VSE
VSE
Belimo

Komentár. EÚ chce vyhrať nad USA v pretekoch o dotovanie zelenej energetiky. To je cesta do pekla

Na pozadí najdôležitejšieho a veľmi správneho postupu západného sveta voči agresii Putinovho režimu sa dejú aj menej správne veci.

Radovan Kazda

Foto: Energie-portal.sk

Spojené štáty schválili vlani v auguste novú veľkú výdavkovú politiku v boji proti zmene klímy.

Na “nízkouhlíkový” trh vynaložia najbližších desať rokov bezmála 400 miliárd dolárov. Zákon má paradoxný názov Inflation Reduction Act (IRA), teda zákon o znižovaní inflácie, pričom príjmovú časť do rozpočtu zabezpečia - ako to už u tvorcov politík býva - najmä zvýšením selektívnych daní.

Pre EÚ je však problematické najmä to, že USA zákonom presadzujú aj princíp “Buy American”, teda zvýhodňujú technológie a zariadenia vyrobené výhradne v USA. Napríklad elektromobily, batérie, či solárne moduly.

Výsledkom tohto opatrenia proti slobodnému trhu je príspevok k obchodnej vojne medzi spojencami slobodného sveta, teda najmä USA a EÚ.

A reakcia EÚ? Lídri spoločenstva sa síce pokúšajú presvedčiť USA, aby zrušili znevýhodňovanie európskych výrobcov na americkom trhu (a možno sa im to podarí), a tiež dali najavo, že im “nevonia” možnosť zaťažiť zadĺžené členské štáty ďalšími daňami, ale Nemecko a Francúzsko zároveň presadzujú, aby sa dotačné pravidlá v EÚ uvoľnili a Únia sa tak pokúsila vyhrať preteky o to, kto viac zadotuje a stimuluje znížením daní.

Ich snaha udržať v EÚ výrobcov je síce správna, ale princíp “keď vy, tak aj my” je cestou do ekonomického pekla.

Nehovoriac o tom, že EÚ nie je žiaden nedotujúci baránok. Tých amerických zhruba 40 miliárd dolárov ročne je menej ako polovica sumy, ktorú krajiny EÚ vynakladajú len na obnoviteľné zdroje energie, čo predstavuje približne 0,5 percenta HDP EÚ v porovnaní s predpokladanou hodnotou 0,2 percenta v USA.

Čo s tým? EÚ by sa mala prestať snažiť napodobňovať Spojené štáty v tom zlom. Vyjsť z tejto šlamastiky nebude ľahké, ale bolo by oveľa ľahšie i správne, keby EÚ zvoľnila zo svojej radikálnej klimatickej politiky, prestala tak rýchlo presadzovať nedosiahnuteľný bezuhlíkový cieľ a odpojila sa od spoločnej snahy spojencov byť chudobnejší, než neslobodný svet.

Na to však lídri oboch slobodných spoločenstiev zatiaľ zjavne nemajú dostatok štátnictva. Na potešenie aj Putina.

Radovan Kazda
redaktor


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Názor. Plán REPowerEU má dva roky, obnoviteľné zdroje sú kľúčom k energeticky nezávislej Európe

Názor. Plán REPowerEU má dva roky, obnoviteľné zdroje sú kľúčom k energeticky nezávislej Európe

Európa už nikdy nebude vystavená energetickému vydieraniu zo strany Ruska ani iného štátu, píše eurokomisárka pre energetiku Kadri Simson.

Vodíkové plány vs. realita. Bude čo prepravovať?

Vodíkové plány vs. realita. Bude čo prepravovať?

Európa rieši, odkiaľ vziať vodík. Môžeme mať potrubia, no chýba zdroj. Harmonogramy vodíkových stratégií sú mimo realitu, upozorňuje vedec.

Štvrť miliardy eur za dva mesiace. Koľko stojí dotovanie plynu pre domácnosti v roku 2024

Štvrť miliardy eur za dva mesiace. Koľko stojí dotovanie plynu pre domácnosti v roku 2024

Štát okrem toho dotuje aj elektrinu a plyn. Zo schém pritom neprofitujú len domácnosti.