Vybrali aj druhú zónu pre veľký veterný park. Má vyrásť na východe (+mapa)

Deň po tom, ako verejnosť spoznala prvú pilotnú zónu pre rozvoj veternej energetiky, povoľovacie orgány včera (21. októbra) dostali na stôl aj zámer druhej z dvoch plánovaných lokalít. Projekt do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) i v tomto prípade poslala Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JESS).

Kým prvú z plánovaných zón „nakreslili“ na západnom Slovensku naprieč katastrami viac ako 20 obcí v Trnavskom a Nitrianskom kraji, druhá zóna je na východe krajiny. Naplánovali ju severozápadne od mesta Michalovce.

Podobne ako „pilotnú zónu“ na západe Slovenska aj v tomto prípade JESS predstavila zámer na základe úlohy, ktorú dostala od vlády pre dvomi rokmi. Ministerstvo životného prostredia následne na jar 2025 predstavilo metodiku pre prípravu týchto zón.

JESS je pološtátna firma, v ktorej drží 51-percentný podiel štát prostredníctvom Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti (JAVYS) a druhý podiel česká skupiny ČEZ. Hlavnou úlohou spoločnosti vzniknuvšej v roku 2009 je príprava nového jadrové zdroja v Jaslovských Bohuniciach. Pôsobenie podniku sa však postupne rozšírilo, vlani JESS napríklad spustila najväčší solárny park v krajine.

V článku sa dozviete:

• kde presne majú veterné turbíny vyrásť,
• aké vysoké budú a koľko ich naplánovali,
• čo zámer hovorí o kompenzáciách a benefitoch,
• kedy chcú začať stavať a koľko môže projekt stáť,
• ako JESS zámer zdôvodňuje.

Veterné turbíny kreslia v 13 katastroch

Projekt predložený do procesu EIA počíta s výstavbou 45 veterných turbín s výkonom približne 315 megawattov (MW). V porovnaní s pilotnou zónou pri Hlohovci je to zhruba o tretinu menej, avšak stále ide o rádovo omnoho väčší zámer, než akýkoľvek zámer, s ktorým prišli súkromní investori v iných lokalitách.

Navrhovaná zóna okrem katastra Michaloviec zasahuje aj do katastrálneho územia ďalších 13 obcí, ktorými sú Lesné, Močarany, Nacina Ves, Oreské, Petrovce nad Laborcom, Pozdišovce, Pusté Čemerné, Rakovec nad Ondavou, Staré, Strážske, Suché, Trnava pri Laborci, Voľa a Zbudza.

Lokalizácia zámeru | Zdroj: JESS

Umiestnenie projektu podľa JESS zároveň spĺňa aj podmienku metodického usmernenia rezortu zdravotníctva z 8. júla 2024, podľa ktorého musia byť veterné elektrárne vo vzdialenosti aspoň 1 000 metrov od najbližšieho dotknutého vonkajšieho chráneného prostredia, teda napríklad obydlí. Úpravou zdravotníckej vyhlášky sa vlani vyžadovaný odstup zmenšil.

„Územie je rovinaté a v rámci terénu dobre definované jestvujúcou technickou a dopravnou infraštruktúrou. V dotknutom území sa využíva územie prevažne ako poľnohospodárska krajina s prevahou trvalých trávnatých porastov s využitím poľnohospodárskej výroby. Širšie územie okolia tvoria v súčasnosti rodinné domy dotknutých obcí,“ opisuje JESS lokalitu v dokumentácii.

V blízkom okolí navrhovanej činnosti sa nachádza chránené vtáčie územie Vihorlatské vrchy, Ondavská rovina a územia európskeho významu Viniansky hradný vrch a Pozdišovský chrbát. Spoločnosť stojaca za zámerom však ubezpečuje, že pri voľbe lokality zvážili všetky dôležité premenné.

„Navrhovaná činnosť bola konzultovaná s odborníkmi z SOS/BirdLife Slovensko, v spolupráci, s ktorými sa vybrali lokality s ohľadom na výskyt vtáctva a netopierov vo vzťahu k výstavbe veterných elektrární,“ uvádza sa v projekte.

Odhliadnuc od menšieho počtu turbín a nižšie výkonu JESS svoj zámer v technických parametroch opisuje podobne ako v prípade zóny na západnom Slovensku. Výstavbou veterného parku má aj tu dôjsť k záberu poľnohospodárskej a lesnej pôdy, a to zhruba v okruhu 27 metrov okolo každej turbíny. JESS avizuje, že „pred plánovanou výstavbou VTE uzavrie dohody o kompenzáciách a benefitoch s vlastníkmi ako kompenzáciu náhrady ujmy pri výstavbe.“

Záber pôdy nebudú môcť používať poľnohospodárske a iné subjekty na ďalšie užívanie po dobu fungovania veterných elektrární. Ďalší záber pôdy vznikne aj kvôli nevyhnutným prístupovým komunikáciám.

Dokumentácia hovorí o stožiaroch s výškou 118 až 179 metrov s tým, že celková výška zariadení, vrátane listov vrtule, bude v rozmedzí zhruba od 199,5 m do 266,5 m. Výkon jednej turbíny má byť okolo 7 MW, konkrétny typ technológie či výrobca alebo dodávateľ však v projekte nie je definovaný.

JESS v zámere ďalej vysvetľuje, že rovnako ako v prípade západoslovenskej zóny pri výbere lokality veterného parku zohľadnili šesť kľúčových parametrov:

• veterný potenciál krajiny;
• lokality mimo chránené oblasti Natura 2000 s dôrazom na chránené vtáčie územia;
• kľúčové biotopy a chránené územia;
• ohľad na geodynamické javy ako napr. svahovitosť územia;
• možnosti pripojenia na distribučnú sieť;
• lokality boli vybraté aj na základe hospodárskej situácie v okolí so zreteľom na súčasné investičné zámery.

Stavať chcú o necelý rok

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.