Energetické úspory netreba dotovať. Hlavná je garancia výsledku, vraví šéfka ESCO Slovensko (rozhovor)

Princíp je jednoduchý. Dodávateľ navrhne opatrenia na zníženie spotreby energie, zabezpečí investíciu a zároveň garantuje dosiahnutie dohodnutých úspor. Ak ich nedosiahne, rozdiel zákazníkovi doplatí.

Garantované energetické služby (GES) sa však na Slovensku presadzujú oveľa pomalšie než napríklad v susednom Česku. Model, ktorý aj verejnej správe umožňuje energetické investície bez zadlžovania, sa v slovenských podmienkach rozvíja len postupne a podľa zástupcov trhu mu dlhodobo bránila legislatíva, nízka informovanosť či nevhodne nastavené verejné obstarávanie.

V interview so šéfkou skupiny sme sa rozprávali o tom, prečo sa GES na Slovensku rozvíjajú pomalšie než v Česku, aké zmeny prináša nová legislatíva, ako by mal štát nastavovať dotácie na obnovu verejných budov, kam smeruje trh energetických služieb či ako sa rozvinula skupina ESCO Slovensko počas piatich rokov.

„Do ďalšieho obdobia vstupujeme s vedomím, že sme vybudovali pevný základ, no zároveň s presvedčením, že ďalšia etapa si bude vyžadovať ešte väčší dôraz na efektivitu, výkon a strategické riadenie. Energetika sa mení rýchlo a ambíciou ESCO Slovensko je zostať skupinou, ktorá dokáže na tieto zmeny reagovať aktívne, odborne a s dlhodobou víziou. Naším cieľom nie je len pokračovať v raste, ale rásť premyslene, s dôrazom na kvalitu rozhodovania, stabilitu a hodnotu, ktorú vytvárame pre zákazníkov, partnerov aj akcionárov.“ vysvetľuje Naďa Hartmann, predsedníčka predstavenstva a generálna riaditeľka ESCO Slovensko.

Treba sa orientovať na výsledok

ESCO Slovensko má za sebou päť rokov fungovania, odkedy vzniklo ako spoločný podnik SPP a skupiny ČEZ. Odkiaľ kam sa za tento čas skupina posunula?

Pred piatimi rokmi sme vstupovali na slovenský trh ako ambiciózny spoločný projekt dvoch silných akcionárov, ktorí patria medzi významných hráčov energetiky nielen na Slovensku, ale aj v širšom európskom priestore.

Naším mandátom bolo rozvíjať trh energetických služieb na Slovensku a preniesť doň skúsenosti a know-how, ktoré má skupina ČEZ v Českej republike dlhodobo vybudované.

Päť rokov môže pôsobiť ako krátke obdobie, no v energetike išlo o mimoriadne dynamickú etapu. Zmenilo sa trhové prostredie, správanie zákazníkov, očakávania verejného sektora aj samotné vnímanie energetiky ako strategickej témy.

Za najdôležitejší posun považujem to, že sme sa z ambiciózneho zámeru stali stabilnou, odborne silnou a rešpektovanou skupinou. Dnes združujeme deväť spoločností, disponujeme širokým portfóliom služieb a vytvárame zázemie pre verejný, komerčný aj súkromný sektor. Nevybudovali sme firmu závislú od jedného produktu, ale funkčný ekosystém, ktorý dokáže zákazníka sprevádzať od prvotného návrhu riešenia cez realizáciu až po dlhodobú prevádzku a servis.

Tento vývoj potvrdzujú aj výsledky. Od vzniku skupiny sme finančne narástli viac ako trojnásobne, dnes dosahujeme tržby presahujúce 90 miliónov eur a ziskovosť skupiny sa zvýšila päťnásobne. Zároveň zamestnávame takmer 300 odborníkov na energetiku. Pre mňa však tieto čísla nepredstavujú len rast objemu, ale najmä dôkaz, že sa nám podarilo vybudovať skupinu s reálnou hodnotou pre zákazníkov, partnerov aj trh.

