Emisné povolenky pre domácnosti. Vysvetľujeme, ako má fungovať ETS2

Systém emisných povoleniek sa od roku 2027 rozšíri aj na vykurovanie budov a cestnú dopravu. V európskej legislatíve je nový systém EU ETS 2 zakotvený už od predvlaňajška, horúcou témou na Slovensku i v ďalších štátoch EÚ sa však stáva až teraz.

Kým niektoré domácnosti napojené na centrálne zásobovanie teplom (CZT) platia v cenách za teplo tzv. emisné povolenky už dnes, pretože emisné kvóty musia nakupovať veľkí výrobcovia tepla spadajúci pod EU ETS1, pre domácnosti, ktoré na individuálne vykurovanie využívajú plynové kotly, pôjde o novinku.

Nové emisné kvóty sa okrem toho dotknú aj palív v doprave, akými sú motorová nafta či benzín. Nový systém ETS2 sa tak priamo dotkne každého motoristu a nepriamo aj všetkých ostatných spotrebiteľov, pretože pohonné hmoty sú nákladovou položkou v širokom spektre tovarov a služieb.

Vo veľkom článku vysvetľujeme:

1. ako funguje súčasný systém ETS1,
2. ako má fungovať nový systém ETS2,
3. aký cenový dopad budú mať nové emisné povolenky pre domácnosti,
4. ako môže štát použiť finančný výnos z emisných kvót.

1. Ako funguje EU ETS1

Európsky systém obchodovania s emisiami (EU ETS) funguje už od roku 2005 a vzťahuje sa na veľké priemyselné a energetické podniky a leteckú dopravu. Veľkí producenti skleníkových plynov musia mať svoje emisie CO₂ pokryté emisnými kvótami, tzv. povolenkami.

Ponuku má v rukách Európska komisia, ktorá jediná môže objem emisií ovplyvniť. V ostatnej dobe množstvo kvót v obehu redukuje.

Časť emisných kvót dostávajú podniky bezodplatne, no čoraz väčšiu časť povoleniek si musia nakupovať na trhu. Ich nie je daná fixne a v priebehu času sa mení. Kým ešte v roku 2017 emisné povolenky stáli rádovo pár jednotiek eur na tonu, neskôr prudko zdraželi. V roku 2022 sa predávali aj za viac ako 100 eur/t, v aktuálnom roku 2025 sa obchodujú približne za 70 až 80 eur/t.

Najväčšími platiteľmi do systému sú na Slovensku košické oceliarne U.S. Steel s ročnou produkciou emisií pod EU ETS na úrovni zhruba sedem až deväť miliónov ton. V rebríčku ďalej nasledujú rafinéria Slovnaft, chemička Duslo Šaľa, cementárne, PPC Malženice, ale aj veľké teplárne. Podniky na Slovensku dokopy platia za emisné kvóty rádovo stovky miliónov eur ročne.

Výnosy z emisných kvót, ktoré inkasuje Environmentálny fond spadajúci pod ministerstvo životného prostredia, vlani dosiahli 292 mil. eur, v roku 2023 to bolo 383 mil. eur. Priemysel dlhodobo kritizuje Envirofond za to, že väčšina týchto financií sa rok čo rok kopí na jeho účtoch a peniaze sa na investície, napríklad do dekarbonizačných projektov, vracajú iba v minimálnej miere. Štát si výnosmi z emisných kvót de facto zlepšuje deficit. Aktuálne takto na účtoch Envirofondu „visia“ približne dve miliardy eur.

„Takto sa to robilo niekoľko rokov. To znamená, že ak by sme teraz chceli použiť miliardu naakumulovanú v Envirofonde, tak o jednu miliardu zvýšime aj deficit, teda približne o jedno percento HDP,“ opisoval toto „kreatívne účtovníctvo“ vtedajší štátny tajomník MF SR Ľuboš Jančík v roku 2021.

