Eversheds Sutherland
VSDS
INNOGY

Ján Petrovič: Pre dosiahnutie cieľov OZE bude kľúčové teplárenstvo

Obnoviteľné zdroje energie (OZE) by mali do roku 2030 dosiahnuť podiel na koncovej spotrebe energie 19,2 až 20 %, hovorí riaditeľ odboru energetiky MH SR Ján Petrovič.

Ján Petrovič

Ján Petrovič | Foto: Energie-portal.sk

Hlavnú rolu pri zapájaní nových OZE v najbližšom desaťročí na Slovensku zohrá sektor teplárenstva a chladenia. K napĺňaniu cieľov OZE by malo prispieť intenzívnejšie využívanie biomasy, biometánu, bioplynu a geotermálnej energie, ale aj zavedenie povinného objemu OZE v systémoch centrálneho zásobovania teplom (CZT). Ministerstvo hospodárstva preto pripravuje viacero opatrení.

Na druhom národnom parlamentnom seminári „Čistá energia pre všetkých Európanov a národné energeticko-klimatické plány – perspektívy obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku“ to uviedol riaditeľ odboru energetiky MH SR Ján Petrovič.

V tomto článku sa dozviete:

  • aká je uhlíková náročnosť slovenskej energetiky,
  • prečo podiel OZE podľa J. Petroviča na Slovensku uplynulé roky klesá,
  • ako ciele chce MH SR nastaviť pre OZE do roku 2030,
  • aké opatrenia majú zvýšiť podiel OZE v teplárenstve,
  • prečo podľa J. Petroviča energetická náročnosť slovenského hospodárstva už neklesne.

Na 1 kWh elektriny pripadá 132 g CO2

Slovenskú energetiku sa podľa J. Petroviča z dlhodobého hľadiska darí úspešne dekarbonizovať. V úvode svojho vystúpenia na seminári pripomenul, že podiel emisií z energetiky u nás v uplynulých dekádach klesal rýchlejšie ako priemer EÚ.

„Kým v roku 1990 sa energetika podieľala na celkových emisiách SR 67 %, v roku 2016 to bolo už iba 51 %. Na úrovni celej Európskej únie nastal pokles zo 62 % na 54 %. Je vidieť, že slovenská energetika mala výraznejší podiel na znížení emisií CO2, ako je európsky priemer,“ uviedol J. Petrovič.

Predovšetkým vďaka jadrovým elektrárňam, ktoré sa považujú za nízkouhlíkový zdroj energie, má Slovensko v súčasnosti približne 78-percentný podiel nízkouhlíkovej elektriny. V rámci celej EÚ je to pritom len niečo vyše 50 %.

Podľa Európskej environmentálnej agentúry dosahuje výroba elektriny na Slovensku uhlíkovú náročnosť 132 gramov CO2 na kilowatthodinu. J. Petrovič preto zdôraznil, že v celoeurópskom porovnaní sa Slovensko vďaka tomu zaraďuje ku krajinám s najmenšou uhlíkovou stopou v rámci výroby elektriny.

„Ak berieme do úvahy energiu ako takú, čísla sú, samozrejme, trochu vyššie, pretože v teplárenstve je nízkouhlíkových zdrojov menej, ale naša pozícia vo vzťahu k iným členským štátom je podobná,“ povedal J. Petrovič.

Cieľ pre OZE do 2030 bude 19,2 % alebo 20 %

Podiel OZE však na Slovensku dva roky klesá. Podľa posledných dostupných čísel Eurostatu sa podiel zelenej energie na koncovej spotrebe prepadol z takmer 13 % v roku 2015 na 11,5 % v roku 2017.

„Analyzovali sme prečo. Pokles nastal, samozrejme, aj kvôli menšiemu rozvoju OZE v posledných rokoch, ale predovšetkým kvôli rekordnej spotrebe energie. Prvýkrát v histórii sme na Slovensku mali spotrebu vyše 30 terawatthodín,“ podotkol J. Petrovič.

V najbližšej dekáde by však podiel OZE mal podľa zamýšľaných cieľov ďalej rásť. Návrh národného energetického a klimatického plánu, ktorý je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní, počíta s 19,2 % alebo 20 % cieľom, pričom v hre sú zatiaľ obe alternatívy.

„Keď máme nastaviť celkový cieľ 19,2 až 20 %, čo je zvýšenie o 5,2 až šesť percentuálnych bodov, tak potrebujeme zadefinovať aj podsektory: čo urobíme v sektore tepla a chladu, v sektore elektriny a sektore dopravy. Všade sú tieto čísla flexibilné a my navrhujeme v rámci týchto troch podsektorov zvýšiť ciele do roku 2030 tak, aby mohol byť splnený celkový cieľ,“ vysvetlil J. Petrovič.

Kľúčové bude teplárenstvo

V rámci elektroenergetiky ministerstvo podľa J. Petroviča počíta so zvýšením cieľového podielu OZE do roku 2030 na 27,3 %. „Myslím, že tam sme sa s číslami stretli s pripomienkami, ktoré sme dostali od SAPI a ďalších organizácií,“ uviedol.

