VSE
VSE
Belimo

Pri aktuálnych cenách elektriny nedokážeme konkurovať cudzím regiónom

Aby sme dokázali udržať rovnakú výnosovosť fabriky na Slovensku v porovnaní s fabrikou z Číny, museli by sme dosiahnuť o 24 percent vyššiu cenu ako Čína, tvrdí šéf OFZ Branislav Klocok.

Pri aktuálnych cenách elektriny nedokážeme konkurovať cudzím regiónom

Branislav Klocok / Foto: Energie-portal.sk

Viacerí slovenskí priemyselní výrobcovia majú sťaženú konkurenčnú pozíciu voči ostatným výrobcom v Európskej únii. Riešením by podľa riaditeľa hutníckej firmy OFZ Branislava Klocoka mohli byť príjmy z predaja emisných povoleniek, kompenzácie sú však v porovnaní s mnohými európskymi krajinami slabé.

Príkladom je Francúzsko, kde sa nachádzajú fabriky veľmi podobného typu, teda podniky, ktoré vyrábajú ferozliatiny.

Na Slovensku sa zhruba dve percentá príjmov z predaja emisných povoleniek investujú späť do fabrík, ktoré majú vysokú spotrebu elektrickej energie. Keby bola táto podpora väčšia, firmy by mohli investovať do technológií, ktoré by do budúcnosti znížili úrovne emisií.

„Vo Francúzsku tie isté fabriky dostávajú 37 percent z týchto výnosov. Keď to prenesieme do čísel, tak aby sme sa povedzme vyrovnali francúzskej fabrike, aby sme dosiahli rovnaké výsledky, rovnakú zdravú finančnú situáciu, museli by sme dosiahnuť o 15 % vyššie ceny našich produktov u tých istých zákazníkov,“ hovorí šéf OFZ na konferencii INESS „Priemysel na odchode?“ a dodáva, že úroveň 15 % na komoditnom trhu je nereálna.

„Alebo by sme museli mať o 18 % nižšie náklady oproti Francúzom, aby sme dokázali mať zhruba tie isté výnosy,“ dodáva.

V industriálnej fabrike, kde sú všetky vstupy oceňované na burzách alebo sú indexované, je však podľa šéfa OFZ nereálne kupovať o 18 % nižšiu surovinu.

Vplyv môže mať napríklad logistika, šetrenie na režijných nákladoch v rámci fabriky, tieto faktory však z dlhodobého hľadiska podľa B. Klocoka nepomôžu. „Keď šetríte na opravách, to vás skôr či neskôr dobehne. A ak šetríte na ľuďoch, to vás takisto skôr či neskôr dobehne,“ zdôrazňuje ďalej.

Strácame konkurencieschopnosť, tvrdí B. Klocok

 
 

Zostáva vám 68% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Poradie najväčších producentov emisií sa premiešalo. Pozreli sme sa, aké hodnoty firmy nahlásili za rok 2023.

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Ak k jednému zámeru veternej elektrárne prídu tri pripomienky od verejnosti a k druhému až 200, ministerstvo by malo zvážiť, čo prenesie do rozsahu hodnotenia, myslí si Peter Socháň.

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Príkladom pre Slovensko pri výstavbe veterných parkov môže byť Fínsko, kde pripájajú tisíc megawattov nových zdrojov ročne.