Chystáme nástroj na priškrtenie fotovoltiky. Podporných služieb treba stále viac, vraví manažér SEPS (rozhovor)

Sú to náklady, ktoré sa v konečnom dôsledku každému odberateľovi pretavujú do účtu za elektrinu. Štátny prevádzkovateľ prenosovej sústavy, SEPS, nakupuje tzv. podporné služby, aby nimi zaistil spoľahlivé fungovanie siete.

V prípade, ak treba náhle riešiť napríklad výpadok vo výrobe elektriny, zaberú zdroje držané „v zálohe.“ A ich prevádzkovatelia dostávajú zaplatené tak za pripravenosť, teda disponibilitu, ako aj za dodávku regulačnej elektriny.

Kým pre bežných odberateľov ide o procesy „na pozadí,“ ktoré sa ich hmatateľne týkajú hlavne cez poplatky za straty a tie ktoré uhrádzajú za TSS, v energetike podporné služby predstavujú živý ekosystém, v ktorom sa hlásia o slovo aj noví hráči. A na meniace sa podmienky musí reagovať aj Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS).

„Novým segmentom v podporných službách sú napríklad bioplynové stanice, ktorým postupne končí podpora doplatkom po 15 rokoch. Diskusiu s týmto segmentom sme začali v roku 2024 a dnes máme certifikovaných 14 MW podporných služieb typu aFRR+/aFRR-/mFRR+/mFRR-, pričom aktuálny zámer ich prevádzkovateľov je na úrovni cca 20 MW,“ vysvetľuje v rozhovore Marián Širanec, člen predstavenstva a vrchný riaditeľ úseku SED a obchodu SEPS.

OZE zvyšujú nároky na podporné služby

Veľkou témou v súvislosti s prevádzkou sietí sú obnoviteľné zdroje energie s premenlivou produkciou. Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík v rozhovore upozorňoval, že stoja za rastúcimi nárokmi na podporné služby. Na druhej strane riaditeľ SAPI Ján Karaba v ďalšom rozhovore argumentoval, že to tak nie je. Ako to vníma SEPS? Vidíte už rastúce nároky na podporné služby v súvislosti s obnoviteľnými zdrojmi? Dá sa to nejako podložiť a kvantifikovať?

Rozhodne to pociťujeme. Ale je to komplexná téma. 

Útvar hodnoty za peniaze v roku 2022 s vtedajším manažmentom SEPS upravil metodiku dimenzovania podporných služieb a zásadne zoškrtal ich objem. Od roku 2023 ideme podľa novej metodiky, ktorá zahŕňa dynamické zmeny odchýlok v sústave pri zohľadnení podmienky neprekročenia požadovanej úrovne kvality regulácie zo strany ENTSO-E podľa tzv. ukazovateľov Level 1 a Level 2. Tieto nám stanovujú hranice odchýlky voči plánovanému saldu SR a SEPS je v pravidelných intervaloch vyhodnocovaná na ich plnenie.

Okrem toho musíme, samozrejme, byť schopní stále odregulovať najväčší kladný a záporný referenčný incident. V tomto prípade máme pre kladný smer 512 MW v prípade výpadku jedného jadrového bloku a pre záporný smer výpadok odberu U.S. Steel Košice s približne 140 MW. Ak sa opätovne rozbehne Slovalco, negatívny referenčný incident sa zvýši. 

A teraz k tomu, ako sa vyvíjajú požiadavky aj v súvislosti s OZE. Rozhodujeme sa na základe simulácií. To znamená, že zrealizujeme simuláciu odchýlok sústavy na základe údajov z posledných 36 mesiacov. Podľa kritérií kvality regulácie a zostavy regulačných schopností poskytovateľov podporných služieb (PpS) vidíme, aké sú očakávané incidenty, a tak nastavujeme potreby objemov PpS, pričom kľúčová je sekundárna regulácia výkonu.

V roku 2023 bola aFRR+ požadovaná 125 MW, dnes už 145 MW. Je tam 20-megawattovový nárast a potreba na objem aFRR- išla zo 125 na 138 MW. Keď to rozrátame do finančných nákladov, je to približne sedem miliónov eur ročne za zvýšenú disponibilitu pre daný typ služby.

To znamená, že nie je pravda, že neexistuje nárast. Nárast je nespochybniteľný. A keďže sa na Slovensku nepripája takmer nič iné ako OZE, presnejšie malé a lokálne fotovoltiky ročne v objeme okolo 250 MW, môžem povedať, že za rastúcimi nárokmi na podporné služby sú najmä dynamické zmeny výkonov OZE.

Spomenuli ste, že uvažujete o incidentoch v krajných polohách, teda napríklad v situácii, kedy by Slovensko muselo čeliť náhlemu výpadku jadrového bloku. Lenže Slovensko nie je ostrov, sme intenzívne poprepájaní so susedmi a sme súčasťou obrovskej sústavy Continental Europe s výkonovým číslom v desiatkach tisíc MW. Prečo teda zohľadňujete pri dimenzovaní potrieb tieto krajné scenáre?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.