Črtá sa problém s IMS. Pri odchýlke Holjenčík zavádza, zelené zdroje sú lacné (rozhovor)

Pilotné zóny pre veterné parky v réžii štátu, množstvo projektov v štádiu povoľovania z dielne súkromných investorov. Obnoviteľné zdroje energie (OZE) sú aktuálne na Slovensku horúcou témou najmä pre nové projekty vo veternej energetike, ale živo je aj na fotovoltickom trhu. Majiteľa zmenila najväčšia flotila solárnych elektrární.

Riaditeľ SAPI - Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky Ján Karaba si myslí, že nové projekty už nepotrebujú dotácie, pretože o elektrina z OZE sa stala konkurencieschopnou. „Je výrazne lacnejšia ako to, čo sa nakupuje na trhu,“ tvrdí.

Na druhej strane pripájanie nových zdrojov naráža na viacero bariér. „Nestabilné investičné prostredie je omnoho dôležitejší faktor ako prevádzková podpora či dotácie. Najhoršie, čo Slovensko môže urobiť je, že zneistí investorov, pretože tým zabráni ďalším investíciám,“ hovorí Ján Karaba.

Stovky existujúcich fotovoltík podľa neho aktuálne narážajú na problém pri obnove svojich zariadení. Jadro problému vidí v nejasných pravidlách Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Ten zároveň kritizuje aj pre nedávne zmeny v zúčtovaní odchýlok. Efekt zmien je podľa šéfa SAPI presne opačný, než regulátor očakával: „Nie je to tak, ako tvrdí pán predseda ÚRSO, že by poskytovanie podporných služieb bolo lacnejšie ako obchodná flexibilita.“

Na ďalekosiahle dôsledky však riaditeľ SAPI upozorňuje aj pri probléme s inteligentnými meracími systémami (IMS). „Riziko je v tom, že všetkých 470 000 IMS, ktoré sú nainštalované, prestane posielať dáta. Takáto situácia môže nastať už o dva roky, ak sa to dovtedy nevyrieši,“ vysvetľuje.

V rozhovore sme sa pýtali:

• čo hovorí na skryté náklady OZE spojené s regulovaním sústavy,
• aké náklady znáša investor, ktorý chce pripojiť nový zdroj,
• čo je za pohybmi na trhu OZE,
• o aké technológie chcú fotovoltici doplniť svoje elektrárne,
• aký efekt majú zmeny v zúčtovaní odchýlky,
• prečo hrozí vypnutie IMS a ako to riešiť.

Ján Karaba | Foto: ENERGIE-PORTAL.SK

Slovensko má jeden z najčistejších elektroenergetických mixov, hlavne vďaka jadru. Potrebujeme v takejto situácii nové elektrárne využívajúce obnoviteľné zdroje energie (OZE)?

To, čo máme teraz, nebude stačiť do budúcnosti. Pokiaľ bude elektrifikácia priemyslu a dopravy, ako aj súvisiaca transformácia energetiky, napredovať predpokladaným tempom, tak je jasné, že naše súčasné jadrové elektrárne nebudú stačiť na to, aby to pokryli. Nebude stačiť ani nový jadrový zdroj, ktorý sa plánuje.

Nehovoríme to len my, ale aj štátni analytici. Útvar hodnoty za peniaze vyčíslil veľmi významné výkony, hlavne veterných a fotovoltických elektrární, ktoré je potrebné inštalovať na to, aby sme pokryli potrebu elektrifikácie a dosiahli uhlíkovú neutralitu.

Prognostický útvar Slovenskej akadémie vied vypracoval zelený scenár, ktorý tiež načrtáva veľmi významné kapacity obnoviteľných zdrojov, ktoré bude potrebné postaviť. Týka sa to nielen dekarbonizácie elektroenergetiky, kde je ten podiel ešte pomerne dobrý, ale na to, aby sme dekarbonizovali sektor vykurovania a chladenia a dopravy, bude potrebné zabezpečiť omnoho väčšie množstvo bezemisnej elektriny. Aktuálne neexistuje žiadny iný spôsob, o ktorom vieme, ktorý by to dokázal vyrobiť. Takže preto je potrebné mať obnoviteľné zdroje.

Budeme hovoriť hlavne o elektroenergetike, ale pristavme sa ešte pri vykurovaní a doprave. V prvom prípade slovenským štatistikám pomáha pálenie dreva v domácnostiach, v druhom prípade máme podiel OZE okolo 10 %. Ako vidíte perspektívu OZE v týchto segmentoch?

