Je dôležité vrátiť posudzovaniu vplyvov na životné prostredie pôvodný význam. Nemá to byť legálny nástroj istých skupín na vydieranie investorov, myslí si Peter Dušička z STU.
Vodné elektrárne na Slovensku predstavujú významný zdroj obnoviteľnej elektrickej energie, pričom pokrývajú zhruba 17 % celkovej produkcie elektriny. Okrem veľkých vodných elektrární s výkonom niekoľko desiatok až stoviek MW existuje vyše 200 malých vodných elektrární (MVE) s inštalovaným výkonom do 10 MW.
Technicky využiteľný potenciál malých vodných elektrární sa však využíva ani nie z jednej tretiny. Inak povedané, objem nevyužívanej produkcie predstavuje zhruba tretinu priemernej ročnej výroby najväčšej vodnej elektrárne Gabčíkovo. Znamená odkrytie tohto potenciálu výstavbu nových vodných diel? Nie nevyhnutne.
Veľká časť nevyužívanej energie sa nachádza v už existujúcich vodných stavbách, ktoré sa vôbec alebo iba čiastočne využívajú aj energeticky. Príkladom je vodné dielo Čunovo na Dunaji, ktorého jedným z účelov je prepúšťanie vody do pôvodného koryta rieky.
“Napriek určitému energetickému využívaniu stále platí, že už takmer 30 rokov prepadá cez toto vodné dielo okolo 150 kubíkov vody za sekundu pri spáde sedem metrov na jalovo. Po prepočítaní je to 9-10 MW činného výkonu. Takéto množstvo energie v súčasnosti uniká,” vysvetľoval Peter Dušička zo Stavebnej fakulty STU na októbrovom seminári SAPI.
Príkladom môžu byť aj hate na viacerých riekach, ktoré slúžia na odber vody pre účely zavlažovania alebo usmernenie prietoku. Bolo by možné na nich inštalovať malú elektráreň s výkonom zhruba 150 kW.
Zdĺhavá EIA
Prekážkou, ktorá brzdí nové investičné zámery nielen v energetike, je však existujúca legislatíva. Konkrétne “smutno-slávny” zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ku ktorému sa v prípade vodných elektrární pridáva vodohospodárska rámcová smernica o vode.
“Oba predpisy zámer posudzujú ako nový vplyv na životné prostredie, pričom tieto procesy trvajú približne dva roky s neistým výsledkom pre investora,” vysvetľuje odborník.
Malé vodné elektrárne nepredstavujú iba energetickú, ale aj vodohospodársku stavbu. Preto sa na takýto zámer pri posudzovaní vplyvov vzťahujú predpisy pre energetické aj vodohospodárske odvetvie. Platí, že každá vodná elektráreň sa musí posudzovať minimálne cez proces zisťovacieho konania. Zdroj nad 100 kW už prechádza povinným plným EIA procesom, ktorý je veľmi prísny a zdĺhavý.
V ďalšej časti článku sa ešte dozviete:
- v čom spočíva paradox a dvojaký meter posudzovania energetických zdrojov
- akú hranicu pre EIA hodnotenie stanovovala predchádzajúca verzia predpisu
- aké parametre vodnej elektrárne sa sledujú z pohľadu vodného hospodárstva
- prečo je posudzovanie vplyvov vodnej elektrárne v rámci existujúcej vodnej stavby zbytočné
- akým spôsobom brzdí vodný zákon výstavbu MVE
- ktoré ďalšie požiadavky musia prevádzkovatelia zohľadňovať
- koľko malých zdrojov využívajúcich energiu vody existovalo kedysi na Slovensku a prečo nie sú teraz v prevádzke
- ktoré opatrenia môžu pomôcť rozvoju malých vodných elektrární
Zostáva vám 65% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.