Koľko stojí elektrina z novej atómovej elektrárne

Uplynulé turbulentné roky na trhu s energiami ukázali dôležitosť cien elektriny, ktoré vplývajú prakticky na každú oblasť života spoločnosti. V mnohých európskych krajinách sa zvyšuje význam obnoviteľných zdrojov v energetike, čo prináša výzvy pri zabezpečovaní stability sústavy aj bezpečnosti a cenovej dostupnosti dodávok.

No „come-back“ zaznamenáva aj jadrová energia ako základný stabilný zdroj elektriny, ktorý nepotrebuje paralelné záložné zdroje.

Aj na Slovensku sa opäť čoraz častejšie hovorí o výstavbe nielen malých modulárnych reaktorov, ale aj nových veľkých blokov v Jaslovských Bohuniciach. O čom sa príliš nehovorí, sú náklady a spôsob financovania takejto investície. Energie-portal.sk sa preto pozrel na v súčasnosti pripravované, realizované, či nedávno dokončené jadrové reaktory najmä v Európe.

V článku sa dozviete:

• o koľko sa navýšili náklady na výstavbu nových reaktorov vo Francúzsku, Veľkej Británii, USA,
• prečo odhadované náklady na Hinkley Point C vzrástli za dva roky o tretinu a stále to nemusí byť konečná suma,
• kde vlani spustili prvý jadrový reaktor v západnej Európe po 15 rokoch a koľko stála výstavba,
• v ktorej krajine sa uskutoční referendum o výstavbe ďalších blokov atómovej elektrárne,
• o akej cene elektriny a nákladoch na nové reaktory hovorí bulharská vláda, no analytici čísla spochybňujú,
• kde plánujú po prvýkrát stavať hneď niekoľko jadrových reaktorov,
• aké výsledky ukázalo porovnanie jadra a obnoviteľných zdrojov v Austrálii,
• koľko by v súčasnosti stála elektrina z novej atómovej elektrárne, ak sa majú vrátiť investované náklady.

K súčasnosti najdlhšie dokončovaným novým atómovým elektrárňam na svete patrí popri slovenských Mochovciach aj francúzsky Flamanville s 1,65 GW inštalovanej kapacity. Pôvodné náklady na výstavbu vo výške tri miliardy eur (odhad z roku 2004) sa za takmer 20 rokov navýšili na odhadovaných 13,2 mld. eur (v roku 2022). 1000 MW inštalovaného výkonu tak stojí zhruba osem miliárd eur.

Francúzsky štátny gigant EDF stojí aj za výstavbou ďalšieho „rekordéra“ v dĺžke realizácie výstavby, ktorým je 3,2 GW atómová elektráreň Hinkley Point C vo Veľkej Británii. Tu sa najnovší odhad nákladov na výstavbu pohybuje na úrovni 54 mld. eur. Pritom ešte pred dvomi rokmi sa počítalo so sumou 31 mld. eur s dokončením v roku 2027. Najnovší termín hovorí o roku 2029.

„Podobne ako iné infraštruktúrne projekty, aj naše stavebné práce napredujú pomalšie, než sme dúfali. Okrem obdobia covidu a brexitu sme museli čeliť inflácii, nedostatku materiálu aj pracovnej sily,“ zdôvodňuje meškanie a významný rast nákladov staviteľ.

Prvým sprevádzkovaným jadrovým reaktorom v západnej Európe po vyše 15 rokoch sa stal vlani fínsky Olkiluoto 3. Nový blok s výkonom 1600 MW patrí k najväčším na kontinente. Konečný účet za výstavbu predstavuje zhruba 11 miliárd eur, takmer trojnásobok pôvodného odhadu z roku 2005, kedy výstavba začala.

V USA spustili vlani do prevádzky druhý reaktor od roku 2000. Vogtle 3 začal vyrábať elektrinu so sedemročným oneskorením a dodatočnými miliardami navyše. Ďalší reaktor sa stále dokončuje a konečná cena sa tak ešte môže zvýšiť. Dva nové bloky elektrárne s inštalovaným výkonom 2,2 GW vyjdú spoločnosť Georgia Power na v súčasnosti odhadovanú sumu 27 miliárd eur.

Referendum v Slovinsku

Výstavbu dvoch nových jadrových reaktorov v elektrárni Kozloduj s výkonom 2,3 GW plánujú aj v Bulharsku. Podľa dohody medzi vládou a americkou spoločnosťou Westinghouse by fixná cena výstavby nemala prekročiť v prepočte 13 miliárd eur.

Vládou predpokladaná cena elektriny sa má pohybovať okolo 65 eur/MWh. Niektorí analytici však tieto čísla spochybňujú a pri zahrnutí ostatných nákladov sa výsledná cena elektriny dostáva na úroveň prinajmenšom 100-125 eur.

Druhý blok elektrárne Krško plánuje postaviť štát aj v Slovinsku. Odsúhlasenie výstavby obyvateľmi, a tým zrejme aj štátne financovanie, chce vláda potvrdiť v plánovanom referende.