Máte za sebou ČEZ, ktorý pôsobí na českom trhu, kde GES prekvitajú. Na slovenský trh ste vstúpili práve v predvečer energetickej krízy. Prečo sa u nás trh GES aj napriek skokovému zdraženiu energií rozvíja pomalšie? V čom tkvie problém?

GES, respektíve EPC – Energy Performance Contracting, je model, v ktorom ESCO spoločnosť preberá zodpovednosť za konkrétny výsledok. Navrhne opatrenia, zabezpečí ich realizáciu a klientovi garantuje dohodnutú úsporu energie. Projekt sa následne spláca priamo z dosiahnutých úspor, takže klient nemusí na začiatku vynakladať vlastné investičné prostriedky. Ak sa garantované úspory nedosiahnu, riziko nesie poskytovateľ služby. Práve v tom spočíva zásadný rozdiel oproti klasickému investičnému modelu.

V Českej republike má trh s GES viac ako tridsaťročnú tradíciu. Ročne sa tam realizujú projekty v hodnote približne 20 až 25 miliónov eur a objem investícií ďalej rastie. Český trh si už overil, že model bez vstupnej investície, spojený s odborným návrhom opatrení, financovaním realizácie a následným energetickým manažmentom, prináša merateľné výsledky. Práve energetický manažment považujem za kľúčovú fázu po realizácii projektu. Ak sa úspory nedosahujú, poskytovateľ je povinný zákazníkovi rozdiel doplatiť. V Česku zároveň existujú metodiky, vzorové zmluvy a podpora pre verejných obstarávateľov, čo výrazne znižuje neistotu na strane trhu.

Na Slovensku je trh zatiaľ podstatne menší, rádovo ide len o niekoľko miliónov eur ročne. Keď sme vznikali, významnú rolu zohrávala nízka informovanosť a potreba vysvetľovať, že GES nie sú iba technickým riešením, ale aj zmluvným a finančným modelom založeným na garantovanom výsledku. Päť rokov preto veľmi aktívne komunikujeme ich prínosy. Bariérami ostávajú obmedzené kapacity samospráv a chýbajúce štandardizované postupy pri verejnom obstarávaní. Potenciál Slovenska je však minimálne porovnateľný s Českom.

Čiže zmluva o dielo asi nie najlepšie východisko, s akým by mal prevádzkovateľ verejnej budovy vstupovať do projektu.

Z nášho pohľadu by bolo prínosné, keby sa pri vhodných projektoch verejné obstarávanie viac orientovalo na výsledok. Namiesto samotného rozsahu diela by sa malo hodnotiť aj to, kto vie navrhnúť, zrealizovať a garantovať najvyššiu a zároveň realistickú mieru úspor.

V Českej republike realizovalo ČEZ ESCO viacero projektov, ktoré veľmi dobre ukazujú, ako môže tento prístup fungovať v praxi. Jedným z najznámejších príkladov je Národní divadlo v Prahe. Na úsporách sa tam podieľa využívanie vody z Vltavy na chladenie budov, inštalácia fotovoltických panelov aj kogeneračné jednotky na vysoko efektívnu výrobu tepla a elektriny. Dosiahnuté finančné úspory už prekročili 93 miliónov českých korún. Takéto referencie ukazujú, že pri správnom nastavení nejde o teoretický koncept, ale o veľmi praktický nástroj modernizácie verejných budov, a to aj v historických budovách.

Dlhodobo skloňovanou témou pri GES je aj legislatíva. Jednak nové európske smernice tlačiace na obnovu verejných budov a tiež zákon o energetickej efektívnosti, ktorý narazil na množstvo pripomienok z rôznych smerov. Osobitne v prípade GES je jednou z veľkých tém aj metodika pre verejný sektor. Ako nazeráte na nový zákon? Pomôže väčšiemu presadeniu GES?

