NKÚ: Správa núdzových zásob ropy je nastavená zle, výsledkom sú drahšie pohonné hmoty | ENERGIE-PORTAL.SK
VSE
VSE
Belimo 2

NKÚ: Správa núdzových zásob ropy je nastavená zle, výsledkom sú drahšie pohonné hmoty

Správa núdzových zásob ropy je podľa NKÚ neprehľadná. Jej transformácia za druhej Ficovej vlády priniesla takmer 200 miliónov eur neproduktívnych výdavkov.

ropa

Foto: Dreamstime

Správu núdzových zásob ropy a ropných výrobkov považuje Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) za neprehľadnú a rizikovú. Dôvodom sú zložité zmluvné a majetkové vzťahy medzi štátnymi spoločnosťami a súkromnými dodávateľmi v tzv. agentúrnom modeli.

Vyplýva to z najnovšej kontrolnej akcie NKÚ zameranej na správu núdzových zásob ropy na Slovensku.

Spravovanie týchto zásob na Slovensku zabezpečuje Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov, ktorá v roku 2013 prevzala časť povinností Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR).

Transformácia však podľa NKÚ neprispela k plánovanému zlepšeniu verejných financií; naopak vzniklo takmer 200 miliónov eur neproduktívnych výdavkov, čo následne pocítili v cenách pohonných hmôt spotrebitelia.

„Štát má navyše v Agentúre obmedzenú priamu rozhodovaciu právomoc. Napriek jeho väčšinovému podielu môžu v skutočnosti, napríklad o predaji časti zásob, rozhodovať len vybraní podnikatelia,“ upozornil NKÚ.

NKÚ ďalej zistil, že SŠHR v rokoch 2017 – 2019 nedostatočne kontrolovala skutočný stav a kvalitu zásob ropy a ropných produktov. Parlamentný výbor, ktorému úrad správu zasiela, zároveň upozorňuje, že Slovensko nemá núdzové a pohotovostné plány pre prípad ropnej núdze, ani strategické a koncepčné dokumenty pre túto oblasť.

Agentúrny model sa NKÚ nepozdáva

Kontrola sa zamerala na politiku strategickej bezpečnosti v oblasti núdzových zásob ropy a ropných výrobkov v dvoch subjektoch - Správe štátnych hmotných rezerv (SŠHR) a Agentúre pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov. V agentúre má väčšinu štátna a. s. Spoločnosť pre skladovanie a jej členmi sú vybraní podnikatelia s ropou a ropnými výrobkami.

Gestorom politiky zabezpečenia núdzových zásob ropy a ropných výrobkov je Správa štátnych hmotných rezerv. Za správu a nákup zásob ropy zodpovedá Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov ako neziskový subjekt.

Tento tzv. agentúrny model vznikol v roku 2013 za ministra Tomáša Malatinského (nom. Smer-SD) transformáciou pôvodného štátneho modelu, kedy ropné zásoby spravovala priamo SŠHR. Kontrolóri zistili, že štát takúto zmenu navrhol bez odbornej analýzy a skutočného zdôvodnenia zmeny spôsobu zabezpečenia ropných zásob.

V dôvodovej správe k zákonu o núdzových zásobách ropy SŠHR vtedy argumentovala, že štátny model nadmerne zaťažoval štátny rozpočet, čo však podľa kontrolných zistení nebola pravda.

Podľa kontrolórov príjmy rozpočtu v rámci štátneho modelu správy núdzových zásob boli takmer dvakrát vyššie ako jeho výdavky. SŠHR pritom dokázala zabezpečiť povinné objemy núdzových zásob ropy už od roku 2008. 

„Národná autorita pre oblasť externej kontroly považuje súčasné nastavenie systému za neprehľadné a zložitejšie v porovnaní so štátnym modelom. Vzájomné vzťahy všetkých aktérov sú prepojené zložitými zmluvnými, finančnými a majetkovými vzťahmi, čo zvyšuje riziko netransparentnosti a nedôveryhodnosti samotného systému,“ uviedol NKÚ.

Transformácia mala pochybné odôvodnenie

Výsledky kontroly poukázali na to, že „hlavným dôvodom zmeny na agentúrny model bola neúspešná snaha administratívne upraviť skutočný deficit verejných financií.“

Predaj štátnych zásob ropy za 465 miliónov eur mal byť vykázaný ako príjem štátneho rozpočtu, s cieľom udržať deficit verejných financií pod tromi percentami HDP podľa kritérií EÚ. 

