Odkiaľ vezmeme špičkovú elektrinu, ak tu nebudú teplárne s kogeneračnými zdrojmi, pýtajú sa teplárenské podniky.
Kombinovaná výroba elektriny a tepla patrí k najúčinnejším spôsobom produkcie energie pri zabezpečení odberu elektriny aj tepla. Technológiu využívajú najmä teplárenské, či priemyselné podniky, pričom ako palivo slúži prevažne plyn, či ešte stále aj uhlie. Podpora takejto výroby predstavuje ročne zhruba 100 miliónov cez TPS tarifu, ktorú platia všetci odberatelia elektriny.
Čo bude s KVET zdrojmi ďalej? Ako sa existujúce zdroje tepla vysporiadajú s povinnosťou prechodu na vysoko účinnú produkciu? Aký je význam kogeneračných teplární v dodávkach tepla a elektriny? Prečo sa kombinovaná výroba podporuje, hoci je založená na fosílnych palivách? Aj o tom sa diskutovalo na konferencii Vykurovanie 2021.
Podľa profesora Františka Urbana zo Strojníckej fakulty STU v Bratislave sa kogeneračná výroba elektriny a tepla môže uplatniť hlavne pri väčších zdrojoch, kde je uprednostňované teplo, k čomu sa v teplárenských moduloch pripája elektrina ako vedľajší produkt.
Celková účinnosť kogeneračnej jednotky dosahuje zhruba 87 %, za predpokladu výroby elektriny aj tepla. Účinnosť spaľovacieho motora pri samotnej výrobe elektriny je však iba 34 %. Zvyšuje sa využitím tepla zo spalín.
“Z hľadiska bilancie primárnych zdrojov je kogeneračná výroba stále veľmi dobrá. Preto ju treba preferovať. Elektrina, ktorá sa v zdroji tepla vyrobí, sa tam aj spotrebuje. Netreba ju prenášať cez elektrizačnú sústavu, čo je ďalšia výhoda. Aj denné diagramy zaťaženia pri spotrebe tepla a elektriny majú podobný priebeh.”
Teplárne ako poskytovateľ špičkovej elektriny
Pri prechode systémov CZT na vysokoúčinnú výrobu musí kogenerácia predstavovať aspoň 75 % produkovaného tepla. Podľa profesora to môže byť problém pre niektoré menšie zdroje, ako sú lokálne kotolne a výhrevne, kde výkon na prípravu teplej vody pokrývajú kogeneračné jednotky.
Zvlášť, ak zdroj s výkonom 3-5 MW tvorí niekoľko prevádzkových jednotiek, no pri niektorých je nízka miera využitia. “Keď som na to pred rokmi upozornil, bolo mi povedané, že je to podmienka Bruselu a takto to musí byť. Ale že to možno ľahko splniť. Stačí určité percento kogeneračne, k tomu menší zdroj a je to v poriadku. Takúto hru asi treba hrať.”
Marcel Vrátný, prevádzkový riaditeľ spoločnosti MH Teplárenský holding, kládol otázku, kde sa bude vyrábať špičková elektrina, ak budú teplárne mimo prevádzky. “Odkiaľ zoberú elektrinu tepelné čerpadlá? Drevná biomasa môže byť iba do okruhu 50 km od miesta spotreby, vlastne už ani tá zrejme nie je dobrá. Energetické využívanie odpadu tiež nie, pretože to majú vyriešiť cementárne a toľko odpadu ani nie je. Z čoho teda budeme vyrábať tú elektrinu?”
Marcel Vrátný | Foto: Energie-portal.sk
“Najmä v zime, kedy nám solárne panely nepomôžu a pochybujem, že na Slovensku budú vznikať veľké veterné parky. Ale aj keby, tak stále neviem, kde sa zoberie také množstvo elektriny a tepelných čerpadiel. Je vôbec pripravená infraštruktúra na rozbeh elektromobility? Odkiaľ sa vezme elektrina, ak tu nebudú teplárne?”
Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného
za 99 € bez DPH získate na 1 rok
- Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
- Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.