Odlišujú sa v technológii výroby aj v zdrojovej surovine.
Biopalivá prvej generácie
Za biopalivá prvej generácie sa považujú biopalivá, ktoré sa
vyrábajú z poľnohospodárskych produktov.
Bioetanol je vyrábaný fermentačnými technológiami z rôznych
poľnohospodárskych surovín ako je obilie, kukurica, cukrovárepa
a cukrová trstina. Metylestery mastných kyselín sa vyrábajú
najmä z repkového a sójového oleja.
K výhodám biopalív 1. generácie patrí výhodná
bilancia GHG (CO2), pričom úspora emisií GHG závisí
od typu biopaliva, spôsobu pestovania plodín, spôsobu ich
spracovania a distribúcie.
FAME
Metylestery mastných kyselín (FAME) predstavujú kvapalné
palivo z obnoviteľných zdrojov pre dieselové (vznetové)
motory buď priamo ako čisté (B 100), alebo častejšie v zmesi
s fosílnou naftou (B 5, B 7, B10 apod.).
FAME sa pripravujú
alkalicky katalyzovanou transesterifikáciou prírodných
triacylglycerolov (TAG) – rastlinných olejov a živočíšnych
tukov smetanolom.
Súvisiace odkazy:
- Biopalivá
definuje Smernica európskeho parlamentu a rady č. 2003/30/ES
o podpore používania biopalív alebo iných obnoviteľných
palív v doprave.
- Ciele
EÚ s biopalivami by mohli viesť podľa štúdií
ekologických organizácií k zvýšeniu emisie skleníkových
plynov, pretože lesy a mokrade budú zničené v dôsledku
pestovania plodín.
- Európska
rada podporila pokročilé biopalivá, ale aj väčšiu
flexibilitu pre štáty
Bioetanol-etanol (EtOH)
Bioetanol sa vyrába biotechnologickými postupmi, alkoholickým
kvasením z jednoduchých cukrov. Najčastejšími surovinami na
výrobu sú cukrová repa, cukrová trstina, zemiaky, obilniny,
strukoviny, kukurica a podobne.
Nevýhody biopalív 1. generácie spočívajú v tom, že
cielene pestovaná plodina zaberá poľnohospodársku pôdu, ktorá
je obmedzeným zdrojom. Konkurujú tak produkcii potravín a krmív.
Konkurencieschopnosť biopalív sa považuje za dobrú v prípade
FAME pri cene ropy asi 60 € za barel a v prípade etanolu
z cukrovej repy pri cene ropy asi 90 € za barel.
.jpg
)
Biopalivá druhej generácie
Vyrábajú sa z lignocelulózovej biomasy s využitím
moderných technológií.
Lignocelulózové zdroje zahrňujú drevo, lístie, kôru, slamu
a podobne, takže nekonkurujú produkcii potravín. Očakáva sa
však, že biopalivá 2. generácie budú komercionalizované
a schopné ovplyvňovať sektor dopravy až o niekoľko
rokov, či desaťročí.
Biopalivo
pochádza z rastlinného materiálu, ktorý nemá
alternatívne použitie ako potravina (na rozdiel od prvej generácie
biopalív, ktoré majú alternatívne použitie ako potraviny).
Biopalivá druhej generácie sú vznikajú procesom kvasenia celulózy
z rôznych materiálov, vrátane odpadovej biomasy, dreva
a stoniek obilnín. Možno ich tiež vyrobiť z pestovaných
plodín.
Postupy výroby sú komplexnejšie ako pre biopalivá
1. generácie, využívajú sa technológie ako termochemické
konverzie, splynovanie, pyrolýza a krakovanie, skvapalňovanie,
fermentácie a ďalšie.
K výhodám biopalív druhej generácie sa počíta najmä to, že
sú nádejnejšie a perspektívnejšie ako palivá 1. generácie.
Majú výhodnejšiu GHG bilanciu. Využívajú tiež širšie
spektrum zdrojov biomasy a nekonkurujú výrobe potravín,
pretože vyžadujú menej pôdy.
Nevyžadujú si zmenu infraštruktúry distribúcie palív.
Ich nevýhodou je najmä vysoká cena, vyššia ako pre fosílne
palivá a pre palivá 1. generácie.
Zatiaľ je dosť obmedzená ich veľkokapacitná výroba, pretože
si vyžaduje vybudovanie a odskúšanie technológií na
demonštračných jednotkách. Problematická je najmä logistika
prepravy surovín.
Súčasná
biopalivá politika EÚ sa zameriava na rozvoj biopalív druhej
generácie, prekonávanie prekážok trhu a zlepšenie
distribučných a skladovacích systémov.
Biopalivá by mali
byť vyrábané spôsobom, ktorý nespôsobí významné škody na
životnom prostredí alebo konkurencii s výrobou potravín,
alebo kompromisné biodiverzity.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.