Eversheds Sutherland
VSDS
INNOGY

Michal Mašek: Geotermálna energia potrebuje podporu. EIA je pingpong, eurofondy sú Hlava XXII

Geotermálna energia poskytuje bezemisnú elektrinu a teplo, ale aj stabilitu a bezpečnosť, hovorí vo veľkom rozhovore pre Energie-portal.sk manažér firmy, ktorá chce na Slovensku postaviť prvé geotermálne elektrárne.

Michal Mašek

Projektový manažér PW Energy Michal Mašek / Foto: ewia

Technologický vývoj otvára pre geoterm nové možnosti. V budúcnosti by sa novým technológiám mohla geotermálna energia dokonca využívať aj tam, kde sa geotermálna voda prirodzene nevyskytuje, hovorí Michal Mašek, projektový manažér spoločnosti PW Energy, ktorá na Slovensku plánuje vybudovať prvé geotermálne elektrárne.

V rozhovore odborník priblížil:

  • prečo na Slovensku zatiaľ neexistujú geotermálne elektrárne,
  • koľko stoja geotermálne vrty a aké riziko je s nimi spojené,
  • v čom podpora geotermálnej energie viazne,
  • aké výhody poskytujú geotermálne elektrárne,
  • aké obavy si ľudia spájajú s geotermálnymi projektmi,
  • v čom vidí nedostatky procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).

Finančná podpora bola, stop-stav ju znemožnil

V Európe dnes existuje už takmer 150 geotermálnych elektrární. Vhodné prírodné podmienky pre rozvoj tohto odvetvia má aj Slovensko, geotermálna elektráreň tu však nestojí ani jedna. Prečo?

Slovensko už dlho deklaruje, že geotermálna energia v našom energetickom mixe má svoje miesto a s rozvojom tohto odvetvia počítajú viaceré strategické dokumenty, ktoré uvádzajú aj konkréte kapacity, ktoré by mali byť nainštalované. Tieto ciele sú však zatiaľ len na papieri. Nikdy sa to nikam nepohlo, zo strany štátu neprišla iniciatíva.

Treba si uvedomiť, že geotermálna energia je z investičného hľadiska pomerne riziková oblasť. Kým sa nezrealizuje prvý vrt, všetko je isté prinajlepšom na 90 %. V tejto fáze projektov je potrebná podpora štátu, ktorá na Slovensku stále chýba.

Štát u nás už 12 rokov podporuje obnoviteľné zdroje energie (OZE) prostredníctvom tzv. doplatkov financovaných z tarify za prevádzkovanie systému (TPS). Výrobcovia zelenej energie takto zinkasovali už miliardy eur. Prečo vďaka tejto podpore nevznikli aj geotermálne elektrárne?

Áno, štát nastavil finančnú podporu OZE prostredníctvom feed-in-tariff, ale štyri roky nato sa v podstate uzavrela sieť a nastal stop-stav, ktorý trval až do tohto roka. Finančná podpora teda existovala, ale v praxi sa k nej nedalo dostať, pretože nebolo možné pripájanie nových zdrojov do siete.

V období stop-stavu sa na Slovensku pokúšali niečo realizovať Američania, ale tým, že nebolo možné nové elektrárne pripojiť do siete, neexistovala záruka budúcich príjmov. Tým pádom takýmto projektom neboli naklonené ani banky, najmä v súvislosti so značným rizikom každého zámeru, ktoré závisí od reálnej geologickej štruktúry a podmienok v podloží.

V súčasnosti už feed-in-tariff pre výrobu elektriny na priemyselnej úrovni končí, keďže podpora je nastavená len pre zdroje do 500 kW. Konkrétna podpora geotermálnej energetiky zo strany štátu preto absentuje.

Iná podpora vo forme aukcií, priamej investičnej pomoci či príplatkov neexistuje, takže tápeme. V tejto dobe sa však už rozbieha Európska únia, ma vytýčený cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050 a preto veríme, že podporné mechanizmy sa dostanú aj na Slovensko.

Lídrom v rozvoji geotermálnej energetiky je Turecko, kde je v prevádzke už okolo 70 geotermálnych elektrární. Prečo geotermálne elektrárne vyrastajú ako huby po daždi práve tam?