Čo sa týka vykurovania, využívanie OZE bude kombináciou tepelných čerpadiel a možno geotermu, v rámci potenciálu našej krajiny. Veľkú úlohu bude samozrejme hrať zvyšovanie energetickej efektívnosti, no stále zostane ešte veľké množstvo energie, ktorú bude treba zabezpečiť. Na to, aby bola dodatočná energia zabezpečená nízkoemisne alebo bezemisne, nemôže pochádzať z ničoho iného ako z obnoviteľných zdrojov.

V doprave zas všetko závisí hlavne od toho, akým tempom sa bude presadzovať batériová elektromobilita. Tá v súčasnosti predstavuje hlavný spôsob energetickej transformácie dopravy. Vidíme to aj vo svete, najvýznamnejšie v Číne, kde sa elektromobilita rozvíja neuveriteľne rýchlym tempom. Odtiaľ pochádzajú väčšinou technologické novinky.

Na to, aby sme nabíjali, potrebujeme mať nejaký zdroj čistej elektriny, ktorá je cenovo dostupná. A na to sú práve vhodné obnoviteľné zdroje. Pokiaľ nebude elektrina dostatočne cenovo dostupná, bude asi problém elektromobilitu rýchlejšie presadzovať.

Elektrina z OZE je lacnejšia ako na trhu

Tým sa dostávame k elektroenergetike a taktiež k cenám. OZE majú aj skryté náklady. Pri premenlivej výrobe fotovoltiky alebo veterných turbín treba viac regulácie, flexibilných zdrojov a napokon aj podporných služieb. Dá sa vyčísliť, ako fotovoltické elektrárne na Slovensku už dnes zvyšujú náklady na systémové služby a ako vplývajú na regulované položky obsiahnuté v cene elektriny?

Zažili sme rôzne historické momenty, ktoré vplývali na konečné ceny elektriny. Podporované zdroje, ktorým sa predĺžila podpora, majú ešte doplatok. Veľké fotovoltické elektrárne majú nižší doplatok, ako bolo pôvodne rozhodnuté. Budú ho mať ešte ďalších päť rokov, čiže do roku 2030, resp. 2031 budeme mať ešte doplatkové elektrárne a ten doplatok potom vstupuje do TPS (tarifa za prevádzkovanie systému - pozn. red.).

Táto podpora je pritom jednoznačne vyčísliteľná, rozpúšťa sa do celkového množstva konečnej spotreby elektriny a premieta sa to do TPS. Súčasťou TPS je však aj podpora vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla. Pridáva sa tiež zložka OKTE.

Druhú zložku nákladov, a tam už to už vôbec nie je také jasné, je TSS (tarifa za systémové služby - pozn. red.), ktorá pokrýva náklady SEPS-u na zabezpečenie podporných služieb. Podporné služby sú služby výkonovej rovnováhy, ktoré sú podľa posledných údajov z roku 2024 niekde na úrovni 260 miliónov eur ročne.

Zdá sa to ako veľké číslo, ale v porovnaní s tým, koľko sa platí za elektrinu všetkými odberateľmi na Slovensku, to nie je taká významná zložka. Preto aj TSS historicky nikdy nebola nejaká veľmi vysoká, bola na úrovni asi šesť eur. Tento rok však zrazu rozhodnutím ÚRSO významne vyskočila a úrad ju zároveň rozdelil do rôznych pásiem podľa objemu spotreby.

Aká proporcia z toho ide na reguláciu obnoviteľných zdrojov?

Viackrát sme sa na to pýtali kompetentných organizácii, no nikto nám to doteraz nevyčíslil. Chýbajú dáta, ktoré by ukázali, koľko podporných služieb je potrebné aktivovať kvôli prevádzke premenlivých obnoviteľných zdrojoch. Doteraz takáto analýza nebola zverejnená a ani nevieme, či existuje.

Keď pán predseda ÚRSO Holjenčík v rozhovore pre Energie-portal.sk tvrdí, že OZE sú drahé z dôvodu, že je potrebné zabezpečovať podporné služby, tak to podľa mňa nie je úplná informácia. Mal by totiž zároveň povedať, aké vysoké sú tieto náklady. My túto informáciu zatiaľ nemáme k dispozícii.

Máme však zo zahraničia veľa iných porovnaní, ktoré hovoria, že napríklad v Nemecku s rozvojom OZE paradoxne systémové náklady dokonca klesali. Bolo to možné dosiahnuť najmä preto, lebo sa operátor elektrizačnej sústavy naučil pomerne efektívne pracovať aj s fotovoltikou a veternými elektrárňami, zároveň sa zlepšilo fungovanie trhu s podpornými službami a pribudli nové aktíva a zdroje flexibility, ktoré postupne vytláčali drahšie fosílne a zdroje. Tieto aktíva sú lacnejšie ako tradičné podporné služby a jedná sa najmä o baterky, ale tiež aj o zariadenia umožňujúce poskytovať flexibilitu na strane dopytu.

