Dodávka tepla sa má ekologizovať. Ako ďaleko sú štátne teplárne v nahradzovaní uhlia? | ENERGIE-PORTAL.SK
Akadémia klasickej ekonómie (KI)
VSDS
Belimo 2

Dodávka tepla sa má ekologizovať. Ako ďaleko sú štátne teplárne v nahradzovaní uhlia?

Diaľkové vykurovanie je stavané do pozície udržovateľa teplárenského nevoľníctva. Nechceme bigotne chrániť systémy CZT, ale vnímame riziká, tvrdí predstaviteľ MH Teplárenský Holding.

Dodávka tepla sa má ekologizovať. Ako ďaleko sú štátne teplárne v nahradzovaní uhlia?

Foto: Žilinská teplárenská

Uhlie v teplárenstve pozvoľna končí. Vo väčšej miere sa využíva v podstate už iba v niektorých štátnych energetických podnikoch. Náhradou má byť hlavne zemný plyn, doplnený alternatívnymi palivovými zdrojmi ako drevná štiepka, či komunálny odpad.

Ako ďaleko sú štátne teplárenské podniky v transformácii palivovej základne? Ako sa štátnemu teplárenskému holdingu ako vlastníkovi darí stabilizovať ich hospodárenie a ako vníma jeho predstaviteľ otázku tzv. “teplárenského nevoľníctva”? Aj o tom hovoril obchodný riaditeľ spoločnosti MH Teplárenský Holding Vojtech Červenka na webinári Slovenského plynárenského a naftového zväzu.

Zmysel vzniku štátneho holdingu, kontrolujúceho všetkých šesť štátnych teplární, sa podľa zástupcu spoločnosti prejavil už v pomerne krátkom čase kladnými hospodárskymi výsledkami. “Cieľom je využiť synergie pri nákupe primárnej energie so zámerom zníženia nákladov a tým aj koncovej ceny tepla. Ďalšou ambíciou je príprava na prechod od uhlia a zapojenie obnoviteľných zdrojov.”

Najviac tepla z uhlia, približne polovica, sa vyrába už iba v Košiciach a Žiline. Zámer ukončiť jeho používanie do roku 2023 je podľa predstaviteľa spoločnosti reálny. V súčasnosti existujú ešte značné skladové zásoby a preto sa prevádzkovateľ zdrojov snaží o optimalizovanie produkcie z uhlia aj na základe aktuálnej ceny emisných povoleniek.

“Zelené” teplo by v Košiciach mohlo tvoriť až 40 %

V Košiciach sa obnoviteľné zdroje používajú už v súčasnosti. TEKO nakupuje teplo zo spaľovne odpadu spoločnosti Kosit a tiež teplo z biomasy od Košickej energetickej spoločnosti. Asi najviac diskutovaným projektom OZE v teplárenstve je tamojší geotermálny zdroj.

Všetko o plyne

“Projekt je realizovateľný iba v prípade podpory z verejných fondov. Po našom vstupe do spoločnosti sme aj v spolupráci s SPP Infrastructure rozbehli vážne rokovanie ohľadom čo najskoršieho zapojenia zdroja do sústavy CZT v Košiciach. Ak všetko dobre pôjde, tak celkový podiel výroby tepla z geotermu v Košiciach bude predstavovať 20 %,” uviedol V. Červenka.

Teplárenská spoločnosť rokuje zároveň so spoločnosťou Kosit o navýšení dodávok zo ZEVO zariadenia, aby podiel OZE v budúcnosti ešte vzrástol. Tým by sa mohol zvýšiť až na 40 % z celkovej spotreby tepla v meste.

Tuhé alternatívne palivo aj biometán

Aj Žilinská teplárenská pokrýva polovicu výroby tepla uhlím. Ale už dnes je tepláreň pripravená prejsť na zemný plyn aj na 100 %. No aj tu je ambícia o zapojenie “zelenej” energie. Okrem posudzovania zámeru inštalovať dva plynové motory sa zvažuje spaľovanie drevnej štiepky a tuhého alternatívneho paliva, teda inak nevyužiteľného odpadu zo žilinského regiónu.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Čo bráni, aby Slovensko viac využívalo geotermálnu energiu? (anketa)

Čo bráni, aby Slovensko viac využívalo geotermálnu energiu? (anketa)

Geotermálne projekty brzdí nevhodne nastavená legislatíva aj povoľovacie procesy vysvetľujú oslovení respondenti.

Uspelo 4 952 žiadateľov, niektorí dostali státisíce. Zisťovali sme, ako dopadli energodotácie za rok 2022

Uspelo 4 952 žiadateľov, niektorí dostali státisíce. Zisťovali sme, ako dopadli energodotácie za rok 2022

Kompenzácie mali vykryť zvýšené náklady na plyn a elektrinu. Rezort hospodárstva takto rozdelil necelých 80 miliónov eur.

Komentár. EÚ chce vyhrať nad USA v pretekoch o dotovanie zelenej energetiky. To je cesta do pekla

Komentár. EÚ chce vyhrať nad USA v pretekoch o dotovanie zelenej energetiky. To je cesta do pekla

Na pozadí najdôležitejšieho a veľmi správneho postupu západného sveta voči agresii Putinovho režimu sa dejú aj menej správne veci.