VSDS
INNOGY
Belimo 2

Prvá veľká veterná elektráreň má vyrásť na západnom Slovensku

Za projektom stojí jeden z priekopníkov slovenskej elektromobility.

veterný park

Vizualizácia veterného parku / Foto: Andrej Mošať

Veterná elektráreň s piatimi alebo siedmimi turbínami s výškou 270 metrov, ktorá poskytne elektrický výkon 30 či 42 MW. Tak vyzerá zámer spoločnosti WSB Invest, ktorý počíta s výstavbou veterného parku pri obciach Popudinské Močidľany a Radošovce v okrese Skalica.

Rezort hospodárstva chce v rokoch 2021 – 2022 podporiť výstavbu nových zelených elektrární prostredníctvom schémy z Modernizačného fondu. Na obnoviteľné zdroje energie (OZE) má ísť podpora okrem toho aj zo slovenského Plánu obnovy.

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) v súvislosti so zámerom veternej elektrárne začiatkom decembra 2020 už spustilo správne konanie vo veci posudzovania vplyvov na životné prostredie. Kompletný zámer investora si môžete stiahnuť cez odkaz v závere článku. 

V tomto texte sa dozviete:

  • kto je za zámerom veternej elektrárne,
  • ako má veterný park vyzerať,
  • aké veterné turbíny chce investor využiť,
  • koľko bude veterná elektráreň stáť a kedy sa počíta s výstavbou.

Ornú pôdu v lokalite vlastní štát

Veľký investičný projekt povoľovacím úrad predložila bratislavská spoločnosť WSB Invest j. s. a. Predsedom jej predstavenstva je Peter Badík, ktorý od roku 2011 so svojím partnerom Jurajom Ulehlom podniká v elektromobilite.

P. Badík do roku 2017 viedol Slovenskú asociáciu pre elektromobilitu, známym je však aj vďaka jeho spoločnostiam zameraným na výstavbu nabíjacích staníc pre elektromobily (GreenWay Slovensko) či prestavbu dodávkových vozidiel na elektromobily (Voltia). Teraz P. Badík predložil zámer, s ktorým by sa chcel dostať aj na trh výroby obnoviteľnej energie.

Lokalita, v ktorej má vyrásť prvá veľká veterná elektráreň na Slovensku, sa nachádza zhruba 10 km od Skalice v katastrálnych územiach obcí Popudinské Močidľany a Radošovce. Vlastníkom dotknutých parciel je v súčasnosti štát. Väčšinu územia v súčasnosti tvorí orná pôda.

Zvolená lokalita je podľa zámeru WSB Invest j. s. a. vhodná pre veterný park z viacerých dôvodov. Navrhované umiestnenie veterných turbín nezasahuje do chránených území a umožňuje zabezpečiť minimálny odporúčaný odstup od obytných domov (600 m). Územie je podľa investora zároveň vhodné aj vďaka podmienkam pre výrobu energie.

Lokalita zamýšľaného veterného parku | Foto: WSB Invest

Postavia päť alebo sedem turbín

„Podľa medzinárodnej stupnice veternostných tried IEC (Iowa Energy Center) sa Slovenská republika nachádza v 2 až 3 veternostnej triede. Pre využitie energie vetra v týchto triedach je typický väčší priemer rotora VT, zapínanie zariadení pri nižších rýchlostiach vetra a ich umiestnenie na vyšších stožiaroch,“ píše sa v zámere.

Investor nateraz počíta s výstavbou veterného parku v dvoch variantoch: prvý zahŕňa päť veterných turbín s celkovým inštalovaným výkonom 30 MW, druhý variant by znamenal o dve turbíny viac a celkový výkon na úrovni 42 MW.

Navrhované rozmery veterných turbín | Foto: WSB Invest

Trojlistové veterné turbíny majú byť umiestnené na 180-metrových stožiaroch a dosahovať celkovú výšku maximálne 270 metrov. Každé zo zariadení má poskytovať menovitý výkon šesť MWe.

Veterné turbíny majú byť medzi sebou prepojené podzemným paralelným elektrickým vedením (VN 22 kV). Každá z turbín by mala mať vlastnú trafostanicu 22/0,69 kV umiestnenú v päte veže. Podzemné vedenie chcú ďalej viesť do rozvodnej stanice RZ 110/22 kV.

Postup pri výstavbe veternej elektrárne - montáž gondoly | Foto: WSB Invest

„Navrhovaná je technológia na špičkovej úrovni (high-end), preverená v prevádzke s prepracovaný servisným systémom. Pri prevádzke týchto zariadení je aplikovaný nepretržitý 24 hodinový monitoring s reakciou na poruchu v priebehu niekoľkých hodín až 24 hodín,“ uvádza WSB Invest j. s. a.

Veterný park v lokalite už raz plánovali

Spoločnosť počíta so začiatkom výstavby v druhom štvrťroku 2024. Veterná elektráreň by sa následne mala dostať do prevádzky o rok neskôr. S prevádzkou elektrárne sa počíta po dobu 25 rokov, čo znamená, že veterný park by mal vyrábať elektriny do roku 2050.

Celkové investičné náklady na výstavbu veternej elektrárne investor odhaduje na 36 miliónov eur v prípade prvého variantu (päť turbín) alebo 50,4 miliónov eur v prípade druhého variantu (sedem turbín).

Postup pri výstavbe veternej elektrárne - montáž listov | Foto: WSB Invest

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Jadrový dozor povolil spustenie tretieho bloku Mochoviec a predčasné užívanie stavby

Jadrový dozor povolil spustenie tretieho bloku Mochoviec a predčasné užívanie stavby

Slovenské elektrárne sú pripravené zavážať jadrové palivo do reaktora hneď, ako povolenia nadobudnú právoplatnosť. Minister Sulík očakáva námietky z Rakúska.

Firmy sľúbili Sulíkovi nižšiu spotrebu energie. Je to kontinuálny boj, tvrdí šéf jednej z nich (VIDEO)

Firmy sľúbili Sulíkovi nižšiu spotrebu energie. Je to kontinuálny boj, tvrdí šéf jednej z nich (VIDEO)

Energetická efektívnosť je o ekonomike aj životnom prostredí, zhodli sa šéfovia Mondi SCP, OFZ a Slovnaftu. S ministrom hospodárstva podpísali dohodu o znížení spotreby elektriny.

Čo so stámiliónmi eur z emisných kvót? Sulík rokuje s Budajom, Budaj s Matovičom (VIDEO)

Čo so stámiliónmi eur z emisných kvót? Sulík rokuje s Budajom, Budaj s Matovičom (VIDEO)

Na účte Envirofondu sa nakopilo už 826 miliónov eur z predaja emisných kvót. Ministerstvo hospodárstva ich chce využiť pre priemysel a na spolufinancovanie podpory pre obnoviteľné zdroje, envirorezort zatiaľ nevie.