Aj v iných krajinách EÚ, ako napríklad vo Francúzsku, náklady na systémové služby klesli. Na Slovensku sa do roku 2023 takisto nijako zásadne nezvyšovali. Keby bolo pravdou, že OZE majú taký významný negatívny vplyv na tieto náklady, už by sme to dávno videli v TSS v čase, kedy sa spustili do prevádzky veľké pozemné solárne elektrárne, ktoré sú priamo pripojené do siete.

Pre nás je však dôležitejšie pozerať sa na výrobné náklady elektriny z týchto zdrojov, keďže na základe nich sa dá táto elektrina predávať na trhu alebo cez dlhodobé zmluvy. Podľa medzinárodných porovnaní, ale aj podľa našich vlastných zistení, je výrazne lacnejšia ako to, čo sa nakupuje na trhu.

Aj keď v súvislosti s OZE a fungovaním sústavy sa spomínajú hlavne fotovoltiky a vietor, sú tu aj bioplynové stanice, ktoré sústave, naopak, pomáhajú ako poskytovatelia podporných služieb. Ako ďaleko sme od toho, aby sa prostredníctvom agregácie raz zapojili do „podporiek“ napríklad aj solárne elektrárne ako v Nemecku?

Zapojiť samotné fotovoltiky by bolo ťažké, pretože potenciál ich flexibility nie je veľmi veľký. Je to skôr záporná flexibilita, to znamená, že ich vypínam alebo regulujem ich výkon vtedy, keď to potrebuje sústava. V pravom zmysle slova to nie sú podporné služby. V zahraničí sa to volá curtailment a s tým súvisiace redispatch, pretože prevádzkovatelia OZE sú za obmedzenie výroby kompenzovaní.

Určite to bude skôr na úrovni energetických úložísk, pričom batérie sa do poskytovania podporných služieb už veľmi intenzívne zapájajú. Technológie sa výrazne posunuli dopredu, ich životnosť je už na úrovni 15 - 20 rokov.

V princípe to znamená, že aj tam dochádza k podobnému vývoju ako pri OZE, ktoré len za desať rokov prešli úžasnou evolúciou, čo sa týka nákladov a účinnosti. Kým v minulosti sme hovorili o tom, že ich treba dotovať, teraz je témou skôr vytvorenie vhodných legislatívnych podmienok na ich využívanie, odbúravanie bariér rozvoja, zrýchlenie povoľovacích procesov a zefektívnenie ich integrácia v rámci trhu s elektrinou.

S povoľovacím procesom ale súvisí ďalší skrytý náklad, keďže prevádzkovatelia sietí musia investovať do posilňovania infraštruktúry. Poukazujú, že ide o obrovské investície.

Distribučné spoločnosti a SEPS však musia do svojej infraštruktúry investovať tak či tak, aj bez ohľadu na to, či sa pripájajú OZE alebo nie. Cieľ je, aby zabezpečili rozvoj sústavy, a to nie len z pohľadu zdrojov, ale často najmä z pohľadu odberateľov. Trúfnem si povedať, že väčšina požiadaviek na rozširovanie a posilňovanie sústavy nevychádza zo strany výrobcov - nakoniec, tých pripojených OZE tu nemáme až tak veľa. Celkovo je na Slovensku fotovoltika s inštalovaným výkonom okolo 1 300 MW, ale z toho len 500 MW sú elektrárne, ktoré sú priamo pripojené do siete, teda tie, ktoré potrebovali väčšie investície. Tieto sa pripájali v rámci voľnej kapacity, ktorá v tom v sieti čase existovala.

Otázka je, čo s veternými elektrárňami. Ak tu má vyrásť 750 MW výkonu, s čím počíta Národný energetický a klimatický plán, určite bude potrebné posilnenie sústav. Veterné elektrárne sa však zatiaľ nestávajú, lebo nemajú povolenia. Skôr si myslím, že otázka nestojí tak, či sa kvôli OZE musí posilňovať sústava, ale že do posilnenej sústavy sa pripájajú nové OZE v možnostiach alebo kapacitách, ktoré dovolí prevádzkovateľ danej sústavy.

Pripojiť nový zdroj je drahé

S tým súvisí jedna legislatívna zmena v rámci nedávnej veľkej novely energetických zákonov, ktorá by mala byť účinná od Nového roka, a to je flexibilné pripojenie. Čo to bude v praxi znamenať? A bude o nové riešenie záujem?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.