Ak budú malé OZE vytláčať zemný plyn, kvalitu ovzdušia to môže aj zhoršiť, varuje SPNZ

Podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na koncovej spotrebe energií na Slovensku by mal do roku 2030 vzrásť aspoň na 19,2 %. Vyplýva to z Integrovaného národného energetického a klimatického plánu (NECP) na roky 2021 – 2030, ktorý na svojom dnešnom rokovaní prijala vláda.

Podľa riaditeľa odboru energetiky MH SR Jána Petroviča bude pre dosiahnutie cieľa kľúčové teplárenstvo, štát preto navrhuje v tomto sektore viacero opatrení. Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) zas materiálu vyčíta, že sa sústreďuje iba na centrálne zásobovanie teplom (CZT). O výhradách fotovoltikov sme podrobnejšie písali už v novembri.

Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ) schválenie dokumentu víta. Zväz poslal k materiálu viac ako 20 pripomienok a oceňuje, že ministerstvo hospodárstva všetky zapracovalo. Na druhej strane však SPNZ upozorňuje, že masívna podpora OZE nemusí byť nákladovo efektívna metóda pre znižovanie emisií a v konečnom dôsledku môže kvalitu ovzdušia v niektorých regiónoch zhoršiť.

V tomto článku sa dozviete:

• kde vidí SPNZ najväčší potenciál pre OZE na Slovensku,
• prečo môže rozvoj OZE lokálnu kvalitu ovzdušia aj zhoršiť,
• ako vychádza zavádzanie OZE z pohľadu hodnoty za peniaze,
• prečo SPNZ vidí na Slovensku veľký potenciál pre biometán.

Za vyšším cieľom OZE je politický tlak

Hlavné pripomienky SPNZ k NECP sa týkali zvyšovania ambícií podielu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) nad rámec, ktorý je na Slovensku podľa zväzu racionálny – teda nad rámec úplnej náhrady uhlia a tuhých palív v systémoch CZT aj v individuálnom vykurovaní.

„V SR je potenciál celkového podielu OZE v rozsahu kompletnej náhrady uhlia v systémoch CZT a v individuálnom vykurovaní obnoviteľnými zdrojmi energie zhruba 16 %,“ odhaduje SPNZ. „SPNZ však chápe, že cieľ podielu OZE do roku 2030 sa nakoniec zvýšil z pôvodne navrhovaných 18 až na 19,2% a to najmä v dôsledku politického tlaku. S ambíciami zvýšiť podiel OZE nad 20% pritom zásadne nesúhlasil.“ 

Zvyšovanie podielu OZE na konečnej spotrebe energie je pritom podľa SPNZ len jedným z možných nástrojov znižovania emisií skleníkových plynov spolu, napríklad, so zvyšovaním energetickej efektívnosti či zalesňovaním.

Rozvoj OZE môže zhoršiť kvalitu ovzdušia

SPNZ ďalej pripomína, že slovenská energetika je už dnes jedna z najmenej emisných v rámci celej EÚ. Po odstavení Elektrárne Nováky a stopercentnej náhrade uhlia za OZE v sektore vykurovania sa Slovensko podľa ukazovateľa emisnej náročnosti na výrobu jednej kilowatthodiny elektriny a tepla dokonca zaradí medzi prvých šesť najmenej emisných energetík v celej EÚ.

Z pohľadu hodnoty za peniaze je podľa SPNZ neporovnateľne efektívnejšie znižovať emisie zavádzaním OZE v krajinách, kde sa ešte aj v súčasnosti vyrába veľká časť energie z uhlia. Takými krajinami sú, napríklad, susedné Poľsko alebo Česko.

SPNZ argumentuje, že veľmi rýchle zvyšovanie podielu OZE nad prirodzený potenciál SR bude stáť stovky miliónov eur, ktoré v konečnom dôsledku zaplatí spotrebiteľ vo vyšších cenách energie. Náhrada nízkoemisného zemného plynu obnoviteľnými zdrojmi je v súčasnosti z pohľadu hodnoty za peniaze neefektívna.

„Navyše reálne by hrozilo, že v dôsledku potenciálnej väčšej podpory inštalácií malých OZE zariadení pre domácnosti, dôjde k zredukovaniu počtu zákazníkov pripojených k plynárenskej distribučnej sieti, čo by spôsobilo zvýšenie cien pre „ostávajúcich“ zákazníkov. V dôsledku zvýšenia cien by následne nízkopríjmové domácnosti prešli späť na vykurovanie tuhými palivami, čo by zhoršilo, už tak zlú, lokálnu kvalitu ovzdušia v SR,“ upozorňuje SPNZ.

SPNZ vidí potenciál v biometáne

Zvyšovanie podielu OZE by podľa SPNZ v žiadnom prípade nemalo ísť na úkor znižovania kvality ovzdušia a ochrany lesov. Slovensko by preto malo využívať potenciál biometánu, ktorého zdrojom môže byť biologicky rozložiteľný komunálny odpad. Ten sa v súčasnosti končí najmä na skládkach.

„Biometán má v porovnaní s priamym spaľovaním biomasy environmentálne pozitíva spočívajúce v minimálnych emisiách nielen skleníkových plynov ale aj PM10 a PM2,5,“ pripomína SPNZ. Ďalšou výhodou tohto riešenia by bolo, že využívanie existujúcej infraštruktúry plynárenstva tiež nespôsobí neprimeraný nárast nákladov pre domácnosti ohrozené energetickou chudobou.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.