V Turecku štát naozaj pochopil, že krajina má geotermálny potenciál a jeho rozvoju treba pomáhať. Geotermálne projekty podporujú prostredníctvom feed-in-tariff, ale napríklad aj vo forme daňových úľav pre produkty a služby využité pri rozvoji geotermálnych projektov, ktoré sú z Turecka.

Turecká vláda taktiež veľmi intenzívne spolupracuje s miestnymi bankami, ako aj s nadnárodnými finančnými inštitúciami, pri tvorbe rôznych programov, ktoré predstavujú jednak investičnú pomoc a taktiež znižujú investičné riziko prvého vrtu. Užitočným nástrojom je pritom, napríklad, poistenie realizácie vrtu či návratné pôžičky. Tieto mechanizmy pre investorov vytvárajú bezpečnejšie a predvídateľnejšie prostredie.

Technológie otvárajú nové možnosti

Viackrát ste už spomenuli vysokú investičnú náročnosť prieskumných vrtov a s tým súvisiace riziko pre investora. Koľko geotermálne vrty vlastne stoja?

V našom prípade, teda v prípade geotermálnych elektrární, ktoré chceme vybudovať pri Žiari nad Hronom a pri Prešove, hovoríme o vrtoch s hĺbkou okolo 4 000 metrov. Veľmi orientačne sa dajú náklady odhadnúť na približne 1 200 eur na jeden meter. Je to však hrubý odhad, pretože ceny sa menia v závislosti od využitých vrtných súprav, nákladov na pohonné hmoty, materiály, napríklad oceľ.

Existujú aj nejaké slovenské firmy, ktoré sú schopné realizovať vrtné práce do hĺbky niekoľkých kilometrov?

Na slovenskom trhu nie sú firmy, ktoré by vedeli vŕtať do hĺbok, ktoré potrebujeme v dosiahnuť v rámci našich projektov. Vyžaduje si to špeciálne a oveľa väčšie vrtné súpravy. Určite sa preto budeme pozerať na zahraničné ponuky. Firmy, ktoré dokážu zrealizovať takéto práce, sú napríklad aj v susednom Česku či Poľsku. Zhotoviteľa vrtných prác chceme vybrať cez tender. 

Michal Mašek | Foto: ewia

Bolo by možné využiť na výrobu elektriny niektorý z už existujúcich geotermálnych vrtov, ktoré v súčasnosti slúžia pre centrálne zásobovanie teplom?

V niektorých lokalitách by to technicky možné bolo, napríklad v Ďurkove pri Košiciach, kde sa uvažuje o využívaní geotermálneho zdroja s teplotou približne 135 stupňov Celzia, a to aj s dostatočným prietokom nad 50 litrov za sekundu. V iných lokalitách, v Galante, Seredi či Veľkom Mederi by to však nešlo, pretože teploty sú na efektívnu výrobu elektriny príliš nízke.

Akú teploty vody si vyžaduje výroba elektriny?

Vo všeobecnosti platí, že pri ORC systémoch, ktoré plánujeme my, potrebujú teplotu aspoň na úrovni okolo 100 stupňov Celzia, aby výroba elektriny dávala ekonomicky zmysel. Pod touto hranicou je výmena energie z tepelnej na elektrickú nedostatočne efektívna.

Aké sú technologické trendy v tejto oblasti? Myslíte si, že vývoj technológií prinesie viac možností a geotermálna energia sa bude dať využiť na výrobu elektriny aj tam, kde to dnes nejde?

My v rámci našich možností hľadáme hydrogeotermálne zdroje, čiže hlboké podzemné kolektory, ktoré obsahujú vodu. Do týchto kolektorov sa navŕtame, vyčerpáme z nich vodu na povrch, tá odovzdá teplo vo výmenníku tepla a po odovzdaní tepla ide reinjektážou do toho istého kolektora naspäť. Je to uzavretý cyklus.

Objavujú sa však aj nové technológie. Jedna spoločnosť napríklad skúšobne zrealizovala systém, s ktorým sa v myšlienkach určite pohrával každý, kto pracuje s geotermom.

