Diaľkové vykurovanie je stavané do pozície udržovateľa teplárenského nevoľníctva. Nechceme bigotne chrániť systémy CZT, ale vnímame riziká, tvrdí predstaviteľ MH Teplárenský Holding.
Uhlie v teplárenstve pozvoľna končí. Vo väčšej miere sa využíva v podstate už iba v niektorých štátnych energetických podnikoch. Náhradou má byť hlavne zemný plyn, doplnený alternatívnymi palivovými zdrojmi ako drevná štiepka, či komunálny odpad.
Ako ďaleko sú štátne teplárenské podniky v transformácii palivovej základne? Ako sa štátnemu teplárenskému holdingu ako vlastníkovi darí stabilizovať ich hospodárenie a ako vníma jeho predstaviteľ otázku tzv. “teplárenského nevoľníctva”? Aj o tom hovoril obchodný riaditeľ spoločnosti MH Teplárenský Holding Vojtech Červenka na webinári Slovenského plynárenského a naftového zväzu.
Zmysel vzniku štátneho holdingu, kontrolujúceho všetkých šesť štátnych teplární, sa podľa zástupcu spoločnosti prejavil už v pomerne krátkom čase kladnými hospodárskymi výsledkami. “Cieľom je využiť synergie pri nákupe primárnej energie so zámerom zníženia nákladov a tým aj koncovej ceny tepla. Ďalšou ambíciou je príprava na prechod od uhlia a zapojenie obnoviteľných zdrojov.”
Najviac tepla z uhlia, približne polovica, sa vyrába už iba v Košiciach a Žiline. Zámer ukončiť jeho používanie do roku 2023 je podľa predstaviteľa spoločnosti reálny. V súčasnosti existujú ešte značné skladové zásoby a preto sa prevádzkovateľ zdrojov snaží o optimalizovanie produkcie z uhlia aj na základe aktuálnej ceny emisných povoleniek.
“Zelené” teplo by v Košiciach mohlo tvoriť až 40 %
V Košiciach sa obnoviteľné zdroje používajú už v súčasnosti. TEKO nakupuje teplo zo spaľovne odpadu spoločnosti Kosit a tiež teplo z biomasy od Košickej energetickej spoločnosti. Asi najviac diskutovaným projektom OZE v teplárenstve je tamojší geotermálny zdroj.
“Projekt je realizovateľný iba v prípade podpory z verejných fondov. Po našom vstupe do spoločnosti sme aj v spolupráci s SPP Infrastructure rozbehli vážne rokovanie ohľadom čo najskoršieho zapojenia zdroja do sústavy CZT v Košiciach. Ak všetko dobre pôjde, tak celkový podiel výroby tepla z geotermu v Košiciach bude predstavovať 20 %,” uviedol V. Červenka.
Teplárenská spoločnosť rokuje zároveň so spoločnosťou Kosit o navýšení dodávok zo ZEVO zariadenia, aby podiel OZE v budúcnosti ešte vzrástol. Tým by sa mohol zvýšiť až na 40 % z celkovej spotreby tepla v meste.
Tuhé alternatívne palivo aj biometán
Aj Žilinská teplárenská pokrýva polovicu výroby tepla uhlím. Ale už dnes je tepláreň pripravená prejsť na zemný plyn aj na 100 %. No aj tu je ambícia o zapojenie “zelenej” energie. Okrem posudzovania zámeru inštalovať dva plynové motory sa zvažuje spaľovanie drevnej štiepky a tuhého alternatívneho paliva, teda inak nevyužiteľného odpadu zo žilinského regiónu.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.