Hoci nová elektráreň by sa mohla začať stavať najskôr od roku 2027 s dokončením o 20 rokov neskôr, aj pre takýto dátum je podľa exekutívy potrebné zjednodušiť proces povoľovania a výstavby. O financovanie projektu vraj už prejavili záujem investori z okolitých krajín. Existujúci prvý blok elektrárne vyrába elektrinu aj pre potreby Chorvátska (16 % celkovej spotreby).

Nedávno zverejnené závery štúdie realizovateľnosti nového bloku elektrárne ukazujú, že náklady na výstavbu môžu dosiahnuť 9,3 – 15,4 mld. eur v závislosti od inštalovaného výkonu v rozmedzí 1000 – 1650 MW.

Tabuľka: Porovnanie parametrov nedávno dokončených, realizovaných a plánovaných jadrových blokov

Premiéra jadra v Poľsku

Do rozvoja jadrovej energie sa chce prvýkrát pustiť aj Poľsko, ktoré sa doteraz spoliehalo na elektrinu z uhlia. Prvé tri 1 GW bloky za zhruba 150 miliárd zlotych (35 mld. eur) majú stáť pri pobreží Baltského mora. Je to zatiaľ iba hrubý odhad, rovnako nie je jasný ani spôsob a zdroje financovania. Ako jedna z foriem sa aj v tomto prípade spomína rozdielový kontrakt.

Dohodu o výstavbe druhej elektrárne podpísala vláda aj s Južnou Kóreou. Podľa jadrovej koncepcie z roku 2020 by v Poľsku mali v najbližších dekádach vyrásť nové zdroje v dvoch lokalitách a celkovým inštalovaným výkonom 6 – 9 GW.

Dva ďalšie reaktory ruskej výroby s výkonom 2,4 GW pridáva Maďarsko v existujúcej elektrárni Paks. V minulosti odhadované náklady na výstavbu, ktorú zabezpečuje Rosatom, mali dosahovať 12,5 miliardy eur. Po dokončení bude podiel elektriny z jadra v krajine predstavovať zhruba 70 %.

Pokračovať v rozvíjaní jadrovej energie plánujú aj západní susedia v Česku. ČEZ postaví dva nové reaktory v Dukovanoch (spolu 2400 MW) a v hre sú aj ďalšie dva v Temelíne. Financovanie sa má opierať o rôzne formy štátnych dotácií. Odhadované náklady majú byť známe po ukončení prebiehajúceho tendra na dodávateľa stavby.

Jadro dvakrát drahšie než OZE

O historicky prvom jadrovom zdroji uvažovali aj v Austrálii. Štúdia však ukázala, že postaviť veľký jadrový zdroj s výkonom 1000 MW by stálo najmenej 5,2 mld. eur, pričom náklady na prvú elektráreň v krajine môžu byť aj dvojnásobne vyššie. Výsledná elektrina má byť prinajmenšom o 50 % drahšia, než elektrina z fotovoltických a veterných elektrární pri súčasne inštalovaných batériách.

Vedci sa zároveň nazdávajú, že elektrinu z jadra nie je možné začať dodávať v takom časovom období, aby sa mohla nahradiť produkcia z odstavovaných uhoľných elektrární. Výsledné náklady na jadrový zdroj by vraj boli pravdepodobne ešte oveľa vyššie aj v dôsledku skutočnosti, že s takouto technológiou nemá Austrália skúsenosti.

Analýza stanovila LCOE náklady na výstavbu atómovej elektrárne v Austrálii v rozpätí 95 až 155 eur/MWh vyrobenej elektriny. Drahšie sú iba uhoľné a plynové elektrárne so zachytávaním CO2. Najdrahšie riešenie predstavujú malé modulárne reaktory, kde cena elektriny pri minimálnej návratnosti investície vychádza na 246 až 400 eur/MWh.

Graf: LCOE náklady podľa jednotlivých zdrojov elektriny v roku 2023

Zdroj: Lazard

LCOE náklady na výrobu elektriny odhaduje každoročne aj spoločnosť Lazard. Pre atómové elektrárne predstavovali vlani v prepočte 131 až 206 eur/MWh. Číslo však odráža iba podmienky výstavby v USA a je založené na parametroch nedávno spusteného nového bloku elektrárne Vogtle.

Porovnanie s ostatnými typmi elektrární ukazuje, že jadro patrí k najdrahším zdrojom. Hoci časť odbornej verejnosti spochybňuje metodiku výpočtu LCOE, kde sa pri premenlivých zdrojoch nezapočítavajú napríklad vyvolané náklady na podporné služby v sieti, či záložné zdroje. Podobne pri jadrových zdrojoch je otázna kalkulácia nákladov na vyraďovanie zariadení a uskladňovanie jadrového odpadu.

Jadro musí zlacnieť, aby bolo zaujímavejšie 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.