VSE
Dny teplárenství a energetiky 2024
Belimo

Emisné povolenky sú daňou s pohyblivou sadzbou, tvrdí manažérka Veolia Energy

Slovensko má všetky predpoklady pre inteligentné energetické hospodárstvo na komunálnej úrovni. To, čo na západe ešte len budujú, u nás už existuje, hovorí P. Chovaníková.

Emisné povolenky sú daňou s pohyblivou sadzbou, tvrdí manažérka Veolia Energy

Foto: Energie-portal.sk

Má byť zemný plyn súčasťou energetického mixu alebo nie? Európska komisia vo svojej pripravovanej kategorizácii tzv. zelených investícií s plynom ako podporovaným zdrojom veľmi nepočíta. Avšak stále podporuje napríklad prepájanie trás plynovodov alebo budovanie LNG terminálov.

Spoločnosť Veolia Energy si myslí, že plyn má nezastupiteľné miesto v energetickom mixe v krajinách Európy a aj na Slovensku.

„Uhlíková intenzita energie na Slovensku je iba o niečo vyššia ako priemer EÚ. Súvisí to najmä s výhodnejším zložením energetického mixu v porovnaní napríklad s Poľsko, ČR, Maďarskom, ale aj Nemeckom. Podiel uhoľných elektrární na Slovensku je oveľa nižší a elektrina sa vyrába najmä z jadra, vodných elektrární a plynu,“ uviedla Petronela Chovaníková, manažérka pre strategické projekty v spoločnosti Veolia Energy na konferencii Slovak Emission Trading.

S postupným odstavovaním uhoľných elektrární a prechodom na plyn, ale aj zvyšovaním podielu obnoviteľných zdrojov, energetická intenzita klesá. V Európskej únii to bolo vlani o 12 %. „Tento trend tu bude aj v najbližších minimálne 2-4 rokoch. Plyn predstavuje most k bezuhlíkovej energetike. Uhoľné elektrárne sa najčastejšie menia na kombinované zdroje elektriny a tepla na báze plynu.“

„Na Slovensku, ale aj v EÚ sa často hovorí, že plyn je prežitok a treba zrušiť celú plynárenskú infraštruktúru ako pozostatok komunizmu. Teraz je potrebné spraviť rozhodnutia, aby sa v rokoch 2030, 2040 energetický mix stal uhlíkovo neutrálny. Teda mal by pozostávať z jadra a OZE. Je to realizovateľné a reálne. Otázka však znie, kto to zaplatí. A či dokážeme zmanažovať všetky riziká, ktoré z toho vyplývajú,“ nazdáva sa P. Chovaníková.

Pripomína, že jadrové zdroje považujú viaceré štúdie za najdrahšie a najrizikovejšie. „Čísla ešte neobsahujú náklady na likvidáciu jadrového paliva a ďalších rizík. Pokiaľ by sme vedeli finančne vyjadriť tieto náklady, číslo by bolo astronomické.“

Energetické siete s KVET na báze plynu

Zvyšovanie podielu OZE bude vyžadovať flexibilné zdroje, schopné vyrovnávať volatilitu v sieti. Takýmto zdrojom môže byť kombinovaná výroba elektriny a tepla na báze plynu, ktorá je cenovo konkurencieschopná voči slnečnej a veternej energii.

Všetko o plyne

Trendom energetiky je zároveň presun výroby do miesta spotreby. Znižujú sa tým straty pri prenose, čo sa prejavuje v koncovej cene elektriny. Decentralizácia na úroveň individuálneho spotrebiteľa však podľa P. Chovaníkovej nezodpovedá požiadavkám priemyslu 21. storočia.

„Decentralizácia sa zastavuje na úrovni komunít, obytných zón miest a obcí. Vznikajú tzv. vysoko inteligentné energetické mikrosiete, čiže akési navzájom prepojené energetické hospodárstva.“ Takáto sieť vyžaduje distribučný systém, ďalej systém schopný dodávať, ale aj odoberať energiu prosumerov, a tiež akumulačný systém vykrývajúci výkyvy siete.

„Slovensko má všetky predpoklady na to, aby vedelo takéto prepojené inteligetné energetické hospodárstva rozvíjať. Existuje tu vybudovaná plynárenská aj teplárenská infraštruktúra.“

Manažérka Veolie pripomína, že teplárenstvo nie je národný ani regionálny biznis. Kedysi sa budovalo na komunálnej úrovni, teda pre obytné zóny, mestá a obce. Tieto siete predstavujú ideálny základ, na ktorom sa dá realizovať technologická nadstavba a postaviť inteligentný energetický systém, vrátane integrácie obnoviteľných zdrojov. KVET na báze plynu má byť nielen vysoko účinný zdroj v mieste spotreby, ale zároveň nepretržitý a flexibilný zdroj pri vyvažovaní elektrickej sústavy.

V ďalšej časti článku sa ešte dozviete:

  • ako Paroplyn Levice a systém CZT znížili emisie CO2
  • koľko prevádzkovateľ zdroja zaplatil na emisných povolenkách a koľko investoval do dekarbonizačných riešení
  • prečo spoločnosť vníma emisné povolenky ako daň
  • prečo sú podmienky podnikania v energetike nepredvídateľné a dekarbonizačné riešenia nerentabilné z pohľadu investora
 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Ak k jednému zámeru veternej elektrárne prídu tri pripomienky od verejnosti a k druhému až 200, ministerstvo by malo zvážiť, čo prenesie do rozsahu hodnotenia, myslí si Peter Socháň.

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Príkladom pre Slovensko pri výstavbe veterných parkov môže byť Fínsko, kde pripájajú tisíc megawattov nových zdrojov ročne.

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Poradie najväčších producentov emisií sa premiešalo. Pozreli sme sa, aké hodnoty firmy nahlásili za rok 2023.