Legislatíva je jednou z významných bariér rozvoja GES na Slovensku, no postupne sa mení spolu s tým, ako rastie informovanosť trhu. Prípravu zákona o energetickej efektívnosti preto vnímame pozitívne. Oceňujeme najmä to, že garantované energetické služby sa v ňom explicitne spomínajú ako vhodný nástroj rekonštrukcie verejných budov. Ak sa k legislatívnemu rámcu pridajú aj metodiky, vzorové dokumenty a praktická podpora pre verejných obstarávateľov, môže to výrazne zrýchliť využívanie GES v praxi.

Minulý rok bola vyhlásená veľká dotačná výzva, pri ktorej ste upozorňovali na zbytočne štedré dotovanie návratných riešení. Aktuálne je zas otvorená  výzva z Envirofondu, z ktorej sa dajú podporiť rôzne typy opatrení vo verejných budovách. Ako by mal podľa vás štát dotácie nastavovať? Dá sa vo všeobecnosti zadefinovať, ktoré opatrenia dávajú zmysel pod GES a ktoré pod nenávratnú formu podpory?

Spomínaná výzva bola nastavená na podporu komplexnej energetickej hospodárnosti budov formou nenávratného financovania. Z nášho pohľadu v nej však chýbal väčší priestor na kombináciu nenávratných zdrojov s garantovanými energetickými službami pri opatreniach, ktoré si na seba dokážu zarobiť dosiahnutými úsporami. Preto sme upozornili , že tu by mala byť snaha poskytovať naopak návratné prostriedky a podporiť využívanie potenciálu energetických a teda aj finančných úspor s dlhodobým efektom. Za týmto si stojíme pri každej výzve, ktorá tento princíp nerešpektuje.

Pri rozhodovaní, či je vhodné využiť GES, je zásadným parametrom najmä dĺžka návratnosti. Ak štát poskytne vysoký podiel nenávratnej podpory aj na opatrenia s primeranou návratnosťou, prirodzene tým znižuje motiváciu verejných subjektov uvažovať o modeli garantovaných úspor. Dotácie by podľa nás mali prioritne smerovať tam, kde trhový alebo návratný model nestačí.

Kombinácia nenávratnej podpory a GES by umožnila obnoviť výrazne viac budov. Verejné zdroje by sa využili efektívnejšie, keďže by nepokrývali v plnom rozsahu aj opatrenia, ktoré možno splácať z úspor. Pre štát aj samosprávy by to znamenalo väčší multiplikačný efekt a rýchlejšie tempo obnovy verejného majetku.

Spomínali ste, akú kľúčovú rolu v projektoch zohráva energetický manažment. Ste otvorení aj klientom, ktorí nepotrebujú modernizovať vykurovanie, nepotrebujú investovať, ale potrebujú zefektívniť fungovanie už existujúcich technológií, zosúladiť ich, dať energetike vo firme alebo vo verejnej budove „hlavu a pätu?“

Áno, jednoznačne. Energetický manažment je dôležitou súčasťou nášho portfólia a pre mnohých zákazníkov predstavuje prvý krok k systematickému znižovaniu spotreby. Aktuálne je táto agenda zaradená pod spoločnosť ESCO Integra, ktorá vznikla začiatkom roka 2026 zlúčením divízie energetických služieb bývalej spoločnosti e-Dome a spoločnosti AZ KLIMA. Naši experti dokážu zanalyzovať existujúcu prevádzku, pomenovať slabé miesta, navrhnúť úpravy nastavení a následne priebežne dohliadať na to, aby energetika budovy fungovala efektívne, predvídateľne a merateľne.

Skupinu rozširujú nové firmy aj biznisy

V tomto segmente trhu je dôležité rozširovať portfólio a teda vyhľadávať nové akvizície. Riešite aj tento trend?

Súčasťou našej stratégie je nielen organický rozvoj existujúceho portfólia, ale aj rozumné akvizičné príležitosti. Na trh sa pozeráme dlhodobo a pri každej potenciálnej akvizícii hodnotíme, či posilňuje naše kompetencie, stabilitu skupiny a schopnosť poskytovať zákazníkom komplexnejšie riešenia.

