Komentár. Sľúbili, že pôjdu príkladom, dopadlo to ako vždy. Ako úrady (ne)šetria energie

„Návrh opatrení na zníženie spotreby energií vo verejných budovách: Verejná správa ide príkladom.“ Tak znel názov materiálu, ktorý v septembri minulého roka prijala vláda s cieľom dosiahnuť 15-percentnú úsporu energií vo verejnej správe.

Záväzok prišiel rok po tom, čo sa začalo zdražovanie energií na trhoch, viac než polroka po útoku Ruska na Ukrajinu, mesiace po tom, ako sa štáty EÚ dohodli na dobrovoľnom cieli znížiť spotreby plynu o 15 % a dlho po začiatku diskusií o tom, ako, kde a o koľko majú svoju spotrebu obmedzovať domácnosti, priemyselné podniky, menšie firmy, drobní podnikatelia. Ale prišlo to. Dobrá správa.

Bezprostredne po prijatí materiálu vládou preleteli médiami titulky v duchu „štát ide šetriť energiami,“ „verejnú správa čaká veľké šetrenie“ či „koniec éry vykúrených úradov.“ V tomto zmysle PR celej akcie vyšlo výborne. So sledovaním a vyhodnocovaním výsledkov, nebodaj priebežných, je to už horšie.

Energetický manažment celej verejnej správy je tvrdý oriešok. Záväzok vlády sa týkal len administratívnych budov, aj tých je však podľa prijatého materiálu viac ako 2 500. Schválený dokument pritom počítal s tým, že realizované opatrenia sa budú priebežne reportovať a štát, konkrétne ministerstvo životného prostredia poverené touto úlohou, každý mesiac vyhodnotí ich účinok.

„Keďže to chceme dosiahnuť v dohľadnom čase, bude sa na mesačnej báze sledovať progres, ktorý úrady dosiahli,“ píše sa v prijatom materiáli. Vláda tak prejavila - na pomery štátu nevídanú a úctyhodnú - snahu pracovať s dátami. Zber údajov má napokon dokonca vyústiť aj do postihov. „Kľúčovým je aj prísny sankčný mechanizmus, ktorý zabezpečí, že záväzok k úsporám neostane na papieri. Rezorty budú mať totiž zabezpečené financovanie zvýšených nákladov na energie len ak preukážu 15 % úsporu oproti referenčnému obdobiu,“ konštatoval envirorezort v tlačovej správe, odkazujúc na vládny záväzok.

Lenže tu sa všetka sláva končí. Keď sme po viac ako dvoch mesiacoch zisťovali, aké údaje o spotrebe hlásia úrady ministerstvu, koľko energií sa darí šetriť verejnej správe ako celku a ktoré úsporné opatrenia sa javia ako najefektívnejšie, ukázalo sa, že rezort nemal prehľad ani len o vlastných budovách. A žiadne priebežné reporty ministerstvo nezverejnilo ani za nasledujúce mesiace.

Aby nedošlo k omylu: je celkom možné, že verejnej správe sa za sledované obdobie od 1. októbra 2022 do 30. apríla 2023 sľubovanú 15-percentnú úsporu energií podarí dosiahnuť. Jedinou dátovou bázou pre interpretáciu tohto výsledku však bude vývoj teplôt, ktorý naznačuje teplejšiu ako priemernú zimu. Konštatovania typu „my sme znížili teplotu“ alebo „my viac pracujeme z domu“ sú možno čriepky case study nasledovaniahodného pracoviska, ale nie analytický podklad.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.