Efleet konferencia elektromobily
VSE
Belimo

Odstrihnúť sa od trhu s elektrinou? Slovensko by to neprežilo, vysvetľuje expert (+ video)

Elektroenergetické prepojenia posilňujú našu bezpečnosť, hovorí Andrej Hanzel.

Andrej Hanzel

Andrej Hanzel na konferencii Energetický manažment 2023 / Foto: Energie-portal.sk

V diskusii o energetickej kríze sa počas uplynulého roka viackrát objavili hlasy, podľa ktorých by sa Slovensko malo v elektroenergetike „odstrihnúť“ od svojich susedov a spoľahnúť sa na energetickú sebestačnosť. Podporovatelia tohto názoru tvrdia, že krajina by tak mohla profitovať z výroby domácich elektrární a nebola by závislá od vývoja na trhoch.

Je však takýto scenár realistický? Čo by „odstrihnutie“ od spoločného trhu znamenalo v praxi? A ako môžu do hry vstúpiť často skloňované dodávky elektriny z Ukrajiny?

O svoje postrehy k týmto otázkam sa s nami na konferencii Energetický manažment 2023 podelil konzultant Andrej Hanzel, ktorý si z podujatia odniesol ocenenie za svoj celoživotný prínos pre energetiku. 

V článku sa dozviete:

  • ako fungujú toky elektriny v Európe,
  • čo je najväčšou výhodou Slovenska,
  • prečo je „odstrihnutie“ od trhov nebezpečný nápad,
  • ako A. Hanzel vníma perspektívne dodávky elektriny z Ukrajiny.

Sústava potrebuje stabilnú frekvenciu

Podstatou elektroenergetických prepojení podľa experta je, že prenosové sústavy „dýchajú.“ Pre udržiavanie stabilnej frekvencie 50 Hertzov (Hz) Slovensko potrebuje v priebehu dňa aj elektrinu, ktorá „priteká“ spoza hraníc, pričom v niektorých momentoch zas energia smeruje zo Slovenska von.

V prípade, ak by sa Slovensko pred zahraničím uzavrelo, okrem iného by to znamenalo, že slovenskí výrobcovia nebudú môcť dodať svoju produkciu podľa zmluvných záväzkov do zahraničia. To by recipročne viedlo k tomu, že pre rovnaký krok by sa voči Slovensku rozhodli aj susedia.

Výhodou rozsiahlej sústavy, v rámci ktorej Slovensko funguje vďaka prepojeniu s ostatnými európskymi krajinami, je podľa odborníka okrem iného aj vysoké výkonové číslo. Ide o ukazovateľ, ktorý v megawattoch na Hertz (MW / Hz) udáva, koľko megawattov výkonu musí poklesnúť, aby sa frekvencia znížila o jeden Hertz.

„Tá veľká sústava má toto číslo na úrovni 29 000 až 30 000. Takže ak by vypadlo 30 000 MW, frekvencia poklesne o 1 Hz. Na druhej strane ak by Slovensko pracovalo samostatne, naše výkonové číslo bude na úrovni 400 MW / Hz. Inými slovami povedané to znamená, že pri akejkoľvek poruche väčšieho generátora na Slovensku by poklesla frekvencia o 1 Hz,“ priblížil odborník s tým, že takýto pokles frekvencie by krajine spôsobil obrovské problémy.

 
 

Zostáva vám 48% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Ako chce Španielsko elektrifikovať ekonomiku? Základom majú byť lacné obnoviteľné zdroje

Ako chce Španielsko elektrifikovať ekonomiku? Základom majú byť lacné obnoviteľné zdroje

Kapacity solárnych a veterných parkov majú niekoľkonásobne vzrásť, čo umožní výrobu vodíka za konkurencieschopnú cenu.

Názor. Sú slnečné a veterné elektrárne skutočne komplementárne? Dáta to nepotvrdzujú

Názor. Sú slnečné a veterné elektrárne skutočne komplementárne? Dáta to nepotvrdzujú

Slnko v našej zemepisnej šírke má ročné využitie maximálne okolo 11%, vietor 26 %, píše Andrej Hanzel.

Sú to už štyri miliardy eur. Zrátali sme, koľko štát dosiaľ utratil na dotovanie energií (+grafy)

Sú to už štyri miliardy eur. Zrátali sme, koľko štát dosiaľ utratil na dotovanie energií (+grafy)

Najväčšie sumy ministerstvo hospodárstva vyplatilo dodávateľom plynu, stámiliónové kompenzácie však dostali aj prevádzkovatelia sietí a teplári.

X
X
X
X