V októbri
minulého roku schválil parlament novelu zákona o podpore
obnoviteľných zdrojov energie. Ako to už chodí, pribudla
v ňom nenápadná formulačná zmena znenia odstavca
jedného paragrafu (§ 4 odst. 3). Podľa pôvodného
znenia zákona mal výrobca elektriny z OZE a VÚ KVET
stanovené štyri povinnosti voči príslušnej distribučnej
spoločnosti a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. No
iba na dve z nich sa vzťahovala sankcia, ktorá znamenala, že
ak tieto povinnosti výrobca nesplní, stratí tým právo na odber
elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do
ktorej je pripojený za cenu elektriny na straty. Na zvyšné dve
povinnosti sa takýto postih nevzťahoval.
V novele zákona však súčasná vláda presadila, aby
sa sankcia vzťahovala aj na zvyšné dve povinnosti výrobcu
elektriny, ktoré predtým neboli nijako trestané. Ak ich
výrobcovia nesplnia, potom stratia právo na povinný výkup
elektriny a nárok na doplatok. To znamená, že pripojení síce
ostanú, ale môžu vyrábať a predávať takto vyrobenú
elektrinu na iba za trhové ceny na trhu s elektrinou.
Viacerí výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov túto
štylistickú zmenu nepostrehli, takže teraz im hrozí, že doplatok
nedostanú.
Distribučné spoločnosti zatiaľ
nepovedali, koľkých výrobcov sa to týka, alebo akého výkonu,
či očakávaného doplatku. Asociácia
fotovoltikov tvrdí, že zatiaľ vie o zdrojoch, ktoré
nepovšimnutou novelou prídu v doplatku o 80 miliónov
eur. To je približne pätina zo sumy 405 miliónov eur, ktorú
odhaduje ÚRSO ako sumárnu výšku doplatku za rok 2014.
Motivácií vlády na takúto „malú zákernosť v novele“
sa nájde istotne dosť. Je známe, že veľkú časť z tých
štyristo miliónov tvorí extrémne premrštená cenová dotácia
z čias prvej Ficovej vlády, čo
konštatoval v roku 2011 aj Inštitút finančnej politiky. Tá
patrí k jej historicky najväčším výpalníctvam
spotrebiteľov, ktoré mimochodom naďalej
rastie. Možno očakávať, že terajšej vláde R. Fica by
celkom vyhovovalo, ak by sa pred blížiacimi voľbami „zbavila“
niektorých výrobcov, čím by znížila cenu elektriny
o nevyplatený doplatok, alebo saturovala potreby distribučných
spoločností, ktoré
tvrdia, že im v dôsledku pripojenia zdrojov OZE narastá
rozdiel medzi nákladmi a tržbami. Napokon, o získanie
rozhádzaných peňazí do štátnej kasy sa pokúšala pred rokom
s navrhovaným
konceptom solárnej dane.
To sú síce zaujímavé úvahy, no nič nemenia na tom, že
v prípade tejto zmeny v odstavci zákona ide o obyčajnú
byrokratickú šikanu.
Jej zákernosť spočíva v tom, že zmenou znenia jedného
odstavca zákona sa sankcia za nedodržanie jednej administratívnej
povinnosti zmenila de facto z nuly na (v mnohých
prípadoch) až niekoľko stoviek tisíc eur, teda sumy nevyplateného
doplatku. To všetko i napriek tomu, že výrobca sa zjavne
nedopustil žiadneho závažného priestupku.
Ministerstvo v dôvodovej správe k novele totiž žiaden
dôvod zavedenia tejto prísnej sankcie neuviedlo. Jedna
z distribučných spoločností na margo opatrenia tvrdí,
že „nové povinnosti výrobcov sú nevyhnutné pre správne
nastavenie a následné fungovanie systému podpory a výpočet
regulovaných položiek“, čím chce zrejme naznačiť, že
päť rokov existujúci systém podpory, ktorý už spotreboval
niekoľko stoviek miliónov eur, nebol správne nastavený.
Niet pochybností o tom, že neznalosť zákona výrobcov
neospravedlňuje. No keď sa úradníci spolčia proti zdravému
rozumu, tak podnikateľovi neostane nič iné, iba prestať pracovať
a namiesto toho zabíjať čas sledovaním toho, ako zaprašujú
legislatívu.
Lebo ak nie, môže to akurát tak zabaliť.
Komentár vyšiel na blogu
eTrend.sk.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.