Je to niečo ako radiátorový výmenník tepla pod zemou. Realizujú sa vrty do horúcich hornín hlboko v útrobách zeme, kde ale nie je voda, pričom je urobený jeden produkčný a jeden injektážny vrt, ktoré sú vnútri v podzemí spojené. Funguje to tak, že voda alebo iná pracovná tekutina je cez injektážny vrt tlačená do zeme, kde sa ohrieva a cez uzavretý potrubný systém sa vracia na povrch, kde funguje podobne ako v našom systéme.

Toto pre geotermálnu energiu otvára úplne nové možnosti využitia, v budúcnosti by sa vďaka tejto technológii mohla využívať aj v lokalitách, kde sa geotermálna voda prirodzene nevyskytuje.

S eurofondami je to Hlava XXII

Vráťme sa k podpore. Súčasné vedenie ministerstva hospodárstva namiesto prevádzkovej podpore hovorí o investičnej podpore. Tú mala priniesť plánovaná aukcia už vlani, aktuálne sa počíta s tým, že podporu nových OZE zafinancuje Modernizačný fond. Bol by takýto aukčný mechanizmus relevantný aj pre geotermálne elektrárne?

Otázka je, ako bude aukčný systém nastavený. Či to bude technologicky špecifická aukcia alebo všeobecná aukcia. Ak budeme brať do úvahy cenu za nainštalovaný megawatt, fotovoltika a vietor sú samozrejme lacnejšie ako geoterm. Ak sa však na vec pozrieme komplexnejšie z pohľadu efektivity nainštalovaného výkonu za cenu, čiže koľko energie daný megawatt výkonu vyrobí v priebehu roka, geotermálne elektrárne majú lepšie šance.

Geoterm však pravdepodobne bude potrebovať vlastnú kategóriu, teda technologicky špecificky zameranú aukciu.

Povedzme, že by bola vyhlásená technologicky špecifická aukcia iba pre geotermálne elektrárne. Existuje na slovenskom trhu viacero subjektov, ktoré by sa do nej zapojili? Nesúťažili by ste v nej sami?

Osobne si myslím, že aj veľké energetické firmy pod tlakom aktuálneho dekarbonizačného úsilia by boli ochotné ísť do takýchto investícií. Viem, že tieto veľké spoločnosti sa snažia transformovať výrobu na zelenú a geotermálna energia je výborný zdroj, len je potrebné zvládnuť úvodnú fázu rizika. Ak by takáto aukcia bola vyhlásená, určite by na ten vlak chceli naskočiť viacerí.

Neuvažovali ste o možnosti „pribrať“ do svojich projektov partnera z radov veľkých energofiriem?

Spolupráci sme určite otvorení. Nejaké rokovania už prebehli, boli sme oslovení, ale zatiaľ v tejto veci konkrétna oficiálna spolupráca nevznikla.

Čo „klasické“ eurofondy? Nemôžu byť podpora pre geotermálne elektrárne financovaná z nich, napríklad z Operačného programu Kvalita životného prostredia?

V prípade európskych fondov je z pohľadu EÚ možné financovať geotermálne projekty, ako aj geotermálne vrty. U nás to však prakticky blokuje SIEA (Slovenská inovačná a energetická agentúra – pozn. red.), ktorá Operačný program Kvalita životného prostredia spravuje. SIEA má totiž v rámci podmienok čerpania podpory dve požiadavky, ktoré geotermálne projekty z podpory prakticky vylučujú.

V prvom rade je to oprávnenosť výdavkov. Geologický prieskum za účelom potvrdenia výdatnosti geotermálneho zdroja podľa pravidiel SIEA nie je oprávneným výdavkom. Podľa geologického zákona je u nás každý realizovaný vrt prieskumný. Ten je najrizikovejšia a zároveň kľúčová časť každého geotermálneho projektu, lebo sa ním overujú reálne hydrogeologické podmienky v konkrétnej oblasti. Prostriedky naň však čerpať nemožno, čo de facto znamená to, že podpora z eurofondov sa u nás v najdôležitejšej fáze nedá využiť.

Druhý problém, ktorý podľa mňa spočíva najmä v tom, ako sa pravidlá vykladajú, je podmienka čerpania v podobe právoplatného povolenia na realizovanie projektu. V rámci geotermálneho vrtu je to podľa zákona platné prieskumné územie a záverečné stanovisko EIA, nakoľko stavebné povolenie sa vždy dodáva spätne po realizácii hydrodynamickej skúšky, po výpočte množstiev vody, po schválení príslušným orgánom.

