Eversheds Sutherland
INNOGY
Belimo

Toto sú možnosti, ako kompenzovať priemysel za nepriame náklady uhlíka

Štúdia INESS navrhuje, aby príjmy z predaja emisných povoleniek v Envirofonde slúžili na určený účel, nie financovanie štátu.

Toto sú možnosti, ako kompenzovať priemysel za nepriame náklady uhlíka

Foto: Energie-portal.sk

Vysoké ceny elektrickej energie, emisných povoleniek aj ďalších vstupov spôsobujú rast nákladov firiem niekedy až na hranicu ich existencie. Najviac zasiahnuté sú priemyselné podniky s energeticky náročnou výrobou.

“Za elektrinu platíme obrovské peniaze, čo nás tlačí do stavu, že sme nekonkurencieschopní voči svetovej výrobe hliníka,” upozorňuje Milan Veselý, riaditeľ hlinikárne Slovalco. Pri pretrvávajúcej situácii tak môže podnik zatvoriť brány na Slovensku a novú prácu by si muselo hľadať takmer 500 zamestnancov.

Ani spoločnosť Slovnaft neprechádza ľahkým obdobím. Rekordné ceny elektriny, plynu a povoleniek spôsobujú, že petrochemický podnik zaplatí za tieto položky v tomto roku o 85 miliónov eur viac než vlani. Ukončením činnosti v dôsledku klesajúcej konkurencieschopnosti a nerentabilnosti výroby hrozí hutnícky podnik OFZ.  

V článku sa dozviete:

  • odkedy štát vypláca podnikom nepriame kompenzácie a ako sa vyvíja objem podpory v čase,
  • čo má byť nástrojom pre nepriame kompenzácie a prečo sa zdroje vybrané od podnikov naspäť do nich nevracajú,
  • na aký účel vláda využíva obrovský balík peňazí v Envirofonde,
  • aké možnosti nepriamych kompenzácií navrhuje Inštitút ekonomických a spoločenských analýz.

Kompenzácie ceny uhlíka

Zástupcovia priemyslu unisono upozorňujú na nedostatočné kompenzácie vysokých cien elektriny. Hoci investujú do ekologizácie výroby a najnovších technologických zariadení, na cenu nakupovanej elektriny to nemá vplyv. Nezaváži ani nízkoemisný energetický mix Slovenska. Elektrina sa totiž nakupuje na jednotnom európskom trhu a cenu určujú najdrahšie zdroje, teda uhoľné a plynové elektrárne.

VIESSMANN

Zabrániť presunu priemyslu z Európy kvôli rastúcim nákladom na povolenky, či energie, má pomôcť aj systém nepriamych kompenzácií ceny uhlíka. Slovenská legislatíva umožňuje kompenzácie v objeme, ktorý stanovuje usmernenie EÚ. V zákone je však zároveň ponechaná možnosť, že kompenzácie môžu byť aj nižšie. A ministerstvo financií ich v ostatných rokoch naozaj zredukovalo na minimum.

Čerstvá štúdia Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz “Ako kompenzovať priemysel za nepriame náklady uhlíka” uvádza, že zdroje použiteľné na kompenzácie nepriamych nákladov by sa mali pohybovať od 7,5 % až po 25 % výnosov z dražieb emisných povoleniek.

Objem kompenzácií sa znižuje

Environmentálny fond pritom disponuje obrovským balíkom peňazí za príjmy z predaja emisných povoleniek. V rokoch 2019 a 2020 tu takto pritieklo 240 miliónov eur, v tomto roku by to mohlo byť zhruba 400 mil. eur. Nájsť zdroje na kompenzácie tak nie je žiadny problém, zvlášť ak to zároveň určuje legislatíva.

VIESSMANN

Realita je však iná. “Namiesto zákonného minima vo výške 7,5 %, vláda za rok 2020 alokovala na kompenzácie nepriamych nákladov len 1,24 % z výnosov z dražieb,” uvádza štúdia.

Štát vypláca nepriame kompenzácie od roku 2016, kedy vyčlenil 10 mil. eur, čo predstavovalo 15 % výnosov z predaja povoleniek. Odvtedy klesá absolútna suma aj relatívny podiel. V roku 2019 to boli štyri milióny eur, vlani tri milióny. Výnosy z povoleniek pritom každoročne stúpajú.

Envirofond ako zdroj financovania štátu

Ako sa nakladá s príjmami Envirofondu, keď tieto zdroje nejdú naspäť podnikom? Analytici INESS to vidia jasne. Prostriedky envirofondu slúžia na znižovanie deficitu verejných financií.

“Ministerstvo financií de fakto zadržiava na účte Envirofondu prostriedky, ktoré využíva na sebafinancovanie, čo je lacnejšie ako emisia dlhopisov. Navyše, absencia výdavkov fondu umožňuje štátu vykázať nižší deficit, alebo zaviesť nové výdavky napríklad v sociálnej oblasti.”

“Súčasný  stav  čerpania  dostupných  zdrojov  Envirofondu indikuje, že nemá dostatok výziev, programov, ktoré by garantovali efektívne čerpanie prostriedkov získaných dražbami emisných kvót na dosahovanie cieľov environmentálnych politík. Dochádza tak ku klasickému problému verejných financií, keď zdroje získané za konkrétnym účelom sú využívané na nesúvisiaci účel a iné priority vlády,” uvádza štúdia.

Ministerstvá životného prostredia aj financií deklarujú snahu stanoviť jasné pravidlá pre kompenzácie podnikov, zatiaľ však žiadna zmena legislatívy nie je na stole. INESS podáva pomocnú ruku a prichádza s návrhom kompenzácií nepriamych nákladov na cenu uhlíka v troch variantoch.

Obrázok: Povinné použitie výnosov z aukcií emisných kvót podľa zákona č. 414/2012

Zdroj: Zákon o obchodovaní s emisnými kvótami, INESS

Možnosti nepriamych kompenzácií

Základná možnosť spočíva v zrušení sporného odseku (8)  v  §  18 zákona č. 414/2012 o obchodovaní s emisnými kvótami a možnosti rozhodnutia o nižšom ako minimálnom alokovanom objeme 30 % z výnosov dražieb emisných  povoleniek.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Príspevok na obnovu domu získate aj bez vlastných peňazí a ručenia nehnuteľnosťou

Príspevok na obnovu domu získate aj bez vlastných peňazí a ručenia nehnuteľnosťou

Dotácia na rekonštrukciu rodinného domu môže pokryť najviac 50 % nákladov. Zvyšok peňazí majú poskytnúť banky cez úvery. Za časť z nich sa zaručí Európska banka pre obnovu a rozvoj.

Budajov rezort chce z Plánu obnovy stámilióny na obnovu budov a pre priemysel (VIDEO)

Budajov rezort chce z Plánu obnovy stámilióny na obnovu budov a pre priemysel (VIDEO)

Znižovanie emisií v priemysle podporí nová schéma, priemyselné emisie však po novom už nebudú monitorovať samotné podniky, ale SIŽP. Pri rekonštrukciách rodinných domov chce ministerstvo preplácať 50 % nákladov.

Prvé čerpačky na vodík mali byť do októbra. Súťaž na ich stavbu firmy nezaujala

Prvé čerpačky na vodík mali byť do októbra. Súťaž na ich stavbu firmy nezaujala

SIEA plánovala mať od októbra vo svojej flotile aj vodíkový autobus a vodíkové autá.