Eversheds Sutherland
INNOGY
INNOGY

Emisné povolenky sú daňou s pohyblivou sadzbou, tvrdí manažérka Veolia Energy

Slovensko má všetky predpoklady pre inteligentné energetické hospodárstvo na komunálnej úrovni. To, čo na západe ešte len budujú, u nás už existuje, hovorí P. Chovaníková.

Emisné povolenky sú daňou s pohyblivou sadzbou, tvrdí manažérka Veolia Energy

Foto: Energie-portal.sk

Má byť zemný plyn súčasťou energetického mixu alebo nie? Európska komisia vo svojej pripravovanej kategorizácii tzv. zelených investícií s plynom ako podporovaným zdrojom veľmi nepočíta. Avšak stále podporuje napríklad prepájanie trás plynovodov alebo budovanie LNG terminálov.

Spoločnosť Veolia Energy si myslí, že plyn má nezastupiteľné miesto v energetickom mixe v krajinách Európy a aj na Slovensku.

„Uhlíková intenzita energie na Slovensku je iba o niečo vyššia ako priemer EÚ. Súvisí to najmä s výhodnejším zložením energetického mixu v porovnaní napríklad s Poľsko, ČR, Maďarskom, ale aj Nemeckom. Podiel uhoľných elektrární na Slovensku je oveľa nižší a elektrina sa vyrába najmä z jadra, vodných elektrární a plynu,“ uviedla Petronela Chovaníková, manažérka pre strategické projekty v spoločnosti Veolia Energy na konferencii Slovak Emission Trading.

S postupným odstavovaním uhoľných elektrární a prechodom na plyn, ale aj zvyšovaním podielu obnoviteľných zdrojov, energetická intenzita klesá. V Európskej únii to bolo vlani o 12 %. „Tento trend tu bude aj v najbližších minimálne 2-4 rokoch. Plyn predstavuje most k bezuhlíkovej energetike. Uhoľné elektrárne sa najčastejšie menia na kombinované zdroje elektriny a tepla na báze plynu.“

„Na Slovensku, ale aj v EÚ sa často hovorí, že plyn je prežitok a treba zrušiť celú plynárenskú infraštruktúru ako pozostatok komunizmu. Teraz je potrebné spraviť rozhodnutia, aby sa v rokoch 2030, 2040 energetický mix stal uhlíkovo neutrálny. Teda mal by pozostávať z jadra a OZE. Je to realizovateľné a reálne. Otázka však znie, kto to zaplatí. A či dokážeme zmanažovať všetky riziká, ktoré z toho vyplývajú,“ nazdáva sa P. Chovaníková.

Pripomína, že jadrové zdroje považujú viaceré štúdie za najdrahšie a najrizikovejšie. „Čísla ešte neobsahujú náklady na likvidáciu jadrového paliva a ďalších rizík. Pokiaľ by sme vedeli finančne vyjadriť tieto náklady, číslo by bolo astronomické.“

Energetické siete s KVET na báze plynu

Zvyšovanie podielu OZE bude vyžadovať flexibilné zdroje, schopné vyrovnávať volatilitu v sieti. Takýmto zdrojom môže byť kombinovaná výroba elektriny a tepla na báze plynu, ktorá je cenovo konkurencieschopná voči slnečnej a veternej energii.

Všetko o plyne

Trendom energetiky je zároveň presun výroby do miesta spotreby. Znižujú sa tým straty pri prenose, čo sa prejavuje v koncovej cene elektriny. Decentralizácia na úroveň individuálneho spotrebiteľa však podľa P. Chovaníkovej nezodpovedá požiadavkám priemyslu 21. storočia.

„Decentralizácia sa zastavuje na úrovni komunít, obytných zón miest a obcí. Vznikajú tzv. vysoko inteligentné energetické mikrosiete, čiže akési navzájom prepojené energetické hospodárstva.“ Takáto sieť vyžaduje distribučný systém, ďalej systém schopný dodávať, ale aj odoberať energiu prosumerov, a tiež akumulačný systém vykrývajúci výkyvy siete.

„Slovensko má všetky predpoklady na to, aby vedelo takéto prepojené inteligetné energetické hospodárstva rozvíjať. Existuje tu vybudovaná plynárenská aj teplárenská infraštruktúra.“

Manažérka Veolie pripomína, že teplárenstvo nie je národný ani regionálny biznis. Kedysi sa budovalo na komunálnej úrovni, teda pre obytné zóny, mestá a obce. Tieto siete predstavujú ideálny základ, na ktorom sa dá realizovať technologická nadstavba a postaviť inteligentný energetický systém, vrátane integrácie obnoviteľných zdrojov. KVET na báze plynu má byť nielen vysoko účinný zdroj v mieste spotreby, ale zároveň nepretržitý a flexibilný zdroj pri vyvažovaní elektrickej sústavy.

V ďalšej časti článku sa ešte dozviete:

  • ako Paroplyn Levice a systém CZT znížili emisie CO2
  • koľko prevádzkovateľ zdroja zaplatil na emisných povolenkách a koľko investoval do dekarbonizačných riešení
  • prečo spoločnosť vníma emisné povolenky ako daň
  • prečo sú podmienky podnikania v energetike nepredvídateľné a dekarbonizačné riešenia nerentabilné z pohľadu investora
 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Modernizačný fond poskytne dotácie pre jednotlivé projekty, ale aj cez viacročné schémy

Modernizačný fond poskytne dotácie pre jednotlivé projekty, ale aj cez viacročné schémy

Pripravovaný Modernizačný fond má fungovať v polročných cykloch. Investičné projekty sa budú vyhodnocovať v dvoch režimoch.

Michal Hudec: Ak by štát skutočne chcel znížiť ceny energií, nástroje na to má

Michal Hudec: Ak by štát skutočne chcel znížiť ceny energií, nástroje na to má

Jednotková cena elektriny a plynu je fetiš, ktorý preceňujeme, z deregulácie by ťažili aj zraniteľní odberatelia, hovorí Michal Hudec, predseda Združenia dodávateľov energií, vo veľkom rozhovore pre Energie-portal.sk.

Stĺpček. Z veľkých sľubov prázdne reči. Jahnátek v čele ÚRSO neprekvapil

Stĺpček. Z veľkých sľubov prázdne reči. Jahnátek v čele ÚRSO neprekvapil

Dôvodov na Jahnátkovo odvolanie v roku 2020 je ešte viac ako dôvodov na jeho nevymenovanie v roku 2017.