Rozpor v podmienkach SIEA je teda v tom, že geotermálny vrt dostáva stavebné povolenie až dodatočne, no podpora z eurofondov je podmienená práve týmto povolením, a spätne sa získať nedá. Je to Hlava XXII. Naháňame si vlastný chvost a nevieme nájsť žiadne riešenie, hoci to by bolo jednoduché: akceptovať to, že povolenie na vrt je prieskumné územie a záverečné stanovisko EIA a takisto odstrániť podmienku, že nie je možné čerpať financie na geologický prieskum za účelom zistenia výdatnosti zdroja.

V iných krajinách sa podpora geotermu financuje aj z eurofondov?

Samozrejme. Toto je problém na strane SIEA. Slovensko si jednoducho ide svojou cestou.

Komunikovali ste o tomto probléme so SIEA?

Áno, komunikácia aj zo strany našich partnerov už v minulosti bola. K výsledkom sa však nepodarilo dopracovať, spätná väzba od SIEA ustala. Aktuálne však už opätovne komunikujeme, zo strany SIEA vnímame, že je snaha prehodnotiť podmienky čerpania. Uvidíme, či sa to podarí. Na riešenie tohto problému sme apelovali už aj cez ministerstvo a rôzne agentúry.

Geotermálne elektrárne poskytnú stabilitu

Otázka z pohľadu daňového poplatníka je, prečo by mali byť verejné zdroje – v akejkoľvek forme – použité na podporu geotermálnych elektrární.

Verejný záujem v tomto prípade spočíva v základných vlastnostiach geotermu. Je to stabilný zdroj, ktorý dokáže v priebehu celého roka, 365 dní, produkovať prakticky konštantné množstvo elektrickej energie za rovnaké prevádzkoví náklady. Geotermálne elektrárne sú preto investíciou do energetickej bezpečnosti.

Ďalším dôvodom je diverzifikácia energetického mixu. Tento zdroj zároveň vôbec nie je citlivý na cenový vývoj energetických komodít, ako to napríklad teraz vidíme pri zemnom plyne. V prípade geotermu výsledná cena elektriny závisí najmä od investičných nákladov, nie od prevádzkových nákladov. Prednosťou týchto zdrojov je preto tiež cenová stabilita, čo sa týka výroby elektriny i tepla.

Michal Mašek | Foto: ewia

Pristavme sa pri stabilite. Fotovoltika či veterné elektrárne, ktorých zatiaľ na Slovensku veľa nie je, ale môžu vyrásť nové, sú z pohľadu stability sústavy problematické z dôvodu premenlivej produkcie. Môžu geotermálne elektrárne pomôcť pri stabilizácii sústavy pri ďalšom rozvoji iných odvetví OZE? Je ich výroba regulovateľná?

Áno, geotermálne elektrárne sú regulovateľné. Ich výroba sa dá regulovať vo veľmi krátkom čase a môže byť nastavená na úroveň, ktorá je potrebná z hľadiska prevádzkovania sústavy. Na Slovensku je tento potenciál pre geotermálne elektrárne pri porovnaní s jadrovou energetikou pomerne malý.

Naše projekty by mohli mať inštalovaný výkon 40 MW, konkrétne 20 MW v Žiari nad Hronom a 20 MW v Prešove. To nie je až taký výkon, aby pomáhal explicitne regulovať prenosovú sústavu, no na úrovni miestnych distribučných sústav môžu byť, naopak, geotermálne elektrárne, s kapacitou akú plánujeme v našich projektoch realizovať my, z tohto pohľadu veľmi užitočné.

V súvislosti s atómkami sa v poslednej dobe hovorí o tej možnosti, že v čase, kedy je elektrina lacná, najmä v noci, by ich produkcia slúžila na výrobu vodíka v elektrolyzéroch. Uvažovali ste o takejto možnosti aj vy? Je to podľa vás vôbec realistická myšlienka?

