V energetickom mixe šestice štátnych teplární má byť viac drevnej štiepky, ale aj nerecyklovateľný odpad, biometán a geotermálna energia.
Prudké zvýšenie cien emisných povoleniek a ešte výraznejší nárast cien zemného plynu znamenajú, že výroba tepla z fosílnych palív sa predražuje. Zástupcovia štátu v teplárenských spoločnostiach však tvrdia, že robia všetko preto, aby bol dopad zvyšujúcich sa vstupných nákladov na koncovú cenu tepla minimálny.
Na tlačovej konferencii to v pondelok, 20. septembra, spolu s riaditeľmi jednotlivých odborov MH Teplárenského holdingu, vyhlásil Ľuboš Lopatka, predseda predstavenstva štátnej spoločnosti MH Manažment, pod ktorý patrí teplárenský holding.
Kým v najbližšom období bude podľa Ľ. Lopatu nárast cien tepla tlmiť nákupná politika a znižovanie výdavkov holdingu, z dlhodobého pohľadu pomôže najmä nahradenie uhlia ekologickejšími alternatívami.
Zemný plyn nakúpili v predstihu
„Snažíme sa znižovať náklady a veľmi seriózne a skoro sme pristúpili aj k nákupu zemného plynu. Vďaka týmto krokom ceny za teplo v štátnych teplárňach zostanú pre tento rok zachované vo výške schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví,“ povedal Ľ. Lopatka.
Spoločnou politikou pri nákupe plynu holding podľa jeho slov dosiahol oproti minulému roku úsporu 13 miliónov eur. Ďalších 1,6 milióna eur štátni teplári ušetrili na cenách materiálov a služieb.
Ako však šéf holdingu ďalej zdôraznil, znižovanie nákladov a optimalizácia fungovania teplární podľa všetkého v budúcom roku nebudú postačovať na to, aby extrémny nárast cien plynu a emisných povoleniek úplne vykompenzovali.
„Konkrétne čísla za teplo na budúci rok ešte nie sú na stole, extrémny nárast cien plynu a emisných povoleniek však nebude možné kompenzovať iba znižovaním nákladov,“ dodal Ľ. Lopatka.
V budúcom roku teplo zdražie
Ceny tepla na základe cenových návrhov výrobcov stanovuje ÚRSO. Na výšku ceny tepla má podľa Ľ. Lopatku v súčasnosti najväčší vplyv rast cien emisných povoleniek, kde došlo medziročne k zdvojnásobeniu ceny.
Zdroj: MH Manažment
Kým v súčasnosti sa emisné povolenky obchodujú približne za 60 eur za tonu vypusteného oxidu uhličitého, vlani sa ceny povoleniek pohybovali prevažne v pásme od 20 do 30 eur.
Ďalším faktorom, ktorý tlačí na koncové ceny tepla, je zemný plyn. Na trhu s plynom pritom došlo k 180-percentnému medziročnému nárastu ceny.
Zdroj: MH Manažment
V prípade Trnavskej teplárenskej, ktorá nakupuje teplo z atómky v Jaslovských Bohuniciach štátni teplári nárast ceny nepredpokladajú. Teplárne v Martine a vo Zvolene zas už vo veľkej miere fungujú na spaľovaní štiepky, takže rast povoleniek CO2 sa tam v ich cenách takisto výrazne neprejaví.
V prípade ostatných teplární MH Teplárenský holding sa však teplárne podľa všetkého pri zvyšovaní vstupných nákladov nevyhnú zdražovaniu. Podľa odhadu obchodného riaditeľa MH Teplárenského holdingu, Vojtecha Červenku, by cena tepla mohla na budúci rok v niektorých spoločnostiach vzrásť do 10 percent.
Pomôcť má koniec uhlia aj vznik holdingu
Výraznú prevádzkovú úsporu si štátni teplári sľubujú od založenia MH Teplárenského holdigu. Ten v súčasnosti funguje len ako virtuálna entita.
Podľa pôvodného plánu MH Manažmentu mal holding vzniknúť k 1. januáru 2022, aktuálny plán spoločnosti však počíta so vznikom holdingu až k 1. máju budúceho roka.
Nová spoločnosť sa stane najväčším výrobcom tepla na Slovensku. Štátne teplárne majú súhrnne 23 % podiel na celkovom trhu tepla a 46 % podiel na trhu centrálneho zásobovania teplom (CZT), pričom teplom zásobujú približne jeden milión obyvateľov Slovenska.
„Holding zefektívni ich fungovanie na riadiacich, administratívnych aj výrobných úrovniach,“ podotkol V. Červenka. Hlavným cieľom holdingu podľa neho bude „férová a dlhodobo udržateľnú cenu tepla.“
Vojtech Červenka | Foto: Energie-portal.sk
Potrebné množstvo emisných povoleniek, ktoré musia teplárne nakupovať, sa má postupne znižovať vďaka zvyšovaniu výroby tepla z ekologických zdrojov.
Ako ukazuje nasledujúci graf, ktorý sumarizuje objem a štruktúru výroby tepla v štátnych teplárňach v uplynulých rokoch, podiel uhlia v palivovej základní teplární už klesá. Kým v roku 2018 dosahoval ešte 59 % a vlani išlo o 43 %, v roku 2021 šestica teplární vyrába z uhlia už len necelú štvrtinu tepla. Z útlmu uhlia pritom ťažil najmä zemný plyn, ktorého podiel sa v priebehu troch rokov viac než zdvojnásobil.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.