INNOGY
INNOGY
INNOGY

Znižovať emisie rýchlejšie? Slovenskí europoslanci komentujú klimatický zákon EÚ

Kým niektorí europoslanci by radi videli rýchlejšie znižovanie emisií, iní zdôrazňujú, že klimatické ciele musia brať ohľad na konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

Európsky parlament

Európsky parlament v Štrasburgu / Foto: Energie-portal.sk

Európsky parlament vo štvrtok 8. októbra vyzval všetky štáty EÚ, aby do roku 2050 dosiahli klimatickú neutralitu a zároveň zadefinoval konkrétne ciele znižovania emisií na roky 2030 a 2040.

Poslanci pomerom hlasov 392 za a 161 proti (142 poslancov sa zdržalo sa hlasovania) schválili mandát Európskeho parlamentu na rokovania sa Radou EÚ o konečnom znení takzvaného európskeho klimatického predpisu. Ten má premeniť politický prísľub o dosiahnutí klimatickej neutrality v EÚ do roku 2050 na záväzok. 

Čo parlament navrhuje?

Európsky parlament podľa schválenej pozície presadzuje, aby klimatickú neutralitu dosiahli do roku 2050 Európska únia ako celok a zároveň aj všetky jej jednotlivé členské štáty. V ďalšej fáze by mala EÚ podľa europoslancov docieliť záporné emisie. 

Súčasným cieľom EÚ je znížiť emisie do roku 2030 o 40 % v porovnaní s rokom 1990. Komisia však nedávno v upravenom návrhu európskeho klimatického predpisu predložila ambicióznejší cieľ, a to zníženie emisií o minimálne 55 %.

Poslanci EP posunuli latku ešte vyššie – navrhujú zníženie emisií do roku 2030 až o 60 %. Zároveň požadujú zvyšovanie vnútroštátnych cieľov „nákladovo efektívnym a spravodlivým spôsobom.“

Okrem toho sa poslanci zhodli aj na tom, že EÚ a jej členské štáty by do 31. decembra 2025 mali postupne zrušiť všetky priame a nepriame dotácie na fosílne palivá.

Čo si o „klimatickom zákone EÚ“ myslia slovenskí europoslanci a ako o návrhu hlasovali?

Foto: Energie-portal.sk

Monika Beňová (Smer-SD, S/D) 

Klimatický zákon má byť hlavným nástrojom zelenej transformácie Európy, ktorého prioritou musí byť v prvom rade zlepšovanie kvality života európskych občanov. Znamená to, že aby bol prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo úspešný, musí byť vykonaný nielen ekologicky, ale najmä sociálne a hospodársky udržateľným spôsobom. 

Európski priemyselníci a ich zamestnanci potrebujú v nadchádzajúcich hospodársky ťažkých časoch, najmä predvídateľnosť a stabilitu. Prijímané ciele preto musia odzrkadľovať realitu a v žiadnom prípade nesmú ohrozovať konkurencieschopnosť európskych výrobcov.

Vladimír Bilčík (SPOLU- občianska demokracia, EPP) 

Hlasoval som za ambiciózny klimatický cieľ, teda za zníženie emisií o 60 % do roku 2030. Musíme byť cieľavedomí, aby sme v Európe dosiahli takú dohodu, ktorá nás skutočne posunie k uhlíkovej neutralite do roku 2050.

Miroslav Číž (Smer-SD, S/D)

Pôvodný návrh EK počítal s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov o 40 % do roka 2030, ten bol v septembri upravený na minimálne 55%. Ani v rámci EP nepanuje absolútna zhoda medzi všetkými členmi pokiaľ ide o konkrétnu výšku cieľa, názory sa pohybujú v rozmedzí medzi 55-65 %, aj keď je nám všetkým jasné, že v krokoch v boji proti klimatickým zmenám musíme byť ambiciózni.

