Investície majú predĺžiť životnosť elektrární, aby fungovali aj po skončení podpory. Pomôcť môžu batériové úložiská aj regulácia výkonu.
Po zavedení „podpory doplatkom“ okolo roku 2010 na Slovensku postupne vyrástli stovky fotovoltických elektrární. Ich prevádzkovatelia získali na obdobie 15 rokov garanciu, že za vyrobenú elektrinu budú dostávať pevnú výkupnú cenu. Podporu štát nastavil veľkoryso a časť fotovoltikov dostala garantovanú cenu elektriny aj viac ako 400 eur/MWh.
V období, kedy je trhová cena elektriny pod garantovanou úrovňou, prevádzkovatelia elektrární dostávajú „doplatok,“ ktorý im inkasovanú sumu „dorovnáva“ do úrovne prisľúbenej výkupnej ceny. Náklady znášajú odberatelia elektriny - doplatky sa financujú z tarify za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá je obsiahnutá v koncovej cene elektriny.
Vlani sa celkový objem doplatkov inkasovaných prevádzkovateľmi fotovoltických elektrární, ako aj ďalšími podporovanými výrobcami, vyšplhal na viac ako štvrť miliardy eur. V rekordnom roku 2017, kedy boli trhové ceny elektriny nízke a tým pádom doplatky vysoké, išlo o 515 miliónov eur. Najväčšiu časť v každom z rokov dostávajú práve solárne elektrárne.
V roku 2021 však Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a ministerstvo hospodárstva po zmene zákona pripravili schému, v rámci ktorej sa podpora výrobcov predĺžila o ďalších päť rokov za súčasného zníženia výkupnej ceny.
Boli za tým dva hlavné ciele: znížiť náklady na doplatky a tým i TPS a ceny elektriny, zároveň tiež poskytnúť podporovaným výrobcom príležitosť investovať do obnovy zariadení (tzv. repoweringu) tak, aby sa tieto zdroje udržali vo výrobnom mixe Slovenska aj po skončení predĺženej podpory. Pre väčšinu fotovoltikov bol vstup do „prolongácie“ povinný, ostatní sa mohli pridať dobrovoľne.
Ako to dopadlo? Do schémy sa zapojilo viac ako 450 slnečných elektrární a jedna vodná elektráreň. Následne ÚRSO na prelome rokov 2021 a 2022 vydal nové cenové rozhodnutia, ktorými znížil garantované výkupné ceny pre fotovoltikov v priemere o tretinu.
Povinnosťou výrobcov s prolongovanou podporou sa zároveň stalo, aby do piatich rokov uskutočnili repowering, teda aby obnovili svoje elektrárne a predĺžili ich životnosť. A v tomto bode sa následne celý zámer zasekol. Podporovaní výrobcovia začali upozorňovať, že im stále nie je jasné, do čoho môžu investovať a čo všetko im ÚRSO uzná ako oprávnený náklad.
„Je tu niekoľko stoviek megawattov zdrojov, ktoré už boli podporené z našich peňaženiek a bola by škoda, ak by ukončili prevádzku napríklad preto, že nevedia ako môžu vynaložiť peniaze na modernizáciu zariadení. Slovensko by tak stratilo aj ten malý podiel, ktorý predstavujú. Tieto zdroje by pritom mohli fungovať ešte ďalších 15 rokov bez akejkoľvek podpory,” vysvetľoval na vlaňajšej konferencii SAPI riaditeľ spoločnosti Enery Ján Horváth.
Vyjasneniu vecí pritom nepomohlo ani usmernenie, ktoré ÚRSO zverejnil v septembri 2024. Podporovaní výrobcovia začali upozorňovať, že nezodpovedaných otázok paradoxne postupom času pribúda. Poukazujú pritom na požiadavku ÚRSO vymieňať staré fotovoltické panely za panely „rovnakého druhu a výkonu.“ Zohnať dnes na trhu také isté panely, aké sa predávali v rokoch 2010 či 2012, však nejde. A vzhľadom na to, že vývoj technológie odvtedy výrazne pokročil, by to nedávalo ani zmysel.
„Kvôli objasneniu oprávnenosti výdavkov sme od septembra 2024 žiadali o stretnutie s predsedom úradu a následne, keď sa pán predseda kontinuálne odmietal s nami stretnúť, sme úradu v decembri adresovali ÚRSO žiadosť o vyjadrenie, v ktorej sme okrem iného žiadali úrad, aby nám odpovedal na viaceré pretrvávajúce nejasnosti. Doteraz sme na túto žiadosť zo strany úradu nedostali odpoveď,“ hovorí teraz pre Energie-portal.sk Ján Karaba, riaditeľ asociácie SAPI, ktorá združuje výrobcov obnoviteľnej energie.
Foto: Energie-portal.sk
Najnovším posunom je však minulotýždňové vyhlásenie regulátora, ktorí na výrobcov s predĺženou podporou apeluje, aby s investíciami neotáľali. A hrozí kontrolami i sankciami.
„Upozorňujeme regulované subjekty, ktorých sa to týka, že v prípade podozrenia na nepreinvestovanie celého objemu prostriedkov alebo ich neoprávnené využitie pristúpi úrad k dôsledným kontrolám. Tieto môžu viesť k navráteniu doplatku alebo jeho časti zúčtovateľovi podpory a následne k zníženiu ceny elektriny,“ povedal predseda ÚRSO Jozef Holjenčík.
Tlačová správa úradu zo 17. júla narazila medzi profesionálmi v odvetví na nepochopenie. Viacerí reagujú, že do investícií sa chcú pustiť a pripraviť fotovoltické elektrárne aj na fungovanie po skončení podpory doplatkom - napríklad tým, že budú schopné regulovať výkon alebo tým, že ich doplnia batériové úložiská (BESS). Potrebujú však na to jasné pravidlá.
„Toto vyhlásenie predsedu úradu je úplným výsmechom. Na jednej strane hovorí, že už je len krátky čas na to urobiť „repowering,“ ale zároveň prijal také vyhlášky, podľa ktorých sa to vlastne ani nedá urobiť. Je to kocúrkovo,“ reagoval napríklad na sociálnej sieti Miroslav Puliš zo spoločnosti PV SERVICE PLUS.
V článku sa dozviete:
- čo od podporovaných výrobcov žiada ÚRSO,
- čo regulátor pripravuje a o akých termínoch hovorí,
- na aké nezrovnalosti upozorňujú podporovaní výrobcovia,
- čo sa výrobcovia pýtajú ÚRSO,
- ako je to so znaleckými posudkami,
- či už niektorí výrobcovia do repoweringu investovali.
Nový výpočet má zohľadniť investície
Zostáva vám 57% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.