Znižovať emisie rýchlejšie? Slovenskí europoslanci komentujú klimatický zákon EÚ

Európsky parlament vo štvrtok 8. októbra vyzval všetky štáty EÚ, aby do roku 2050 dosiahli klimatickú neutralitu a zároveň zadefinoval konkrétne ciele znižovania emisií na roky 2030 a 2040.

Poslanci pomerom hlasov 392 za a 161 proti (142 poslancov sa zdržalo sa hlasovania) schválili mandát Európskeho parlamentu na rokovania sa Radou EÚ o konečnom znení takzvaného európskeho klimatického predpisu. Ten má premeniť politický prísľub o dosiahnutí klimatickej neutrality v EÚ do roku 2050 na záväzok. 

Čo parlament navrhuje?

Európsky parlament podľa schválenej pozície presadzuje, aby klimatickú neutralitu dosiahli do roku 2050 Európska únia ako celok a zároveň aj všetky jej jednotlivé členské štáty. V ďalšej fáze by mala EÚ podľa europoslancov docieliť záporné emisie. 

Súčasným cieľom EÚ je znížiť emisie do roku 2030 o 40 % v porovnaní s rokom 1990. Komisia však nedávno v upravenom návrhu európskeho klimatického predpisu predložila ambicióznejší cieľ, a to zníženie emisií o minimálne 55 %.

Poslanci EP posunuli latku ešte vyššie – navrhujú zníženie emisií do roku 2030 až o 60 %. Zároveň požadujú zvyšovanie vnútroštátnych cieľov „nákladovo efektívnym a spravodlivým spôsobom.“

Okrem toho sa poslanci zhodli aj na tom, že EÚ a jej členské štáty by do 31. decembra 2025 mali postupne zrušiť všetky priame a nepriame dotácie na fosílne palivá.

Čo si o „klimatickom zákone EÚ“ myslia slovenskí europoslanci a ako o návrhu hlasovali?

Foto: Energie-portal.sk

Monika Beňová (Smer-SD, S/D) 

Klimatický zákon má byť hlavným nástrojom zelenej transformácie Európy, ktorého prioritou musí byť v prvom rade zlepšovanie kvality života európskych občanov. Znamená to, že aby bol prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo úspešný, musí byť vykonaný nielen ekologicky, ale najmä sociálne a hospodársky udržateľným spôsobom. 

Európski priemyselníci a ich zamestnanci potrebujú v nadchádzajúcich hospodársky ťažkých časoch, najmä predvídateľnosť a stabilitu. Prijímané ciele preto musia odzrkadľovať realitu a v žiadnom prípade nesmú ohrozovať konkurencieschopnosť európskych výrobcov.

Vladimír Bilčík (SPOLU- občianska demokracia, EPP) 

Hlasoval som za ambiciózny klimatický cieľ, teda za zníženie emisií o 60 % do roku 2030. Musíme byť cieľavedomí, aby sme v Európe dosiahli takú dohodu, ktorá nás skutočne posunie k uhlíkovej neutralite do roku 2050.

Miroslav Číž (Smer-SD, S/D)

Pôvodný návrh EK počítal s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov o 40 % do roka 2030, ten bol v septembri upravený na minimálne 55%. Ani v rámci EP nepanuje absolútna zhoda medzi všetkými členmi pokiaľ ide o konkrétnu výšku cieľa, názory sa pohybujú v rozmedzí medzi 55-65 %, aj keď je nám všetkým jasné, že v krokoch v boji proti klimatickým zmenám musíme byť ambiciózni.

Je však potrebné myslieť realisticky a brať do úvahy špecifiká jednotlivých krajín pri prechode na zelenšie technológie, aby sme neznížili našu konkurencieschopnosť a sociálne podmienky našich občanov. Z pohľadu Slovenska to napríklad znamená potrebu využívať aj plyn na dosahovanie týchto cieľov.

Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS, ECR)

Klimatický zákon som v tejto podobe nemohla podporiť, pretože obsahoval niekoľko nových cieľov, ktoré neboli podložené dátami, ani analýzou vplyvu a nebrali ohľad na sociálno-ekonomické dopady.

Presúvať požiadavku klimatickej neutrality z celej EÚ na jednotlivé členské štáty vôbec neberie do úvahy ich rozdielnu štartovaciu pozíciu a je v rozpore s princípom solidarity. Pri prechode bude potrebné riešiť rekvalifikáciu pracovníkov, energetickú chudobu či transformáciu celých regiónov.

Považujem navyše za zodpovedné klásť si iba také realistické ciele znižovania emisií, ktorých dopady poznáme a nezvyšovať ich nesystematicky ako v tejto správe.

Robert Hajšel (Smer – SD, S/D) 

Som veľmi rád, že sa nám v Európskom parlamente podarilo schváliť tzv. klimatický zákon, ktorý aj po právnej stránke stanovuje výraznejšie tempo v znižovaní emisií skleníkových plynov a členské štáty budú tak musieť vyvinúť skutočné emisie v zelenom ozdravovaní svojho priemyslu, energetiky, dopravy a domácností.

Ak k tomuto úsiliu presvedčíme aj iných výrazných producentov skleníkových plynov, potom nám to umožní spomaliť globálne otepľovanie a zabrániť hroziacim environmentálnym katastrofám v budúcnosti. 

Martin Hojsík (PS, RE) 

Klimatická kríza ohrozuje prežitie civilizácie ako takej. Jej riešenie je nielen nevyhnutnosťou, ale aj obrovskou príležitosťou pre spravodlivú a trvalo udržateľnú budúcnosť. Preto som bojoval za vedcami odporúčaný cieľ, ktorý predstavuje obmedzenie emisií skleníkových plynov o 65 % do roku 2030.

Aj parlamentom prijatých 60 % je však veľkým krokom vpred. