzinárodná energetická agentúra pri pravidelných previerkach dáva odporúčania a v našom prípade je jednoduché a jednoznačné. Mali by sme zvýšiť zásoby špeciálne v prípade nafty, ktorej máme v zásobách dostatok iba na zhruba mesiac jej obvyklej spotreby.

Odkedy sa začala vojna na Ukrajine strategické uvažovanie o núdzových zásobách sa úplne zmenilo. Mnohé štáty, či už Francúzsko, Holandsko, Švajčiarsko, Cyprus, budujú nové skladovacie kapacity, aby mali vyššie zásoby.

Ako často sa prepočítava objem 90-dňových zásob ropy?

Prepočet robí Správa štátnych hmotných rezerv raz ročne. Nový limit oznámia od februára a platiť začne od 1. júla.

Čo sa deje so zásobami, ktoré strácajú životnosť?

Zásoby musia byť neustále pripravené na použitie, to znamená, že keď vláda prikáže agentúre uvoľniť zásoby zajtra, tak musia byť k dispozícii na okamžité použitie.

Obaja skladovatelia majú povinnosť udržiavať zásoby v adekvátnej kvalite a v stanovenom množstve, keďže pri dlhodobom skladovaní núdzových zásob dochádza k určitým stratám, napríklad v dôsledku vyparovania. Je to ich zodpovednosť.

Osobitne veľké sú náklady na údržbu, bezpečnosť a infraštruktúru, čo je povinnosť skladovateľov, ktorí doteraz na ne museli investovať odhadom 100 miliónov eur. Zásoby ropných výrobkov sa musia vymeniť približne každých päť rokov. Takže robíme takzvané obmeny, a to takým spôsobom, že staré zásoby predáme. Nové zásoby nakupujeme v rovnakom množstve a za rovnakú cenu.

Kto to realizuje, vy, alebo skladovateľ?

Účtovnícky to robíme my, ale fyzicky to realizuje skladovateľ, resp. jeho materská spoločnosť, je to jeho povinnosť. Takže agentúra predáva staré zásoby a za rovnakú cenu nakupuje čerstvé. Z účtovného pohľadu teda ide o nulovú transakciu.

Obsahujú tie palivá biozložky? Bez nich by bola trvanlivosť vyššia.

Je pravda, že pohonné hmoty je možné skladovať dlhšie, pokiaľ sú bez obsahu biozložky. Naše núdzové zásoby nafty sú skladované vždy bez biozložky a v zásobách benzínu síce je určité percento biozložky, ale oveľa menšie, ako predpisuje zákon pre hmotu určenú na trh. V tomto majú núdzové zásoby aj výnimku z príslušného zákona.

Koľkokrát nastala situácia, že štát potreboval uvoľniť niektoré zásoby ropy alebo ropných výrobkov?

Doteraz sa stalo dvakrát, že by štát prostredníctvom agentúry uvoľňoval zásoby.

V roku 2019 nastala situácia s kontaminovanou ropou z Ruska. Bolo potrebné úplne zastaviť prevádzku ropovodu, Slovensko zostalo de facto úplne odrezané od dodávok ropy. Problém to bol najmä pre rafinériu, ktorá zásobuje väčšinu slovenského trhu.

Nakoniec to netrvalo dlho, možno pár týždňov, ale toto obdobie sme pomohli rafinérii preklenúť poskytnutím zásob ropy. Urobili sme to tak, že sme rafinérií poskytli zásoby ropy a oni nám za to zamenili zásoby ropných výrobkov do vlastníctva agentúry.

Trochu štandardnejšie riešenie nastalo v roku 2022 pri havárii v rafinérii spoločnosti OMV v rakúskom Schwechate (v rafinérii vtedy došlo k výbuchu - pozn. red.), kedy závod produkoval viac ako pol roka iba na desatinu kapacity.

