Eversheds Sutherland
INNOGY
Belimo 2

Záujem firiem o obnoviteľné zdroje prevyšuje ciele vlád, ukázal prieskum Visegrad+

Obnoviteľné zdroje sú lacnejšie ako uhlie a nepotrebujú finančnú podporu, ich rozvoj však brzdia povoľovacie procesy aj komplikácie pri pripájaní, tvrdia zástupcovia sektora zelenej energetiky.

solárne panely

Foto: Flickr

Firmy v regióne strednej Európy sa zaujímajú o vlastnú výrobu zelenej energie, ale aj o nákup certifikovanej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE).

Ukázal to prieskum medzi firmami a veľkými spotrebiteľmi elektriny pôsobiacimi v krajinách V4, ktorý zrealizovali členovia organizácie Visegrad+ for Renewable Energy (V+RE), ku ktorým patrí aj Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).

„Spoločnosti chcú byť zelené a využívať obnoviteľnú energiu, čo je v rozpore s nízkymi ambíciami národných energetických a klimatických plánov krajín V4. Snahy súkromného sektora však vytvárajú potenciál na revíziu plánov, aj v nadväznosti na konečnú dohodu o novom klimatickom cieli EÚ do roku 2030,“ zhodnotila výsledky prieskumu Rebekka Popp, politická poradkyňa britského think tanku E3G.

Výsledky prieskumu si môžete stiahnuť cez odkaz v závere článku. Projekt financovalo britské ministerstvo pre obchod, energetiku a priemyselnú stratégiu (BEIS).

Poľsko rozvíja veternú energetiku

Viac ako polovica z 36 spoločností, ktoré sa zapojili do prieskumu, plánuje prechod na 100 % obnoviteľnú elektrinu do roku 2030. S výhľadom do roku 2050 má takýto cieľ viac ako 80 % firiem.

Zdroj: Corporate procurement of renewable electricity: Insights from the Visegrad countries

Korporátne ciele sú v tomto ohľade vyššie ako záväzky vyplývajúce z Národných energetických a klimatických plánov krajín V4. Slovensko, Česko a Maďarsko sú pritom podľa nedávnej analýzy členskými štátmi EÚ s najnižším podielom veternej a solárnej energie na výrobe elektriny.

Poľsko ako krajina s najvyšším podielom energie z uhlia je v súčasnosti už na ceste k tomu, aby sa stala silným hráčom vo výrobe veternej energie v Baltskom mori, no zaznamenáva aj masívny rozvoj fotovoltiky.

„Už dnes môžu obnoviteľné zdroje, ako je pobrežný vietor a fotovoltika, ľahko zásobovať elektrickou energiou. Poľský priemysel sa čoraz viac obáva vysokých cien energií spojených s pomalým útlmom uhlia a východisko vidí v rýchlom budovaní, v súčasnosti už lacnejších, obnoviteľných zdrojov,“ podotkla Irena Gajewska z Poľskej asociácie veternej energie.

Keďže elektrinu z OZE môžu firmy získavať rôznymi spôsobmi, vlastnou výrobou alebo nákupom z externých zdrojov, prieskum zisťoval stratégie spoločností v tejto oblasti.

Z jeho výsledkov vyplýva, že firmy majú záujem o vlastnú výrobu na mieste (11 z 36 spoločností), ako aj o nákup zelenej elektriny alebo certifikátov preukazujúcich čistú spotrebu elektriny (8 z 36 spoločností).

OZE brzdia viaceré bariéry

Spoločnosti v regióne V4 však podľa prieskumu čelia pri snahách o vlastnú výrobu aj pri nákupoch väčšieho množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov viacerým prekážkam. Tie majú podľa vyjadrení respondentov prevažne politický charakter.

K bariéram na trhu OZE respondenti zaradili nedostatok dlhodobých politických stratégií, obmedzujúce právne predpisy a administratívne prekážky.

„Napriek enormnému tlaku súkromného sektora však stále necítime dostatočnú podporu zo strany štátu. Nemyslím teraz finančnú podporu, tú fotovoltika ani veterná energia nepotrebujú, hovorím predovšetkým o povoľovacích procesoch, neprimeraných sieťových poplatkoch a komplikáciách pri pripojení. Štát o tom vie už dlho, no je najvyšší čas s tým niečo začať robiť,“ povedal Ján Karaba, riaditeľ SAPI. 

Podľa Evy Bučovej, predsedníčka výboru pre udržateľnosť v ING Česká republika, bude pri prechode na zelenú ekonomiku kľúčové, aby na trhu OZE existovala jasná regulačná podpora, stabilné podnikateľské prostredie a predvídateľnosť.

„Ešte dôležitejšie to bude počas rekonvalescenčného obdobia po odznení pandémie. Spolupráca medzi všetkými zainteresovanými stranami vo verejnej aj súkromnej sfére je nevyhnutná a má výrazný akceleračný účinok na zelené investície. Obnoviteľná energia je pre mnohé spoločnosti nevyhnutnosťou pre zniženie ich uhlíkovej stopy,“ uviedla. E. Bučová.

ZDROJ: SAPI

Stiahnite si: Výsledky prieskumu

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Michal Mašek: Geotermálna energia potrebuje podporu. EIA je pingpong, eurofondy sú Hlava XXII

Michal Mašek: Geotermálna energia potrebuje podporu. EIA je pingpong, eurofondy sú Hlava XXII

Geotermálna energia poskytuje bezemisnú elektrinu a teplo, ale aj stabilitu a bezpečnosť, hovorí vo veľkom rozhovore pre Energie-portal.sk manažér firmy, ktorá chce na Slovensku postaviť prvé geotermálne elektrárne.

Ako prevádzkovatelia prenosových sietí vnímajú prechod k nízkoemisnej energetike

Ako prevádzkovatelia prenosových sietí vnímajú prechod k nízkoemisnej energetike

Keď sa chceme pustiť do zelenej energetiky, treba mať jasnú zálohu a plán. Inak sa bude improvizovať, čo je drahé, hovorí Martin Durčák z ČEPS.

Turbulentná situácia v energetike ako dôvod na reguláciu, či dereguláciu cien?

Turbulentná situácia v energetike ako dôvod na reguláciu, či dereguláciu cien?

Cestu deregulácie cien dodávok elektriny a plynu vláda nespochybňuje. Nepôjde to však rýchlo.