Technicky je to určite možné, my ako PW Energy sme však vyslovene developer v oblasti využívania geotermálnych zdrojov. Na takéto sekundárne možnosti využitia geotermu nie sme špecializovaní, ale sme otvorení spolupráci s investormi, ktorí by mali záujem vybudovať podobné back-up zariadenie. Zmysel to určite dáva.

Súčasné nastavenie EIA je pingpong cez dva lakte

Ďalšou bariérou, na ktorú narážajú nielen geotermálne projekty, sú procesy posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).Geotermálne vrty do hĺbky viac ako 500 metrov spadajú pod tzv. veľkú EIA. Je takéto nastavenie systému správne?

Ako ste povedali, všetky vrty nad 500 metrov sa posudzujú v rámci povinného hodnotenia, hoci pár rokov nazad stačilo, ak prešli iba zisťovacím konaním. Do toho však vstúpili rôzne zámery spojené napríklad s ťažbou ropy, ktoré narazili na veľký odpor verejnosti. Nanešťastie kvôli plánom realizovať ropné vrty spadli pod povinné hodnotenie, teda veľkú EIA, všetky vrty, aj geotermálne. Pri štandardných geotermálnych vrtoch pritom neexistuje riziko znečistenia životného prostredia.

V rámci požiadaviek, ktoré prišli k rozsahu hodnotenia nášho zámeru, sa napríklad objavili viaceré požiadavky, ktoré sa javia ako nerealizovateľné, pretože na ich uskutočnenie sú potrebné výsledky prieskumného vrtu. Potrebujeme vidieť presné vlastnosti daného vrtu, jeho teplotu, prietok a ďalšie parametre, aby sme vedeli vypracovať kvalifikované reakcie na doručené stanoviská.

Takto nastavený systém je kontraproduktívny, nakoľko musíme vysvetľovať, prečo to nie je možné. Zároveň dochádza ku kvázi odborným debatám, ktoré zvyšujú časové náklady nielen pre nás, ale aj pre ministerstvo životného prostredia. Bez poznania reálnych vlastností vrtu pritom nevieme poskytnúť lepšie odpovede než odhady.

Myslím si, že celé povinné hodnotenie pre geotermálne vrty je zbytočný administratívny proces, ktorý nemá reálny výsledok, ale zaberie čas všetkým zúčastneným stranám. Vyhodnotenie zdroja sa pritom bude musieť robiť ešte raz v rámci hydrodynamickej skúšky a následného povolenia na osobitné užívanie vôd s už konkrétnymi údajmi.

Michal Mašek (33)

Je senior projektový manažér spoločnosti PW Energy, a.s., ktorá je členom združenia EGEC (EuropeanGeothermal Energy Council), neziskovej medzinárodnej organizácie podporujúcej geotermálne odvetvie v Európe, ako aj Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).

Michal Mašek sa možnostiam využitia geotermálnej energie na Slovensku venuje od roku 2011. V súkromných spoločnostiach predtým pracoval ako riaditeľ rozvoja podnikania či šéf medzinárodného tímu v projekte poskytovania IT služieb.

Je spomínaná hranica 500 metrov pre povinné hodnotenie geotermálnych vrtov jedinou prekážkou, ktorú vnímate v súvislosti s EIA? Brzdí tieto procesy ešte niečo?

Problém tiež je, že ide o procesy, ktoré sa dotýkajú všetkých ľudí a do ktorých môže vstúpiť prakticky ktokoľvek. Na Slovensku sú pritom známi „vtáci“, ktorí do procesov vstupujú účelovo a snažia sa na tom obohatiť.

Štátne orgány zároveň svojimi pripomienkami zahlcujú aj také subjekty a jednotlivci, ktorí nemajú dostatočne naštudovanú problematiku. To pre ministerstvo životného prostredia znamená obrovskú administratívnu záťaž, keďže každú z pripomienok je potrebné filtrovať a vyhodnotiť. Tieto podnety často nemajú dostatočnú odbornú bázu a ostatným stranám pridávajú prácu.