Cieľom, s ktorým štáty EÚ pred 20 rokmi systém ETS zaviedli, bolo tlačiť na najväčších producentov skleníkových plynov, aby znižovali emisie. Systém pokryl okolo 40 % produkcie emisií CO₂. Ako ukazujú čísla Európskej komisie, očakávania sa do veľkej miery naplnili: emisie podnikov spadajúcich od EU ETS1 klesli od roku 2005 takmer o polovicu.

2. Ako má fungovať EU ETS2

Novinkou, ktorá sa dostala do európskej legislatívy v roku 2023, je rozšírenie systému o ďalšie odvetvia, vrátane vykurovania budov a cestnej dopravy. Reforma ETS bola spojená s Európskou zelenou dohodou (Green Deal) a s legislatívnym balíkom Fit for 55, ktorého hlavným cieľom je zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 55 %.

Nový systém EU ETS2, zjednodušene označovaný aj ako „emisné povolenky pre domácnosti“ v praxi znamená, že emisnými kvótami budú musieť po novom od roku 2027 disponovať aj dodávatelia plynu či obchodníci s uhlím, rovnako ako predajcovia motorových palív pre cestnú dopravu, teda hlavne benzínu a nafty. Emisné povolenky teda nebudú nakupovať priamo domácnosti, ale náklady na ich nákup budú započítané do koncovej ceny palív.

„Oproti ETS1 je ETS2 komplikovanejší systém, lebo sa týka každej právnickej aj fyzickej osoby v danom sektore. Ide napríklad aj o malého obchodníka s uhlím, ktorý na Slovensko dováža pár kilogramov ročne. Má síce zjednodušené monitorovanie, no spadá pod systém,“ objasňovala Valentína Zemanová z MŽP SR.

Európsku legislatívu doposiaľ transponovala iba približne polovica členských krajín. Slovensko patrí k štátom, ktoré tak urobili čiastočne. Ministerstvo životného prostredia v tejto veci v roku 2024 presadilo novelu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami.

Tzv. regulované subjekty dostali povinnosť, aby do konca 2024 požiadali o „povolenie na emisie skleníkových plynov.“ Do systému sa zaregistrovalo viac ako 140 subjektov, pričom v zozname vedenom ministerstvom figurujú napríklad dodávatelia plynu či distribútori benzínu a nafty. Tieto firmy by mali po novom nakupovať emisné povolenky tak, aby nimi od roku 2027 pokrývali emisie vznikajúce zo spaľovania plynu, uhlia či pohonných hmôt, ktoré uvádzajú na trh.

„Do 30. apríla 2025 mali potom regulované subjekty dohlásiť historické emisie za rok 2024,“ priblížil minulý týždeň poverený generálny riaditeľ sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia MŽP SR Šimon Lacena. Na plné sfunkčnenie systému však budú potrebné ešte ďalšie legislatívne zmeny a kompletná transpozícia revidovanej smernice. S tým Slovensko, podobne ako mnoho ďalších krajín, vyčkáva.

„Emisné povolenky pre domácnosti“ sa totiž hlavne v ostatných mesiacoch stali vo viacerých krajinách EÚ horúcou témou, a to najmä pre očakávané finančné dopady na domácnosti. Veľká skupina krajín na čele s Českou republikou v septembri požiadala Európsku komisiu, aby do systému ešte na poslednú chvíľu zasiahla a ceny emisných povoleniek napríklad zastropovala. Na návrh Bruselu sa momentálne čaká.

3. Aký budú mať emisné povolenky dopad na ceny

Dodávatelia palív budú musieť emisnými kvótami pokrývať množstvo emisií vznikajúcich zo spaľovania palív, ktoré predajú spotrebiteľom. O aké množstvá ide v praxi?

Zemný plyn má tzv. emisný faktor na úrovni okolo 56 ton CO₂/TJ, čo predstavuje zhruba 200 kilogramov na jednu megawatthodinu (0,2t/MWh). Ak teda napríklad rodinný dom ročne spotrebuje na vykurovanie a ohrev vody 10 MWh plynu, ročná produkcia emisií dosahuje okolo dvoch ton CO₂ ekvivalentu (CO₂e). Pri ročnej spotrebe 30 MWh plynu je to približne šesť ton emisií.