Je však potrebné myslieť realisticky a brať do úvahy špecifiká jednotlivých krajín pri prechode na zelenšie technológie, aby sme neznížili našu konkurencieschopnosť a sociálne podmienky našich občanov. Z pohľadu Slovenska to napríklad znamená potrebu využívať aj plyn na dosahovanie týchto cieľov.

Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS, ECR)

Klimatický zákon som v tejto podobe nemohla podporiť, pretože obsahoval niekoľko nových cieľov, ktoré neboli podložené dátami, ani analýzou vplyvu a nebrali ohľad na sociálno-ekonomické dopady.

Presúvať požiadavku klimatickej neutrality z celej EÚ na jednotlivé členské štáty vôbec neberie do úvahy ich rozdielnu štartovaciu pozíciu a je v rozpore s princípom solidarity. Pri prechode bude potrebné riešiť rekvalifikáciu pracovníkov, energetickú chudobu či transformáciu celých regiónov.

Považujem navyše za zodpovedné klásť si iba také realistické ciele znižovania emisií, ktorých dopady poznáme a nezvyšovať ich nesystematicky ako v tejto správe.

Robert Hajšel (Smer – SD, S/D) 

Som veľmi rád, že sa nám v Európskom parlamente podarilo schváliť tzv. klimatický zákon, ktorý aj po právnej stránke stanovuje výraznejšie tempo v znižovaní emisií skleníkových plynov a členské štáty budú tak musieť vyvinúť skutočné emisie v zelenom ozdravovaní svojho priemyslu, energetiky, dopravy a domácností.

Ak k tomuto úsiliu presvedčíme aj iných výrazných producentov skleníkových plynov, potom nám to umožní spomaliť globálne otepľovanie a zabrániť hroziacim environmentálnym katastrofám v budúcnosti. 

Martin Hojsík (PS, RE) 

Klimatická kríza ohrozuje prežitie civilizácie ako takej. Jej riešenie je nielen nevyhnutnosťou, ale aj obrovskou príležitosťou pre spravodlivú a trvalo udržateľnú budúcnosť. Preto som bojoval za vedcami odporúčaný cieľ, ktorý predstavuje obmedzenie emisií skleníkových plynov o 65 % do roku 2030.

Aj parlamentom prijatých 60 % je však veľkým krokom vpred. Loptička je teraz na strane vlády, pretože aj zástupcovia vlády SR budú v EÚ hlasovať o tomto klimatickom zákone. 

Eugen Jurzyca (SaS, ECR) 

Klimatický zákon nepodporím, pretože nesúhlasím, aby sa takéto zásadné zmeny zavádzali bez toho, aby sme mali v rukách dôkladnú analýzu dopadov. 

Komisia už takúto chybu urobila v minulosti viackrát – napríklad nastavenie podpory spaľovania biomasy na základe nedostatočných analýz viedlo v konečnom dôsledku dokonca k zvýšeniu emisií. 

Miriam Lexamnn (KDH, EPP) 

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Martin Ondko: Ponúkneme dynamické tarify pre elektromobily aj čerpadlá

Martin Ondko: Ponúkneme dynamické tarify pre elektromobily aj čerpadlá

To, koľko elektriny si dnes nakúpim, nie je až tak dôležité. Skôr ide o to, v akom čase, hovorí dodávateľ energií.

Vykurovanie elektrinou sa od apríla predraží. Pomôže výmena ističa aj nová tarifa

Vykurovanie elektrinou sa od apríla predraží. Pomôže výmena ističa aj nová tarifa

ÚRSO vyzval distribučné spoločnosti, aby zintenzívnili svoje informačné kampane a radili odberateľom, ako môžu ušetriť.

Rozvoj OZE brzdí EIA, stop-stav aj stavebná legislatíva. NECP zrejme čaká revízia

Rozvoj OZE brzdí EIA, stop-stav aj stavebná legislatíva. NECP zrejme čaká revízia

Skokový nárast podielu OZE, ku ktorému podľa Eurostatu na Slovensku došlo v roku 2019, si vyžiada zmenu slovenskej stratégie pre obnoviteľné zdroje.