Najvýznamnejšou akvizíciou bola spoločnosť Elimer, ktorá sa zameriava najmä na slaboprúdové riešenia a významne prispieva k ziskovosti skupiny. Popri etablovanom elektroportfóliu si v relatívne krátkom čase vybudovala aj výraznú kompetenciu vo výstavbe fotovoltických elektrární. Dôležitou referenciou je napríklad strešná fotovoltická inštalácia s výkonom 2,5 MW na streche logistického centra Billa.

ELIMER a možno aj ESCO distribučné sústavy ukazujú určité rozkročenie skupiny smerom k elektroenergetike. V odvetví pritom badať čoraz intenzívnejšie prieniky medzi výrobou tepla a elektroenergetikou, a to napríklad v projektoch kombinovanej výroby elektriny a tepla, batérií, tepelných čerpadiel či elektrokotlov. Vnímate tento trend? Počítate s ním vo svojich plánoch?

Určite, tento trend vnímame veľmi intenzívne. Energetika sa čoraz viac prepája naprieč komoditami aj technológiami a hranica medzi teplárenstvom, elektroenergetikou a energetickými službami sa postupne stiera. Pre spoločnosť SPRAVBYTKOMFORT je napríklad výroba a predaj elektriny zaujímavou doplnkovou aktivitou. ESCO Distribučné sústavy pôsobia najmä v distribúcii, čo je segment so stabilnejšími opakovanými príjmami. Je to dôležitý doplnok k projektovo orientovaným spoločnostiam v oblasti technických zariadení budov, ktoré prirodzene viac reagujú na volatilitu trhu a investičnú aktivitu zákazníkov.

Prakticky každá energetická firma v súčasnosti hovorí o problémoch na trhu práce. Limitujúcim faktorom sa stáva dostupnosť odborníkov, vrátane technikov. Narážate na tento problém aj u vás?

Áno, túto výzvu vnímame veľmi podobne ako celý trh. Dostupnosť kvalifikovaných odborníkov, najmä technikov a ľudí so skúsenosťou z realizácie, je čoraz dôležitejším faktorom rastu. Aj preto je súčasťou našej stratégie rozvíjať skupinu prostredníctvom akvizícií, ktoré neprinášajú iba nové aktíva, ale aj nové kompetencie a skúsené tímy. Otvárame proces revízie stratégie, ktorý sa bude týkať celej skupiny aj jednotlivých dcérskych spoločností. Jeho cieľom je zhodnotiť doterajší vývoj, pomenovať silné stránky, identifikovať rezervy a hľadať príležitosti na ďalšie zvýšenie výkonnosti.

Zamestnanci a firemná kultúra sú v tomto procese kľúčové. Technológia sama osebe úspech negarantuje. Kvalitné technické riešenie si dnes vie kúpiť viacero firiem, no oveľa ťažšie sa buduje schopnosť dotiahnuť projekty do konca – odborne, spoľahlivo a s dlhodobou zodpovednosťou. To je vždy otázka ľudí, spolupráce, dôvery, riadenia a schopnosti prepájať rôzne odbornosti.

Za päť rokov sme preto nebudovali iba portfólio služieb a skupinu spoločností. Budovali sme aj schopnosť spolupracovať naprieč profesiami, firmami a segmentmi. V našom odbore je to zásadné, pretože komplexné energetické riešenia nevznikajú v izolovaných tímoch. Vznikajú tam, kde si rozumejú technici, obchod, projektové riadenie, servis aj manažment.

Skupina je silná len natoľko, nakoľko je silný jej tím a kontinuita riadenia. Ak chceme budovať organizáciu s dlhodobou ambíciou, musíme systematicky rozvíjať interné talenty, pracovať s kľúčovými pozíciami a znižovať personálne riziká. Navonok to možno nepôsobí tak atraktívne ako veľké investície alebo nové projekty, no práve tieto oblasti rozhodujú o stabilite, kvalite exekúcie a schopnosti skupiny dlhodobo rásť.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.