VSDS
INNOGY
INNOGY

Platforma Visegrad+ chce zabrániť novej „uhoľnej opone“ v Európe

Obnoviteľné zdroje energie (OZE) rastú v krajinách V4 pomalšie ako v západnej Európe a plány na vyradenie uhlia chýbajú. Podľa Veroniky Galekovej, riaditeľky SAPI, dokonca v Európe vznikla nová opona. Tento raz z uhlia.

uhlie

Foto: Fotolia

Združenia zamerané na obnoviteľné zdroje energie (OZE) a think-tanky v oblasti klimatických politík z krajín V4 a Rakúska založili v Prahe novú iniciatívu. Visigrad+ má podporiť transformáciu energetických systémov na OZE. Súčasná politika vlád v regióne podľa združených organizácií nebude stačiť na naplnenie klimatických cieľov EÚ.

„Tvorcovia energetických politík v krajinách V4 často hovoria o nedostatku veterného a slnečného potenciálu. Pripomína mi to Rakúsko pred 25 rokmi, keď niektorí politici označili našu krajinu za „krajinu bez vetra,“ povedal Florian Maringer, výkonný riaditeľ Rakúskej asociácie pre obnoviteľné zdroje energie.

„Dodnes však, každoročne, pridávame až 400 megawattov veterných turbín. Ak nepočítam Poľsko, je to viac ako ktorákoľvek z krajín Vyšehradskej štvorky, nainštalovala dokopy za ostatných 20 rokov,“ doplnil F. Maringer.

Podiely OZE vo všetkých štyroch krajinách Vyšehradskej štvorky patria medzi najnižšie v EÚ-28 a výrazne zaostávajú za priemerom únie. Na Slovensku podiel OZE dokonca dva roky po sebe klesá.

Plány na vyradenie uhlia chýbajú

„Tvorcovia energetickej politiky z krajín V4 ju v nadchádzajúcom desaťročí podstatne meniť neplánujú, hoci všetky krajiny majú, podľa údajov poskytnutých odborníkmi z asociácií zameraných na OZE, veľký potenciál pre rozvoj obnoviteľných zdrojov energie,“ uviedlo deväť organizácií v spoločnom vyhlásení.

Iniciatíva Visegrad + upozorňuje, že kým všetky krajiny západnej Európy majú svoje plány na ukončenie využívania uhlia – napríklad Nemecko do roku 2038 – v krajinách bývalého východného bloku plán na ukončenie využívania uhlia absentujú. V Maďarsku a na Slovensku sa o tom diskutuje.

„Vyzerá, že v Európe máme novú oponu, tentoraz z uhlia. Ak sa pozrieme na európsku mapu, vidíme, čo plánujú európske krajiny s uhlím,“ vysvetľuje Veronika Galeková, riaditeľka Slovenského združenia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).

Zdroj: Emerging Europe

„Do roku 2035 bude musieť Poľsko postupne nahradiť 20 zo 41 gigawattov (GW) celého energetického systému založeného takmer výlučne na uhlí. Je to skvelá príležitosť nahradiť staré, špinavé elektrárne vetrom, na pevnine ako aj na mori, fotovoltikou a inými obnoviteľnými zdrojmi,“ povedala Irena Gajewska z Poľskej veternej asociácie.

Poľsko môže podľa I. Gajewskej pri dobre nastavenej politike v roku 2030 dosiahnuť 40-percentný podiel elektrickej energie z OZE.

V ČR vidia 25 %, v Poľsku 40 % podiel OZE

Cieľom novovytvorenej platformy bude podporiť „transformáciu energetických systémov vyšehradského regiónu na OZE a udržateľné ekonomiky.“ Ako organizácie uviedli v spoločnom memorande o porozumení, okrem útlmu uhoľnej energetiky a ťažby uhlia budú presadzovať aj postupné vyraďovanie jadrových elektrární. 

„Vyšehrad bezpochyby splnil svoju hlavnú úlohu,čiže prechod od totality k demokracii efektívne a rýchlo," píše sa v memorande. „Následne však zmutoval na spolok, ktorý bráni prijatiu robustných spoločných európskych politík a nástrojov na ochranu klímy. Krajiny V4 odmietli návrhy ambicióznejších cieľov znižovania emisií skleníkových plynov, odmietli národné záväzné ciele podielu OZE a odmietli podporiť termín, kedy mala byť EÚ uhlíkovo neutrálna."

Podľa Ady Amon z think-tanku E3G bude Visegrad+ presadzovať iný prístup. „Radi by sme vyvážili, nie vždy konštruktívny, hlas krajín V4 pri prijímaní silných spoločných európskych politík a nástrojov na ochranu klímy," povedala.

Jednotlivé štáty majú pre OZE stanovené svoje národné ciele, nová platforma však upozorňuje, že na dosiahnutie spoločných cieľov EÚ nebudú stačiť. Národné energetické klimatické plány (NECP), ktoré začali v krajinách vznikať, podľa nich nestanovujú dostatočné ciele.

„V našich krajinách je oveľa väčší potenciál, ako vidíme v návrhoch NECP. Potrebujeme mať naozaj reálne ambície a nie obchodné scenáre, nazývané národným plánom. V Česku môžeme mať do roku 2030 minimálne štvrtinu elektriny z čistých zdrojov, no vláda pána Babiša navrhuje o polovicu nižší cieľ,“ podotkol predseda Českej komory pre obnoviteľné zdroje energie Štěpán Chalupa.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Výbuch plynu v Prešove zdemoloval bytovku, hlásia mŕtvych aj zranených

Výbuch plynu v Prešove zdemoloval bytovku, hlásia mŕtvych aj zranených

Výbuch plynu v bytovom dome v Prešove si vyžiadal päť obetí, výškovej budove hrozí kolaps (VIDEO).

Elektráreň Vojany má sčasti prejsť na druhotné palivo, oproti uhliu je výrazne lacnejšie

Elektráreň Vojany má sčasti prejsť na druhotné palivo, oproti uhliu je výrazne lacnejšie

Elektrina, ktorú vo Vojanoch vyrábajú z čierneho uhlia je pre Slovenské elektrárne príliš drahá. Výroba elektriny vo Vojanoch od apríla preto takmer polovicu času stála.

Elektrina, plyn aj teplo v roku 2020 zdražejú, ÚRSO ukázal, koľko si v priemere priplatíme za energie

Elektrina, plyn aj teplo v roku 2020 zdražejú, ÚRSO ukázal, koľko si v priemere priplatíme za energie

Ak by sme v plnej miere zohľadnili iba návrhy dodávateľov, ceny energií by rástli výrazne viac, tvrdí regulátor.