Prevádzkovateľ sústavy uvoľní ďalší výkon pre pripájanie nových obnoviteľných zdrojov. Novinkou bude flexibilné pripojenie.
Výrobcovia „zelenej energie,“ ktorým štát v minulosti garantoval výkupné ceny elektriny, v roku 2025 zinkasovali tzv. doplatky v celkovom objeme 275,13 miliónov eur. Vyplýva to z údajov, ktoré publikoval Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).
Doplatky podporovaným výrobcom pokrývajú rozdiel medzi „garantovanou cenou“ a cenou elektriny na trhu. V prípade, ak je trhová cena elektriny nižšia, doplatkom sa „dorovnáva“ do určenej výšky.
Náklady spojené s financovaním systému kryje tarifa za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá je zahrnutá v koncovej cene elektriny. Pre odberateľov v najnižšom pásme, napríklad domácnosti a malé firmy, bola vlani vo výške 15,90 eur/MWh. Aktuálne predstavuje 14,07 eur/MWh.
Odberatelia sa poskladali už miliardami
Podporu vo forme doplatkov dostávajú dve kategórie výrobcov elektriny. Prvými sú prevádzkovatelia fotovoltík, vodných elektrární a ďalších zariadení, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie (OZE). Druhou kategóriou sú prevádzkovatelia vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla (VÚ KVET), typicky založenej na zemnom plyne alebo uhlí.
Od zavedenia podpory doplatkom na začiatku minulej dekády podporovaní výrobcovia zinkasovali už takmer päť miliárd eur. Ide o sumu, na ktorú sa poskladali všetci odberatelia v krajine - od domácností a malých podnikov až po najväčšie energeticky náročné fabriky.
Celkový objem doplatkov v jednotlivých rokoch závisí od dvoch parametrov.
Prvým faktorom je celkový objem elektriny vyrobenej „na doplatok.“ V minulom roku podporované zdroje vyrobili 3 477 GWh elektriny, čo bolo o čosi viac ako v predošlom roku 2024 (3 248 GWh), ale výrazne menej než v rekordnom roku 2017 (5 223 GWh).
Druhou premennou sú trhové ceny elektriny. Čím je energia na trhu lacnejšia, tým viac sa musí podporovaným výrobcom doplácať – naopak. K rekordným doplatkom v rokoch pred pandémiou výrazne prispelo, že elektrina na trhu bola relatívne lacná. Na druhej strane, keď ceny elektriny v roku 2022 „vystrelili,“ celkové doplatky sa scvrkli na 27 miliónov eur.
Podstatnou okolnosťou tiež je, že podporovaní výrobcovia majú ceny od štátu „garantované“ v rôznych výškach. Najvyššie ich pri nastavovaní podpory dostali fotovoltické elektrárne, a to na úrovni okolo 400 eur/MWh i viac. Práve preto v rekordnom roku 2022 inkasovali 99 % doplatkov solárne elektrárne – v čase extrémne vysokých trhových cien boli prakticky jedinými zdrojmi, ktorým bolo v niektorých mesiacoch potrebné „doplácať.“
Najväčšie doplatky vlani brali teplárne a paroplyny
Najnovšia štatistika za rok 2025, ktorú zverejnil ÚRSO, ukazuje, že situácia s rozdelením doplatkov sa vlani podobala skôr na predošlý rok 2024 než „krízový“ rok 2022.
Do počtu v zozname takmer 1 600 subjektov dominujú prevádzkovatelia fotovoltík, ktorí na doplatkoch zinkasovali celkovo zhruba 110 mil. eur, teda takmer 40 % celého balíka. Ide však o relatívne menšie subjekty, ktoré jednotlivo inkasovali doplatky prevažne v desaťtisícových, poťažmo státisícových sumách.
Najvyššie sumy dostali výrobcovia prevádzkujúci VÚ KVET. V tomto prípade ide spravidla o omnoho väčšie firmy, pričom pre mnohé na rozdiel od fotovoltikov predstavuje výroba elektriny kogeneráciou iba „jednu nohu biznisu.“
Rebríček vedie štátny MH Teplárenský holding združujúci teplárne v takmer desiatke miest, pričom vo viacerých z nich prevádzkuje kogeneračné zariadenia na báze plynu alebo uhlia. Holding vlani vo forme doplatkov dostal celkovo viac ako 16 miliónov eur, a to pri výrobe elektriny v objeme 461 GWh.
Druhú najvyššiu sumu inkasovala spoločnosť PPC Energy, teda bratislavský paroplynový cyklus, ktorý pred ôsmimi rokmi prevzala skupina Veolia. V tomto prípade išlo o zhruba 12-miliónový doplatok pri výrobe 329 GWh.
