Sedimenty zmenšujú objem nádrží aj na Slovensku, niektoré elektrárne môžu mať problém

Aktuálna vlna horúčav a dlhotrvajúce sucho sa stali témami aj v energetike. Problémy hlásia jadrové elektrárne s prietočným chladením, napríklad maďarský Paks, a sucho tlačí dole aj výrobu vodných elektrární. V gabčíkovskej hydroelektrárni aktuálne vyrába elektrinu iba jedna z ôsmich turbín.

Sucho pritom výrazne zasiahlo do slovenskej energetiky už vlani, kedy Gabčíkovo po mimoriadne úspešnom roku 2024 vyrobilo výrazne menej elektriny. V slovenskom energetickom mixe tak v roku 2025 dokonca vodné elektrárne prepustili druhú priečku plynovým zdrojom. Hydroenergetika bola na Slovensku vlani až tretím najväčším zdrojom elektriny za jadrom (67,4 %) a plynom (11,8 %).

Okrem intenzívnejších období sucha však niektoré vodné elektrárne narážajú aj na iný dlhodobý problém. Spočíva v ukladaní sedimentov na dne nádrží, čím sa znižuje „disponibilný objem“ pri zadržiavaní vody.

„Zásobný objem nádrží je oveľa nižší ako kedysi. Zrážky nedokážeme tak dobre zachytiť. Priehradové elektrárne sa menia na prietočné, čo má dopad aj na poskytovanie flexibility,“ objasňoval Tomáš Šimovič, obchodný riaditeľ Slovenských elektrární, na konferencii efocus.sk v máji tohto roka.

Zisťovali sme, ako problém vnímajú prevádzkovatelia vodných elektrární, čo hovoria na momentálny stav vodohospodári a čo sa v tejto oblasti aktuálne deje. Za nenápadným a pomalým procesom ukladania sedimentov sa skrýva aj odvetvie s obrovskými obratmi.

Slovenské elektrárne si dali spracovať analýzy

„Ukladanie sedimentov vo vodných nádržiach je prirodzený proces, bežne sa vyskytuje v gabčíkovskej zdrži Hrušov, ale tiež napríklad na Vážskej kaskáde – vodných dielach Nosice, Hričov a Krpeľany či na Vodnom diele Veľké Kozmálovce, kde dochádza najmä k usadzovaniu jemnozrnných dnových sedimentov,“ začína vysvetľovanie celej veci v reakcii na otázky ENERGIE-PORTAL hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Marián Bocák.

Štátny podnik spravuje viac ako 300 vodných nádrží a viac ako 55-tisíc kilometrov vodných tokov, pričom podľa slov hovorcu v minulosti niektoré svoje úlohy zanedbával „v dôsledku chýbajúcich financií a zlých manažérskych rozhodnutí, čo viedlo takmer k úplnému kolapsu SVP.“

Druhý štátny vodohospodársky podnik, ktorým je Vodohospodárska výstavba prevádzkujúca napríklad spomínané Gabčíkovo či vodné dielo Žilina, vo svojej reakcii tvrdí, že „rovnako ako iný vlastníci vodných stavieb obdobného charakteru eviduje problém ukladania sedimentov, ktoré zmenšujú disponibilný objem akumulovanej vody.“

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.