Komunitná energetika prináša čiastočnú decentralizáciu trhu s elektrinou (PRÁVNY POHĽAD)

Novelou zákona o energetike účinnou od 1. októbra 2022 sa súčasťou slovenského právneho rámca stali aj pojmy „energetické spoločenstvo“ a „komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov“ (ďalej ako „komunita OZE“). Aké koncepty sa skrývajú za týmito pojmami? Aký je potenciál komunitnej energetiky?

Zavedenie vyššie uvedených konceptov reaguje na vývoj na úrovni Európskej únie (ďalej ako „EÚ“). Cieľom EÚ je o. i. aj posilnenie energetickej bezpečnosti a stability prostredníctvom inovatívnych spôsobov podporujúcich (čiastočnú) decentralizáciu energetického sektora.¹ Komunitná energetika tak vytvára priestor pre transformáciu občanov-spotrebiteľov na aktívnych účastníkov trhu s elektrinou.²

Technické možnosti a regulácia

Energetické spoločenstvo vytvára priestor pre spoluprácu lokálnych producentov elektriny a odberateľov. Účastníci majú možnosť zdieľať medzi sebou elektrinu vyrobenú z lokálnych zdrojov. V tejto súvislosti je ale vhodné uviesť, že účastníci nie sú izolovaní od trhu s elektrinou.

Po technickej stránke je možné nespotrebovanú energiu uskladniť, prípadne postúpiť na odberateľov mimo spoločenstva. Ak má niektorý účastník vyššiu spotrebu energie, môže odoberať energiu aj od iného dodávateľa.³ Možnú dynamiku energetického spoločenstva v kontexte trhu s elektrinou ilustruje obrázok:

Zdroj: S. Cejka & K. Kitzmüller, Rechtsfragen zur Gründung und Umsetzung von Energiegemeinschaften, Internationale Energiewirtschaftstagung TU Wien (2021), str. 2.

Právny rámec pre reguláciu komunitnej energetiky v slovenskom kontexte predstavuje najmä zákon o energetike. Energetické spoločenstvo a komunita OZE sú právnické osoby založené za účelom výroby elektriny a súvisiacich činností a realizácie environmentálnych, hospodárskych alebo sociálnych prínosov, pričom ich spoločným menovateľom je:

a) účelom nie je dosiahnutie zisku;

b) dobrovoľnosť a demokratická kontrola;

c) členmi sú len fyzické osoby, malé podniky, vyššie územné celky alebo obce v územnom obvode vyššieho územného celku, v ktorom energetické spoločenstvo sídli. ⁴

Komunita OZE sa taktiež považuje za energetické spoločenstvo.⁵ Jej špecifickosť je daná tým, že elektrina pochádza z obnoviteľných zdrojov energie alebo biometánu, pričom komunita OZE je aj účastníkom trhu s plynom.⁶

Výroba elektriny v zariadení s inštalovaným výkonom do 1 MW, uskladňovanie elektriny v zariadení s inštalovaným výkonom do 1 MW, agregácia alebo dodávka elektriny a výroba alebo dodávka biometánu pre členov spoločenstva nie je považovaná za podnikanie a na jej vykonávanie stačí oznámenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.⁷ Dodávka elektriny mimo spoločenstva resp. prevádzka distribučnej sústavy prostredníctvom energetického spoločenstva sa tak považuje za podnikanie.⁸

To akým spôsobom bude energetické spoločenstvo fungovať v praxi závisí do veľkej miery od toho, ako budú v zakladajúcom dokumente upravené vzťahy medzi členmi a ako budú zvolené ciele spoločenstva.⁹ Jednou zo zákonných podmienok je, aby sa medzi členov rozdeľovalo najviac 50 % vytvoreného zisku, inak by bolo takúto činnosť možné považovať za podnikanie.¹⁰

Naplnenie potenciálu energetických spoločenstiev v slovenskom kontexte bude závisieť aj od splnenia technických predpokladov pre zdieľanie elektriny, ktoré spočívajú najmä v spustení Energetického dátového centra.¹¹

Komunitná energetika v praxi: čo je vhodné zohľadniť?