Do skupiny Veolia patrí aj tretí najväčší príjemca doplatkov, spoločnosť Veolia Energia Levice. Jej paroplynový cyklus vlani podľa dát regulátora vyrobil 218 GWh energie a cez doplatok získal necelých 10 miliónov eur.
Štvrtú najvyššiu sumu, zhruba sedem miliónov eur, inkasovala spoločnosť TeHo Topoľčany. Výrobca energie z biomasy v minulom roku vyrobil kogeneráciou 676 GWh elektriny.
Prvú päťku s doplatkom v sume 6,8 mil. eur uzatvára spoločnosť, ktorá viedla rebríček za rok 2023. Je ňou spoločnosť Ecostart, ktorá pri Banskej Bystrici vyrába energiu z bioplynu a iných obnoviteľných a sekundárnych palív. Vlani podľa dát ÚRSO vyrobila 560 GWh elektriny.
Rádovo milióny eur vo forme doplatkov inkasovali aj ďalší veľkí podporovaní výrobcovia v rámci „TOP 10,“ a to biomasový zdroj Veolia Utilities Žiar nad Hronom, tepelná elektráreň na biomasu Energy Edge ZC, UCED Tepláreň Považská Bystrica (býv. GGE) prevádzkujúca paroplyn a kogeneračky, Veolia Energia Slovensko a Prvá rozvojová spoločnosť, takisto firma zo skupiny Veolia, prevádzkujúca Kogeneračný zdroj Bratislava West.
Spomedzi „fotovoltikov“ získala najvyšší doplatkov spoločnosť SSE-Solar zo skupiny Stredoslovenská energetika Holding, a to viac ako dva milióny eur. Výnimkou medzi teplárenskými a paroplynovými zdrojmi je okrem nej tiež KOSIT, prevádzkovateľ košickej spaľovne, teda zariadenia na energetické využitie odpadov (ZEVO) s doplatkom v sume 1,8 mil. eur.
Kým celková štatistika zahŕňa 1 583 subjektov a viac ako 2 000 podporovaných zdrojov na výrobu elektriny, rozhodujúcu časť balíka inkasovali desiatky najväčších. Približne polovica celého balíka doplatkov (136 mil. eur) pripadá na 60 najväčších prijímateľov.
Bilancia systému kolíše
Kým do roku 2020 plnili rolu „zúčtovateľa“ podpory tri distribučné spoločnosti, od roku 2020 úloha prešla pod štátneho organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, spoločnosť OKTE. Výnos z TPS, ktorý pochádza od odberateľov elektriny „preteká“ cez dodávateľov práve do OKTE, ktorý má zaisťovať priebežné fungovanie celého systému po finančnej stránke.
Problémom z podstaty veci však je, že z roka na rok odlišný objem doplatkov nie je rovnaký ako suma, ktorá sa cez TPS vyberie na financovanie celého systému. Tá totiž závisí od nastavenia TPS v danom roku a tiež od spotreby elektriny, na ktorý je táto tarifa uplatňovaná.
V predcovidových rokoch bol témou tzv. historický dlh, kedy objem financií „vyzbieraných“ cez TPS nestačil na priebežné krytie doplatkov. Dlh vznikal na strane distribučných spoločností, neskôr aj na strane OKTE. Priebežné finančné toky však zostávajú pred verejnosťou skryté.
Výnimkou bolo iba pár mesiacov počas roka 2021, kedy ÚRSO priebežne zverejňoval „výnosy“ z TPS a tiež náklady na financovanie doplatkov. V dôsledku rastúcich trhových cien elektriny však monitoringy ÚRSO začali rýchlo ukazovať, že v systéme vznikal prebytok: cez TPS sa vyberalo výrazne viac, než bolo aktuálne treba na priebežné krytie doplatkov.
„V roku 2021, keď bol veľký deficit vo financovaní TPS vo výške takmer 300 miliónov eur, bolo naším cieľom, aby sme ukázali celému sektoru, že TPS je nastavená nákladovo tak, aby systémovo nevytvárala deficity. A to si myslím, že sa podarilo,“ vysvetľoval v nedávnom rozhovore pre Energie-portal.sk expredseda ÚRSO Andrej Juris.
Potom však prišla energetická krízy. Vysoké ceny elektriny znamenali, že podporovaným výrobcom bolo treba „doplácať“ čoraz menej. V roku 2022 menej ako 30 miliónov eur.
„Nakoniec sme sa rozhodli, že nebudeme ďalej tieto informácie zverejňovať. Prebytky, ktoré sa tam kumulovali, vytvárali na ÚRSO tlak, aby peniaze použil na iné účely, ako bolo pôvodne určené. To sa, našťastie, podarilo ustáť. Aj vďaka prebytkom, v kombinácií s dotáciou štátu, boli deficity z minulých období zaplatené a následne to umožnilo zásadné zníženie poplatkov TPS,“ doplnil Juris.
Stiahnite si:
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.