Geotermálny vrt Kežmarku na účinné vykurovanie nestačí, plánujú ďalšie investície

Zatiaľ posledným slovenským mestom, kde sa na vykurovanie v systéme centrálneho zásobovania teplom (CZT) začala využívať geotermálna energia, sa stal Kežmarok.

Počiatky projekty siahajú viac ako päť rokov nazad. V roku 2020 projekt vstúpil do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Zámer úradom vtedy predkladala spoločnosť GEOVRT Kežmarok podnikateľa Jána Blaška, v ktorej rok predtým mesto predalo svoj podiel.

Následne sa mesto na jar 2021 do firmy opäť vrátilo, aby krátko nato v máji 2021 znovu nadobudol plnú kontrolu nad firmou Ján Blaško. O mesiac neskôr, v júni 2021, projekt získal platné záverečné stanovisko v procese EIA a následne sa začalo s vŕtaním. Reálnu výdatnosť zdroja ukázal až samotný geotermálny vrt.

„Pri optimistickom scenári využitia geotermu dokážeme spotrebu plynu znížiť z 80 % na 9 %, pri pesimistickom na 20 % podiel plynu na vyrobenom teple,“ vysvetľoval kežmarský primátor Ján Ferenčák na konferencii v októbri 2023. Plne v rukách mesta pritom i naďalej zostala spoločnosť Spravbytherm, ktorá prevádzkuje CZT v Kežmarku a ktorá teplo z nového geotermálneho zdroja odoberá.

V decembri toho istého roka geotermálny vrt uviedli do skúšobnej prevádzky. Tlačová správa mesta z 18. decembra 2023 potom nadlho zostala poslednou informáciou o vývoji celého projektu.

V máji 2025 sme sa preto na mesto obrátili s otázkami, čo ukázala reálna prevádzka vrtu a akú časť potrieb zdroj pokrýva. Ani po opakovaných urgenciách však mesto na otázky Energie-portal.sk nereagovalo a reakciu neposkytol ani mestský podnik Spravbytherm. V júni však samospráva zverejnila tlačovú správu, v ktorej sú zhrnuté niektoré výsledky.

Ako to dopadlo

Geotermálne vrty poskytujú bezemisný zdroj tepla s nízkymi prevádzkovými nákladmi, avšak do hry vstupuje veľký fixný náklad spojený s vybudovaním diela a tiež počiatočná neistota. S každým geotermálnym projektom je totiž spojené investičné riziko, že predpokladané hodnoty sa nepotvrdia a reálne výsledky budú iné, než bol odhad.

„Nedostatky môžu byť spôsobené nedostatočnou prípravou, resp. prieskumom alebo pochybeniami pri realizácii vrtu a niekedy to nemusí byť ani jedno. Jednoducho realizácia pilotných geotermálnych vrtov a prieskumných vrtov v každej novej oblasti je riziková a aj napriek dobrej príprave môže byť výsledok neuspokojivý,“ hovorí v reakcii na otázky Energie-portal.sk Michal Mašek, odborník na geotermálnu energiu.

„Aké sú reálne dôvody nižšej produkcie geotermálnej vody v Kežmarku oproti predpokladom, mi nie sú známe, môžem sa iba domnievať, no nerád by som špekuloval,“ zdôrazňuje M. Mašek.

Predpokladom, o ktorý sa opieral realizátor projektu v procese EIA a tiež mesto pri svojich očakávaniach, bolo, že geotermálna energia nahradí väčšinu zemného plynu používaného na výrobu tepla v systéme CZT.

„Predpokladané ročné množstvo odobratej geotermálnej vody je 450 000 m³ a predpokladané množstvo tepla vyrobené z exploatovanej geotermálnej vody je približne 12 000 MWh ročne,“ písalo sa v zámere, ktorý v roku 2020 vstúpil do procesu EIA.

Goetermálny zdroj v Kežmarku | Foto: Mesto Kežmarok

Pozitívnym prekvapením sa stala teplota vody na ústí vrtu. Kým konzervatívny scenár z roka 2020 počítal s hodnotou 65°C a optimistický so 70 stupňami, teplota, ktorú geotermálny vrt napokon reálne poskytuje, dosahuje až 90 °C.

Na druhej strane výdatnosť zdroja je podľa všetkého omnoho menšia, než sa očakávalo. Z predpokladaného množstva tepla z geotermálnej vody na spomínanej úrovni okolo 12 000 MWh sa v reálnych podmienkach darí získať len niečo vyše 20 %. „V súčasnosti je energetický potenciál geotermálneho vrtu 2 500 MWh,“ informovalo mesto.

A nie je to iba hra s číslami. Pre budúcnosť kežmarského systému CZT je totiž kľúčové, či sústava bude klasifikovaná ako „účinná.“ Aby takto mohla byť označená, legislatíva hovorí, že do 31. decembra 2027 sa musí aspoň 50 % zo všetkého tepla v rámci sústavy vyrábať z obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Alternatívou je 75% tepla z kombinovanej výroby, alebo 50% kombinácie energie a tepla z týchto zdrojov.

„Tepelné hospodárstva, ktoré nespĺňajú tieto požiadavky, nebudú chránené platnou legislatívou a nebudú môcť čerpať verejné zdroje na rekonštrukciu,“ hovorí konateľ mestskej teplárenskej spoločnosti Spravbytherm Marián Bešenej. V praxi by to znamenalo, že mesto na investície do teplárenstva nebude môcť využiť napríklad prostriedky z fondov EÚ. 

Súčasná produkcia tepla z geotermálneho zdroja však nepostačuje na to, aby kežmarský systém CZT dosiahol 50-percentný podiel zelenej energie. Energetický potenciál geotermálneho vrtu 2 500 MWh ročne podľa mesta predstavuje približne polovicu potreby tepla z obnoviteľného zdroja energie pre kotolne K2, K3, K4.

Mesto preto hovorí o potrebe ďalších investícií. A v hre je opätovná zmena vlastníckych vzťahov v spoločnosti GEOVRT Kežmarok, ktorá je majiteľom vrtu.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.