Samozrejme, nehádžem všetky pripomienky do jedného vreca, dotknuté strany majú mať možnosť oboznámiť sa s projektom a vzniesť prípadné pripomienky alebo požiadavky. Vnímam však potrebu zavedenia procesu, ktorý by umožnil zhodnotenie pripomienok na odbornej úrovni v rámci jednotlivých projektov, aby sa do stanovísk dostali iba tie, ktoré na konkrétne projekty naozaj vplývajú a také, ktoré je reálne možné v rámci štúdie vplyvu na životné prostredie zhodnotiť.

Takže na súčasné nastavenie EIA dopláca aj samo ministerstvo?

Určite áno. Ministerstvo životného prostredia je tým, kto dostáva všetky podnety. Tie musí spracovať do návrhu rozsahu hodnotenia a potom nasleduje pingpong medzi jednotlivými stranami. Ministerstvo spracované podnety posiela nám, my na ne musíme reagovať a reakcie poslať ministerstvu, ktoré potom komunikuje s jednotlivými pripomienkujúcimi, prípadne organizuje osobné rokovania medzi zúčastnenými stranami.

Celé je to pingpong cez dva lakte a obrovská strata času. Preto aj procesy EIA tak dlho trvajú.

Obavy ľudí vyrieši informovanosť

Mnohé energetické projekty v procesoch EIA narážajú na silný odpor verejnosti, ktorá nové projekty odmieta. S akou odozvou na zámery PW Energy sa stretávate vy – či už v rámci EIA alebo neformálne?

Musím povedať, že absolútna väčšina odozvy je pozitívna. Keď si ľudia nechajú vysvetliť všetky dôležité aspekty, akceptujú, že geotermálna energia je čistý a bezpečný zdroj energie, ktorý zároveň prináša aj nové možnosti pre regionálnu ekonomiku vďaka využívaniu zostatkového tepla.

Samozrejme existujú aj také prípady, kedy sa na nás ľudia obracajú so svojimi pochybnosťami alebo obavami, ale 100 % takýchto podnetov je na základe mojej skúsenosti založených len na nepochopení a nedostatočnej informovanosti.

O aké výhrady ide?

Ľudia sa boja napríklad inhibítorov, teda látok, ktoré sa v nestopovateľných množstvách pridávajú do geotermálnej vody, aby oceľové potrubia neinkrustovali. Inhibítory sa však používajú, a to ľudia často netušia, aj v kúpeľoch, priamo vo vode, v ktorej sa kúpu.

Navyše treba povedať, že v našom prípade ide o geotermálne zdroje v hĺbke štyroch kilometrov, ktoré nemajú nič spoločné s pitnou vodou. Zároveň musím dodať, že ide o látky, ktoré sú biologicky odbúrateľné. 

Hovorili sme už o rôznych druhoch bariér, ktoré vznik prvých geotermálnych elektrární na Slovensku brzdia. Trúfnete si odhadnúť, kedy by prvé takéto zariadenie mohlo ísť do prevádzky?

Uvedenie do prevádzky pre našu prvú geotermálnu elektráreň plánujeme v roku 2026. Či to tak bude naozaj, uvidíme, ale toto je náš plán. Tento časový harmonogram môže, samozrejme, narušiť naťahovanie procesov EIA alebo tiež predĺženia v rámci tendru vrtných prác a iných potrebných úkonov.


Spoločnosť PW Energy je komunikačným partnerom Energie-portal.sk.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Podzemné vedenie aj nové trafostanice. Východoslovenská obec sa dočká veľkej modernizácie

Podzemné vedenie aj nové trafostanice. Východoslovenská obec sa dočká veľkej modernizácie

Výsledkom projektu má byť menej porúch a spoľahlivejšia distribúcia elektriny.

Je deregulácia cien energií dobrou správou pre odberateľov? (ANKETA)

Je deregulácia cien energií dobrou správou pre odberateľov? (ANKETA)

Rezort hospodárstva chce postupne uvoľňovať reguláciu v dodávkach elektriny a plynu. Ako sa na zámer pozerajú dodávatelia energií, zástupcovia spotrebiteľských združení a analytik INESS?

Bezemisná doprava nebude zadarmo. Analytici spočítali náklady na dekarbonizáciu

Bezemisná doprava nebude zadarmo. Analytici spočítali náklady na dekarbonizáciu

Znižovanie emisií v cestnej, lodnej a leteckej doprave si podľa analytikov každoročne vyžiada investície za miliardy eur.