Tým bola ohrozená značná časť celého rakúskeho, maďarského aj slovenského trhu. To bola ukážka medzinárodnej spolupráce, pretože aj Rakúsko aj Maďarsko uvoľnili svoje zásoby.

Takže agentúra vypomáhala Rakúsku a nie Slovensku?

Nie. Išlo o deficit pre slovenský trh, lebo rakúsky producent nebol schopný dodávať produkty na Slovensko a to by predstavovalo výrazný výpadok na slovenskom trhu.

Ak by vtedy nezasiahla agentúra, tak by mnohé čerpacie stanice jednoducho „vyschli.“

Prečo? Dominantným dodávateľom produktov na Slovensku je Slovnaft.

Samozrejme. Ale OMV má približne trinásťpercentný podiel na slovenskom retailovom trhu. V tom čase bola celkovo napätá situácia na trhoch nie len u nás, ale aj v širšom regióne z rôznych dôvodov a výpadok takejto veľkej časti trhu nebolo možné zo dňa na deň nahradiť.

My sme sa s OMV dohodli na pôžičke zásob benzínu a nafty, ktoré pokryli približne mesačný deficit dodávok s podmienkou ich použitia len na území Slovenska. Teda to požičané množstvo zásob bolo určené len pre slovenský trh. Spoločnosť OMV si pomerne rýchlo našla ďalšie alternatívne dodávky a poskytnutie núdzových zásob na ďalšie obdobie nebolo potrebné.

Foto: Energie-portal.sk

NKÚ a jeho výhrady

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) v roku 2023 zverejnil správu po kontrole, ktorá nadväzovala na výsledky kontroly vo vašej agentúre v roku 2020. Úrad v nej tvrdí, že objavil niekoľko nedostatkov, napríklad aj nedostatok verejnej kontroly. Ako môže verejnosť skontrolovať, či práve v podobných transakciách, akým je výmena ropných produktov, či samotné skladovanie, nedochádza k poškodzovaniu spotrebiteľa, ktorý tie rezervy de facto platí v cene palív?

Na skladovanie musíme akceptovať ponuky, ktoré nám prídu. Napríklad Spoločnosť pre skladovanie aj Transpetrol sú de facto štátne spoločnosti, takže zisky spoločností plynú opäť len štátu. V každom prípade agentúra vždy postupuje v súlade so zásadou hospodárnosti. Sme pod prísnou kontrolou štátu vo viacerých rovinách, či už od ministerstva financií, ministerstva hospodárstva alebo Správy štátnych hmotných rezerv.

Ani NKÚ v skutočnosti pri uvedenej kontrole v agentúre nezistil žiadny prípad nehospodárneho nakladania s financiami agentúry, niekoľko zistených nedostatkov sa týkalo skôr nastavenia systému alebo administratívnych záležitostí. V konečnom dôsledku sme aj pod priamou kontrolou samotných podnikateľov, ktorí sú členmi orgánov agentúry a majú primárny záujem na tom, aby s nimi zaplatenými poplatkami agentúra narábala maximálne hospodárne.

Transparentnosť financovania systému potvrdzuje aj každoročné schvaľovanie rozpočtu agentúry zo strany ministerstva financií.

Musíte skladovať iba na území Slovenska? To je dosť veľké obmedzenie trhu.

Slovensko môže skladovať zásoby aj v zahraničí, pokiaľ existuje medzivládna dohoda medzi slovenskom a konkrétnou krajinou o slobodnom pohybe zásob, teda, že ich nebudú blokovať pre svoje účely.

Takáto zmluva existuje zatiaľ len s Českou republikou, ale nikdy nebola využitá.

Prečo?

Je prirodzené, že núdzové zásoby chcete mať na území Slovenskej republiky. Je to lepšie z bezpečnostného hľadiska, takže pokiaľ to nie je nevyhnutné, tak v zahraničí určite nechceme skladovať naše núdzové zásoby.

