Eversheds Sutherland
VSDS
INNOGY

Rekonštrukcie budov sú pre zníženi emisií kľúčové. Tempo renovácií v EÚ sa má zdvojnásobiť

Minister životného prostredia Ján Budaj chce, aby pre všetkých záujemcov o renováciu budov bol k dispozícii hĺbkový screeningový model.

zateplovanie

Ilustračné foto: Energie-portal.sk

Slovensko sa spolu s ostatnými krajinami EÚ zaviazalo znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 40 %. V decembri 2020 sa však má rozhodnúť, či tento cieľ vzrastie zvýši na 55 %, ako navrhuje Európska komisia (EK). Europoslanci sa pritom postavili za ešte ambicióznejší cieľ.

EK v polovici októbra predstavila iniciatívu „Vlna obnovy,“ ktorá sa zameriava na úlohu budov pri znižovaní emisií skleníkových plynov. O konkrétnych návrhoch Komisie, medzi ktoré patria prísnejšie normy a predpisy či „zelené hypotéky,“ sa dočítate viac v tomto článku.

Budovy považuje za jednu z kľúčových oblastí aj návrh na využitie tzv. Plánu obnovy z dielne rezortu financií. Ministerstvo navrhuje využiť veľkú časť balíka práve na obnovu 1 000 verejných budov a 24 000 súkromných budov do roku 2026.

Obnovená je tretina z milióna domov

O úlohe budov pri znižovaní emisií skleníkových plynov v slovenských podmienkach debatovali odborníci na odbornej diskusii a tlačovej besede, ktorú zorganizovala Slovenská rada pre zelené budovy (SKGBC).

Dagmar Plevačová, generálna riaditeľka VELUX Slovensko, zdôraznila, že na Slovensku aktuálne stojí takmer milión rodinných domov, avšak renováciou k dnešnému dňu prešla iba tretina z nich.

Na tlačovej besede D. Plevačová predstavila príklad vzorového domu v Šali zo 70. rokov minulého storočia, ktorý prešiel kompletnou rekonštrukciou. Rodine, ktorá v ňom žije, priniesol energetickú úsporu vo výške 80 %. O projekte sme na Energie-portal.sk podrobnejšie informovali už vlani.

Tomáš Sepp, marketingový riaditeľ spoločnosti Baumit a zároveň člen pracovnej skupiny Európskej asociácie pre zatepľovacie systémy, zdôraznil, že pre požadované zníženie emisií do roku 2030 a dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050, bude potrebné tempo obnovy budov v EÚ zdvojnásobiť.

„Doterajšia miera obnovy predstavuje jedno percento bytového fondu. Rádovo 90 % aktuálne stojacich budov bude stáť aj v roku 2050 – energetická sanácia je preto priamo v srdci projektu Vlna obnovy,“ povedal T. Sepp.

Kľúčovú rolu pri obnovách budov podľa neho budú zohrávať v EÚ malé a stredné podniky, pričom kvôli zrýchleniu renovácií by v EÚ malo pribudnúť 160 000 pracovných miest ročne. „Bez spojenia biznisu a politiky sa tieto ciele vedúce k uhlíkovej neutralite nepodarí naplniť,“ uzavrel,“ myslí si T. Sepp.

Samosprávam chýba prístup k dátam

Renovácie budov sa týkajú nielen súkromných vlastníkov nehnuteľností, ale aj samospráv. „Každá zodpovedná samospráva sa zamýšľa nad tým, ako znížiť emisie skleníkových plynov a pripraviť prostredie na dopady zmeny klímy,“ hovorí Zuzana Hudeková, projektová expertka v oblasti zelenej infraštruktúry.

Z poznatkov, ktoré získala pri projekte DELIVER mestskej časti Bratislava – Karlova Ves, uviedla príklad, že 68 % uhlíkovej stopy na danom území tvoria energie spojené s budovami.

V snahe zhodnotiť, v akom stave sú panelové domy na území mestskej časti, karloveské paneláky rozdelili do štyroch kategórií a následne spracovali štúdiu jedného už obnoveného panelového domu a jedného nezatepleného.

Výsledný vypočítaný potenciál, ak by sa pristúpilo ku komplexnej obnove panelových domov, podľa Z. Hudekovej predstavuje úsporu 16tis ton CO2 ročne.

Z pohľadu samosprávy však vníma ako bariéru náročný prístup k dátam na lokálnej úrovni a nedostatočnú metodickú podporu, s čím súvisí sťažené plánovanie.

Roman Macko, konateľ spoločnosti LIKO-S, uviedol, že jednou z možností na zmierňovanie klimatických zmien je „pustiť prírodu k sebe.“ Napríklad vo forme osádzania zelených striech na nákupné centrá a veľké výrobné haly či kombináciou parkovacích a zelených plôch na veľkých parkoviskách.

Výhodou týchto jednoduchých riešení podľa neho je, že do mestského prostredia pritiahnu hmyz, napríklad včely, a pomôžu v meste udržať vodu.

Budaj: Poskytneme hĺbkový screening

Hosťom besedy bol tiež minister životného prostredia, Ján Budaj, ktorý minulý týždeň presadil vznik Rady vlády pre Európsku zelenú dohodu. Od nového orgánu očakáva funkčné kooperačné modely medzi jednotlivými zapojenými ministerstvami a následné systémové dohody pretavené do praxe.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Benzín a nafta budú obsahovať menej pokročilých biopalív

Benzín a nafta budú obsahovať menej pokročilých biopalív

Novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie znižuje povinný podiel biozložky na nasledujúce dva roky.

Regulátor zvažuje dva základné varianty repoweringu existujúcich OZE zdrojov

Regulátor zvažuje dva základné varianty repoweringu existujúcich OZE zdrojov

Podpora pre výrobcov sa už nemá vzťahovať na každú vyprodukovanú megawatthodinu zelenej elektriny. ÚRSO chce podporu naviazať na iný parameter.

ÚRSO investuje do elektronizácie, chce nový informačný systém pre cenové návrhy

ÚRSO investuje do elektronizácie, chce nový informačný systém pre cenové návrhy

Cez novú softvérovú aplikáciu regulátor plánuje manažovať schvaľovanie, ukladanie a publikovanie vybraných cenových návrhov.