V prípade benzínu má emisný faktor hodnotu zhruba 2,4 kg CO₂/liter. Nafta má emisný faktor 2,6 kg CO₂/liter. Pri spotrebe 40 litrov benzínu tak množstvo emisií predstavuje okolo 96 kilogramov a pri spálení rovnakého množstva nafty 104 kilogramov. Hmotnosť produkovaných emisií je vyššia než hmotnosť samotného paliva, pretože pri chemickej reakcii (horení) dochádza k „zmiešavaniu“ pohonnej hmoty s kyslíkom.

Čo bude znamenať ETS2 pre finálne ceny zemného plynu či ceny pohonných hmôt po premietnutí cien emisných povoleniek? Odpoveď závisí od toho, ako sa budú vyvíjať ceny emisných povoleniek na trhu. To vopred so 100-percentnou istotou a presnosťou nevie predpovedať nikto. Preto je rozptyl rôznych scenárov veľmi široký, a to od pôvodne odhadovaných 30 či 45 eur za tonu až po odhady rádovo v stovkách eur za tonu.

Emisné povolenky v rámci nového systému ETS2 sa budú obchodovať na samostatnom „trhu“ teda oddelene od ETS1. Ceny kvót v týchto dvoch systémoch teda nemusia byť rovnaké, odhaduje sa však, že budú podobné. A zámerom Európskej komisie do budúcnosti je oba systémy zlúčiť do jedného, čo by znamenalo, že emisné kvóty pre sektory ETS1 aj ETS2 budú stáť rovnako.

Obchodovanie s emisnými kvótami v rámci nového systému ETS2 sa zatiaľ nezačalo. V máji tohto roka sa objavila ponuka tzv. futures produktov na budúce emisné kvóty a prvé signály naznačili, že ceny v ETS1 a ETS2 by sa od seba naozaj nemali zásadne líšiť. S istotou sa však o cenách emisných kvót bude dať hovoriť až po tom, ako sa reálne rozbehne obchodovanie a predajú sa prvé väčšie objemy kvót.

Ak pre ilustráciu zohľadníme súčasné ceny emisných kvót v systéme ETS1, teda približne 80 eur za tonu, pre domácnosť s ročnou spotrebou plynu 10 MWh (a teda produkciou dvoch ton CO2e) by to znamenalo dodatočný nákladov rádovo okolo 160 eur ročne. Pri spotrebe 30 MWh plynu by to vychádzalo zhruba 480 eur za rok.

V prípade jedného litra benzínu, ktorého spálením vzniká 2,4 kg CO₂/liter, vychádza dodatočný náklad pri cene povolenky 80 eur/t (teda osem centov na kilogram) zhruba na 19 centov. Pri plnej 40-litrovej nádrži si motorista priplatí zhruba 7,70 eur. Natankovanie 40 litrov nafty by sa zas predražilo o 8,30 eur.

Tieto ilustračné prepočty sa však môžu rozchádzať s realitou - stačí ak bude reálna cena emisných kvót nižšia alebo vyššia, než je aktuálna cena povoleniek v systéme ETS 1 v októbri 2025, ktorú sme zahrnuli do vyššie uvedených vyčíslení.

Dôležitú úlohu zároveň zohrá i to, ako jednotliví dodávatelia palív pristúpia k nákupu kvót, teda ako rozložia nákupy v čase a ako budú svoj dodatočný náklad premietať do koncových cien. Cenový vývoj povoleniek CO₂ na burze tak môže aj dynamicky v priebehu roka ovplyvňovať ceny palív na čerpacích staniciach podobne, ako ceny čerpačiek už dnes ovplyvňuje trh s ropou a hlavne vývoj veľkoobchodných cien palív. Na druhej strane ceny plynu pre domácnosti sú regulované a menia sa spravidla iba k 1. januáru kalendárneho roka.

4. Sociálno-klimatický fond

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.