Napríklad Česko jeden čas skladovalo zásoby aj v Nemecku, ale potom mali veľký problém dostať sa k nim keď potrebovali, a to sa ani nestalo v čase pandémie covidu, kedy boli hranice zatvorené.

Kontrolóri tiež tvrdia, že Spoločnosť pre skladovanie sa v systéme javí ako nadbytočná a neopodstatnená keďže väčšinu služieb, ktoré poskytuje v agentúrnom modeli, zabezpečuje prostredníctvom tretích strán.

K pôsobeniu Spoločnosti pre skladovanie je nám ťažko sa vyjadrovať, keďže na jej fungovanie agentúra nemá priamy vplyv. Ako skladovateľ núdzových zásob pre agentúru Spoločnosti pre skladovanie plní všetky požiadavky legislatívy a zmluvy o skladovaní. Ako si skladovateľ zabezpečuje svoje subdodávateľské reťazce nie je naša vec. Nás zaujíma finálna služba a tá z nášho pohľadu funguje bez problémov. Miesto Spoločnosti pre skladovanie v rámci systému je skôr v kompetencii vlády a príslušných štátnych orgánov.

My teda môžeme ovplyvniť fungovanie agentúry a plnenie našich úloh súvisiacich s núdzovými zásobami. Kontrola NKÚ v agentúre v roku 2020 prebiehala skoro rok a výsledkom bolo 10 zistení, ktoré sú z nášho pohľadu zväčša maličkosti alebo veľmi potencionálne riziká, ktoré sú veľmi vzdialené od reality. A v súlade s odporúčaniami NKÚ sú už aj vyriešené. My si myslíme, že agentúra je subjekt, ktorý funguje správne, lebo ju kontroluje priemysel, ktorý ten systém financuje, a tiež štát, ktorý v nej má kontrolné mechanizmy úplne jasné.

Jedna z úloh od kontrolórov bolo pravidelne informovať pravidelne na štvrťročnej báze o činnosti agentúry. Ukazujeme v podstate všetko a posielame to okrem NKÚ aj na parlamentný hospodársky výbor, na Správu štátnych hmotných rezerv, aj na ministerstvo hospodárstva. Počas troch rokov od kontroly nám nik z nich nič nevyčítal, vrátane NKÚ.

Predseda NKÚ v januári opäť medializoval výhrady úradu. Napriek rozhodujúcemu hlasovaciemu podielu štátu v agentúre tvrdí, že štát v skutočnosti nemá dosah na rozhodovanie a riadi ho súkromný partner. Mieril zrejme na spoločnosť Slovnaft, ktorá prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti skladuje všetky ropné produkty.

Pre nás je to celkom nepochopiteľné. Štát má viacero mechanizmov, o ktorých sme už hovorili, ktorými má priamy vplyv na agentúru.

Vnútorné pravidlá agentúry sú schválené vládou a rozhodujúci vplyv štátu je zabezpečený jeho väčšinou hlasov. Dvaja členovia predstavenstva sú nominovaní štátom, rovnako tak dvaja členovia dozornej rady. Napríklad spomenutá spoločnosť Slovnaft má v agentúre pri rozhodovaní alebo riadení iba menšinový vplyv, bez súhlasu zástupcov štátu nie je možné vo väčšine prípadov prijať žiadne rozhodnutie. NKÚ sa ani raz neohradil voči správam, ktoré mu pravidelne zasielame.

Vnímame ako dosť zmätočné, že úrad mieša kontroly v iných subjektoch s kontrolou, ktorá bola u nás, napáda celý agentúrny systém skrz to, čo s agentúrou nemá nič spoločné. Tvrdenia o netransparentnosti považujeme za scestné. Pravidelne sme pozývaní na ministerstvo financií, bez ktorého súhlasu neutratíme ani euro.

Predseda Ľubomír Andrassy vyčíta aj navýšenie výdavkov na propagáciu a darčeky v hodnote niekoľkých desiatok tisíc eur.