„Eurostat vopred upozorňoval Slovensko, aby sa predaj núdzových zásob nezaznamenával ako vládny príjem, pretože agentúry zabezpečujúce núdzové štátne rezervy sú vykazované ako súčasť rozpočtov verejnej správy. Výsledkom tejto transformácie bolo, že sa nepodarilo znížiť deficit štátneho rozpočtu, naviac za obdobie rokov 2013 – 2019 vznikli ďalšie, tzv. neproduktívne náklady v objeme 191 mil. eur,“ zhrnul NKÚ.

„Boli to výdavky súvisiace so vznikom a prevádzkou Agentúry i reštrukturalizáciou jej komerčného úveru v objeme 520 mil. eur, ktorý nakoniec refinancovala vláda pôžičkou. Tieto výdavky by nevznikli, ak by sa nemenil spôsob zabezpečovania núdzových zásob,“ upozornil NKÚ.

Kontrolóri NKÚ tiež pripomenuli, že tieto výdavky ovplyvnili aj výšku poplatkov, ktorú na základe zákona uhrádzali vybraní podnikatelia agentúre. Tie sa v konečnom dôsledku odrazili vo zvýšenej cene ropných výrobkov pre občanov. 

Vzhľadom na výšku istiny nesplatenej pôžičky od štátu, ktorá ku koncu roka 2019 dosahovala sumu 365 mil. eur, podľa NKÚ zároveň existuje predpoklad, že tieto náklady budú ďalej rásť.

„Štát uprednostnil makroekonomické ciele – zníženie deficitu štátneho rozpočtu – pred hospodárnosťou verených financií a prínosom pre občana,“ uviedol NKÚ s tým, že „snaha o účelové ovplyvňovanie štatistík môže mať v negatívny vplyv na hospodárne vynakladanie finančných prostriedkov aj v iných verejných politikách a zároveň aj na renomé Slovenska v medzinárodnom kontexte.“

Štát stratil právomoci

Výsledky kontroly tiež poukázali na nedostatočné zabezpečenie rozhodovacích právomocí štátu v Agentúre.

Väčšinový vplyv ­­­70 percent hlasovacích práv v nej má štátna Spoločnosť pre skladovanie, a. s. (SpS), ktorej hlavnou podnikateľskou činnosťou je skladovanie ropy a ropných výrobkov. Vznikla tiež v dôsledku transformácie z roku 2013.


Mohlo by vás zaujímať:


Zvyšný 30-percentný podiel majú vybraní podnikatelia s ropou a ropnými produktmi. Napriek väčšine hlasov však mal štát obmedzenú priamu rozhodovaciu právomoc, napríklad pri stanovovaní výšky poplatkov.

„Hrozí tiež, že napr. o predaji časti štátnych núdzových zásob môžu rozhodnúť len členovia Agentúry zastupujúci vybraných podnikateľov,“ upozornil NKÚ.

V systéme chýba kontrola

Zákon stanovuje minimálny limit núdzových zásob na kalendárny rok ako množstvo, ktoré zodpovedá minimálne 90 dňom priemerného denného čistého dovozu alebo 61 dňom priemernej dennej domácej spotreby.

NKÚ pri svojej kontrolnej akcii zistil, že výpočtom tejto hodnoty na základe štatistických údajov bol v SŠHR poverený jeden zamestnanec, no správnosť tohto výpočtu nikto ďalej neoveroval.

 
 

Zostáva vám 17% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Malé jadrové reaktory môžu vhodne dopĺňať veternú a solárnu energiu

Malé jadrové reaktory môžu vhodne dopĺňať veternú a solárnu energiu

Rozvoj pokročilých jadrových reaktorov je už skôr otázkou potrebného kapitálu než pripravenosti technológie, konštatuje štúdia.

ÚRSO sa zaujíma o výnosy podporovaných výrobcov. Vysoké ceny elektriny menia situáciu

ÚRSO sa zaujíma o výnosy podporovaných výrobcov. Vysoké ceny elektriny menia situáciu

Výrobcovia vidia situáciu inak, asociácia SAPI hovorí o možnom nesúlade vyhlášky ÚRSO a zákona.

Presunuli desiatky miliónov eur. Ministerstvo upravilo harmonogram dotácií z Plánu obnovy

Presunuli desiatky miliónov eur. Ministerstvo upravilo harmonogram dotácií z Plánu obnovy

Namiesto pôvodne plánovaných troch výziev rezort hospodárstva plánuje tento rok vyhlásiť už iba dve výzvy.