Ako sa má novelizovať energetická legislatíva? Tu sú vybrané zmeny (PRÁVNY POHĽAD)

Ministerstvo hospodárstva SR pripravilo rozsiahlu novelizáciu energetických zákonov, a to predovšetkým z dôvodu transpozície európskej legislatívy v oblasti revízie súčasného nastavenia vnútorného trhu s elektrinou v EÚ, v oblasti podpory energie z OZE, v oblasti vnútorného trhu so zemným plynom, obnoviteľnými plynmi a vodíkom, ako aj v oblasti metánových emisií.

Medzirezortné pripomienkové konanie k pripravenému návrhu zákona prinieslo značné množstvo pripomienok. Po ich vyhodnotení bol dňa 9.5.2025 do NR SR doručený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“)¹, a ktorého účinnosť (s výnimkou niektorých ustanovení) sa navrhuje od 1.1.2026.

Rozsiahla časť návrhu zákona je venovaná vodíkovému hospodárstvu, úprave certifikácie prevádzkovateľa vodíkovej prepravnej siete a úprave pravidiel fungovania vnútorného trhu s vodíkom, avšak s ohľadom na rozsah tohto článku sa týmto zmenám nebudeme venovať.

S potešením sme privítali zmenu v podmienkach zdieľania elektriny, ktoré bolo s účinnosťou od 1.1.2025 dosť nešťastne upravené sekundárnou legislatívou. Návrh zákona i) zakazuje dodávateľom podmieňovať uzavretie zmluvy o dodávke elektriny (resp. zmluvy o združenej dodávke elektriny) zákazom zdieľať elektrinu alebo obmedzením množstva elektriny, ktoré je možné zdieľať, ii) ustanovuje, že odberné miesto alebo odovzdávacie miesto môže byť súčasne priradené len do jednej skupiny zdieľania a tiež iii) vyslovene uvádza, že odberné miesta a odovzdávacie miesta priradené do jednej skupiny zdieľania môžu byť priradené do rôznych bilančných skupín.

Návrh zákona taktiež ustanovuje, že aj iní aktívni odberatelia – podniky, a to iné než malé podniky a stredné podniky, môžu zdieľať elektrinu, ale len zo zariadení na výrobu elektriny s inštalovaným výkonom do 6 MW.

S cieľom podpory a pripájania zdrojov na výrobu energie z OZE sa návrhom zákona zavádza definícia tzv. nadradeného verejného záujmu, kedy sa za činnosti v nadradenom verejnom záujme pre OZE považuje plánovanie, výstavba a prevádzka zariadení využívajúcich OZE a ich pripojenie do sústavy alebo siete, plánovanie, výstavba a prevádzka súvisiacej prenosovej sústavy a distribučnej sústavy a súvisiacej prepravnej siete a distribučnej siete vrátane zariadení na rozvod tepla, zariadení na uskladňovanie elektriny a zásobníkov na uskladňovanie plynu.²

Tieto činnosti sa v konaniach podľa osobitných predpisov³ považujú za činnosti alebo zámery, ktoré slúžia verejnému zdraviu a bezpečnosti a príslušný (povoľujúci) orgán je povinný túto skutočnosť zohľadniť, a to až do doby dosiahnutia klimatickej neutrality. Pri pochybnostiach, či sa skutočne jedná o činnosti v nadradenom verejnom záujme, si príslušný (povoľujúci) orgán vyžiada stanovisko od MH SR. Zadefinovanie činností predstavujúcich nadradený verejný záujem by malo prispieť k rýchlejšiemu a jednoduchšiemu zavádzaniu energie z OZE.

Novým inštitútom, ktorý zavádza návrh zákona je i tzv. flexibilné pripojenie, ktorého cieľom je umožniť pripojenie do elektrizačnej sústavy aj v oblastiach s obmedzenou alebo žiadnou kapacitou pripojenia.

V praxi by tzv. flexibilné pripojenie malo vyzerať tak, že žiadateľ o pripojenie a budúci užívateľ sústavy akceptuje, že pripojenie do sústavy bude k dispozícii len počas určitej časti dňa alebo týždňa. Treba povedať, že úprava v zákone je len rámcová a podrobnejšiu úpravu prinesie až sekundárna legislatíva.

Skúsenosti z ostatných krajín ukazujú, že flexibilné pripojenie do sústavy možno zvoliť pre časť alebo pre celú pripojovaciu kapacitu, môže sa jednať o trvalo prerušiteľné pripojenie (kedy výrobca elektriny neplatí vysoký štandardný poplatok za pripojenie, ale riskuje prerušenie dodávky v prípade preťaženia sústavy), alebo prevádzkovateľ sústavy môže ponúknuť pripojenie s podmienkami, ktoré ho umožnia.

Domnievame sa, že zmluvy o flexibilnom pripojení vo všeobecnosti podporujú efektívne využívanie sústavy, pričom najvhodnejšie by mali byť pre veľkých odberateľov alebo výrobcov.

Návrhom zákona sa taktiež predlžuje podpora doplatkom pre i) zariadenie na výrobu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW vrátane, z ktorého sa využije najmenej 60 % vyrobeného tepla na dodávku tepla centralizovaným zásobovaním teplom a úspora primárnej energie dosahuje najmenej 10 %⁴, ako aj pre ii) rekonštrukciu alebo modernizáciu technologickej časti zariadenia na kombinovanú výrobu,⁵ ak stavebné povolenie alebo rozhodnutie o stavebnom zámere nadobudlo právoplatnosť do 31. decembra 2025 a prvé uvedenie zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky nastalo do 31. decembra 2028.

Vyššie uvedené zmeny boli odobrené vládou, a preto je dôvodné očakávať, že návrh zákona bude v predloženom znení aj schválený.

1 https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10288
2 Nový § 4c ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z.
3 Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, Zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia , Stavebný zákon č. 25/2025 Z. z.
4 Nový § 3 ods. 19 zákona č. 309/2009 Z.z.
5 Nový § 3c ods. 8 zákona č. 309/2009 Z.z.

Mgr. Sylvia Berová, advokátka
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.