Vo viacerých štátoch je už možné identifikovať príklady dobrej praxe z oblasti komunitnej energetiky. Napr. v Holandsku (distribútor Energie Vanons v meste Groningen, ktorý vykupuje elektrinu od 100 energetických spoločenstiev a podiel na zisku sa vracia spoločenstvám), alebo vo Francúzsku (komunitná kotolňa na biomasu, ktorá je výsledkom partnerstva medzi miestnymi združeniami, súkromným sektorom a obcou).¹² Potenciál etablovať sa v kontexte komunitnej energetiky majú aj nové technológie typu blockchain (smart contracts).¹³

Napriek mnohým spoločným menovateľom ale rozvoj komunitnej energetiky v štátoch EÚ do istej miery formuje aj ich špecifický právny, ekonomický a spoločenský kontext.¹⁴

Okrem environmentálnych a sociálnych prínosov má komunitná energetika taktiež potenciál prispieť k hospodárskemu oživeniu regiónov.¹⁵ Motiváciou môže byť taktiež potenciálna úspora a prípadná možnosť čerpania finančnej podpory.¹⁶ S podporou energetických spoločenstiev počíta napr. Program Slovensko na roky 2021-2027 schválený Európskou komisiou.¹⁷

Predpokladmi pre naplnenie potenciálu komunitnej energetiky sú informovanosť a efektívna koordinácia. V Rakúsku plní túto úlohu predovšetkým tzv. Koordinačné miesto pre energetické spoločenstvá spolu s regionálnymi kanceláriami.¹⁸

V slovenskom kontexte by popri centrálnych inštitúciách mohli významnú rolu zohrať aj plánované Regionálne centrá udržateľnej energetiky a Krajské energetické centrá.¹⁹ Podmienkou úspechu komunitnej energetiky v praxi bude každopádne funkčné partnerstvo medzi štátnou správou, samosprávou, občianskou spoločnosťou a v neposlednom rade súkromným sektorom.

1 Súvisiaca legislatíva je súčasťou balíka s názvom „Čistá energia pre všetkých Európanov“. Právny základ predstavuje hl. smernica č. 2019/944 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a smernica č. 2018/2001 o podpore užívania energie z obnoviteľných zdrojov.
2 Podľa štúdie CE Delft by mohla do r. 2050 vyrábať elektrinu až polovica domácností v EÚ, pričom v dlhodobom horizonte by aktívnymi účastníkmi na energetickom trhu mohlo byť až 83 % občanov EÚ. B. Kampman a kol., The Potential of Energy Citizens in the European Union (CE Delft, 2016), v J. Neubarth, Energiegemeinschaften im zukünftigen österreichischen Strommarkt, (2020) str. 8, 2020-06-16-Diskussionspapier_EEOe_Energiegemeinschaften.pdf (elektro.at). (naposledy navštívené 13.6.2023)
3 S. Cejka & K. Kitzmüller, Rechtsfragen zur Gründung und Umsetzung von Energiegemeinschaften, TU Wien (2021), str. 2.
4 § 11a ods. 1 zákona o energetike.
5 § 11a ods. 3 zákona o energetike.
6 § 11a ods. 2 a § 15 ods. 3 zákona o energetike.
7 § 4 ods. 5 zákona o energetike.
8 Dôvodová správa k zákonu č. 256/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike.
9 § 11a ods. 4 zákona o energetike; pozri tiež L. Gruber a kol., How To Energiegemeinschaft, 17. Symposium Energieinnovation (2022), str. 3.
10 § 11a ods. 4 zákona o energetike.
11 Spustia energetické dátové centrum. Manažéri SEPS a OKTE vysvetľujú kedy a v akom rozsahu | ENERGIE-PORTAL.SK. (naposledy navštívené 13.6.2023)
12 Inšpiratívne príklady energetických komunít v zahraničí a situácia na Slovensku, 12_S. Laktis_konferencia Komunálna energetika - súčasnosť a perspektíva_SIEA_052023. (naposledy navštívené 13.6.2023)
13 Deutsche Energie-Agentur, Energiegemeinschaften in Deutschland und Polen, Factsheet (dena.de). (naposledy navštívené 13.6.2023)
14 P. D. Farah & M. Prítyi, Public Administration in the Age of Globalization and Emerging Technologies, 88 (2) UMKC Law Review, str. 412-413 (2019).
15 Slovenská inovačná a energetická agentúra, Leták energetické komunity (siea.sk) (naposledy navštívené 13.6.2023)
16 S. Cejka & K. Kitzmüller, Rechtsfragen zur Gründung und Umsetzung von Energiegemeinschaften, Internationale Energiewirtschaftstagung TU Wien (2021), str. 8.
17 Program Slovensko 2021-2027, str. 44, 135, 221115_PSK_Final.pdf (gov.sk). (naposledy navštívené 13.6.2023)
18 Die Koordinationsstelle für Energiegemeinschaften, Energiegemeinschaften. (naposledy navštívené 13.6.2023)
19 Program Slovensko 2021-2027, str. 42, 221115_PSK_Final.pdf (gov.sk). (naposledy navštívené 13.6.2023)

JUDr. Marek Prítyi, advokátsky koncipient
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.