To je nezmysel. My nenakupujeme žiadne darčeky nikomu v desiatkach tisícov eur. V agentúre sa nič také nikdy nestalo, čo dokazuje aj to, že v správe o výsledku našej kontroly nie je žiadne takéto zistenie. 

NKÚ mal tieto výhrady voči Spoločnosti pre skladovanie.

Problém je práve v tom, že čiastkové závery z kontroly u iných subjektov kontrolóri v médiách aplikujú na celý agentúrny systém a tvrdia, že systém správy núdzových zásob ropy je nehospodárny alebo netransparentný. Takéto vážne kategorické vyhlásenia však nie sú podložené žiadnym racionálnym zdôvodnením.

Zvýšenie poplatkov sme odmietali

Správa z roku 2020 konštatuje aj tzv. neproduktívne výdavky, ktoré by nevznikli, ak by sa štát rozhodol zostať pri pôvodnom systéme. NKÚ ich odhaduje na 191 miliónov eur.

Nevieme presne, ako NKÚ prišiel k takémuto absurdnému číslu, úrad mieša jablká s hruškami, fixné náklady, ktoré má agentúra ročne na svoju činnosť, spája s dlhovou službou za nákup zásob. Je to zavádzajúce tvrdenie, ktoré vytvára nebezpečný a jednoznačne nepravdivý obraz o premrhaných obrovských miliónoch v agentúre.

Spomínali sme rôzne kontrolné mechanizmy v agentúre, ktoré by takéto mrhanie nikdy nedovolili. Kontrolóri to chceli dať aj do nášho protokolu. Dôrazne sme sa ohradili, že to nie je pravda. Uznali to, ale úrad naďalej komunikuje toto zavádzajúce tvrdenie v médiách.

Tento rok zvyšujete poplatky do systému, teda nepriamo fixnú zložku ceny palív, o jeden cent na liter. To je 33 percentný nárast. Agentúre ako “neštátnemu” subjektu to bezpochyby zvýši príjmy na základe arbitrárneho rozhodnutia, do ktorého spotrebiteľ nemohol zasiahnuť.

My nie sme nadšení zo zvýšenia ceny pohonných hmôt. Zvýšenie poplatku však pretlačil štát. Dokonca po prvýkrát v desaťročnej histórii hlasovaní členskej schôdze sa stalo, že sme nehlasovali všetci v zhode. Súkromné spoločnosti sa zdržali hlasovania.

Podnikateľom to môže byť jedno, keďže to prenesú do spotrebiteľských cien.

Podnikatelia, ktorí sú v orgánoch agentúry, dali jasne najavo, že nesúhlasia s rýchlosťou, akou to chcel štát presadiť. Nepovažujú to za fér. Každá súkromná spoločnosť, v tomto prípade hovoríme práve o podnikateľoch z odvetvia, má nejaké finančné plány a každé zvýšenie nákladov sa jej dotkne.

Skončime otázkou ad absurdum: čo ak sa v núdzových zásobách nič nenachádza?

Paradoxne sme takúto otázku dostali aj počas kontroly NKÚ. Aj takú, či v tých zásobníkoch nie je voda (úsmev). My stav zásobníkov pravidelne kontrolujeme.

Takéto podozrenie je absurdné, lebo stav zásobníkov sa dá orgánmi kedykoľvek skontrolovať a aj sa tak deje. Išlo by o kriminálny čin obrovského rozsahu, ku ktorému navyše chýba motivácia.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Poradie najväčších producentov emisií sa premiešalo. Pozreli sme sa, aké hodnoty firmy nahlásili za rok 2023.

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Ak k jednému zámeru veternej elektrárne prídu tri pripomienky od verejnosti a k druhému až 200, ministerstvo by malo zvážiť, čo prenesie do rozsahu hodnotenia, myslí si Peter Socháň.

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Príkladom pre Slovensko pri výstavbe veterných parkov môže byť Fínsko, kde pripájajú tisíc megawattov nových zdrojov ročne.