„V roku 2030 už na Slovensku nepočítame s využívaním uhlia. A myslím si, že to bude ďaleko skôr ako v roku 2030. V elektroenergetike sú ciele už dané a v teplárenstve sa tiež pripravujú alebo už aj realizujú projekty, vďaka ktorým sa aj v teplárenskom sektore nahradí uhoľná zložka zemným plynom alebo OZE.“

Hlavnú rolu pri zapájaní nových OZE a napĺňaní ambicióznych cieľov podľa J. Petroviča zohrá práve sektor teplárenstvachladenia. „Predovšetkým v teplárenstve budeme musieť hľadať ďalšie možnosti využívania OZE, zvyšovať využívanie biomasy a udržateľným spôsobom tiež biometánu, bioplynu a geotermálnej energie v centrálnych systémoch.“

V rámci individuálneho vykurovania zas štát počíta s pokračovaním projektu Zelená domácnostiam II, cez ktorý domácnosti čerpajú príspevky na tepelné čerpadlá, slnečné kolektory, fotovoltické panely a kotly na biomasu.

Podporia prechod z bioplynu na biometán

Nakoľko teplárenstvo má podľa J. Petroviča zohrať pri napĺňaní cieľov pre OZE rozhodujúcu úlohu, ministerstvo plánuje viacero opatrení na podporu zelenej energie v tomto sektore.

Okrem iného má ísť o stanovenie povinného objem OZE v systémoch CZT, ktoré budú fungovať na báze VÚ KVET. Ďalšou prioritou má byť pripájanie k diaľkovému vykurovaniu, resp. centrálnym zdrojom tepla.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (1)

  1. peter.taus@tuke.sk30.10.2019 (09:14)
    To sa mi páči! Konečne si niekto všimol, že tu na Slovensku máme aj geotermálnu energiu! Škoda, že sme o tom doteraz nevedeli. Ani o komunitnom zdieľaní energie, ani o tom, že si môžeme zdevastovať lesy na centrálne zásobovanie teplom. Super! Vo svete sa rieši a podporuje decentralizácia zásobovania teplom hlavne v prípade neefektívnej prevádzky CZT. Na Slovensku radšej prihodíme pár percent OZE do CZT a sme za vodou! To, že máme distribúciu s takmer dvojnásobnými stratami oproti priemeru EÚ, nás nezaujíma. To, že nemáme konkurenčné prostredie pre CZT, nás nezaujíma. Nie som proti CZT, hnevá ma však, že na rozdiel od vyspelých dodávateľov tepla a chladu (aj na Slovensku) sa monopolné štátne teplárne správajú voči spotrebiteľovi absolútne neférovo a povýšenecky. Prečo? Lebo môžu! Pritom tu máme obrovský potenciál spomínanej geotermálnej energie, o ktorej sa na úrovni štátu stále len hovorí a hovorí, zrejme až dovtedy, kým sa nenájde vhodný model na jej "benefitáciu" vybraným subjektom. Osobne som bol na rokovaní so zástupcami islandskej firmy ochotnej podieľať sa na sprevádzkovaní využitia geotermálneho vrtu v Ďurkove - pred 15 rokmi!!! Verím, že takých rokovaní bolo aj predtým aj potom neúrekom. Výsledok? NULA Využívanie odpadu na výrobu tepla na Slovensku? Reči, reči, reči o nevýhodnosti, problémoch, znečisťovaní ŽP a pod. Zrazu mávnutím čarovného prútika to ide. Samozrejme, vo veľkom. Skutočne je problém zaviesť lokálne teplárničky na energetické zhodnotenie odpadu? Vo svete to funguje desaťročia a ľudia majú teplo za polovičné ceny, rovnako aj poplatky za odpad. Skládky sú tam minulosťou, životné prostredie je v poriadku. Je toho veľa, o čom sa na Slovensku stále len hovorí, tára a kecá. Škoda, ľudí už takéto prázdne reči nudia!!!

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Čím by ľudia najradšej vykurovali a kedy by zvažovali výmenu zariadenia?

Čím by ľudia najradšej vykurovali a kedy by zvažovali výmenu zariadenia?

Prieskum zisťoval, aké vykurovacie systémy prevládajú v krajinách EÚ, alebo čo je pre domácnosti rozhodujúce pri výbere nového vykurovacieho systému.

Na rekonštrukciu rozvodov CZT ide z eurofondov 10 miliónov eur

Na rekonštrukciu rozvodov CZT ide z eurofondov 10 miliónov eur

Podpora môže pokryť maximálne 75 % z celkových oprávnených výdavkov.

Tepláreň Košice investovala 35 miliónov eur do novej technológie VÚ KVET

Tepláreň Košice investovala 35 miliónov eur do novej technológie VÚ KVET

Dva päťdesiatročné kotly nahradili štyri nové plynové motory. Tepláreň Košice má znížiť spotrebu uhlia na výrobu elektriny a tepla o 750-tisíc ton.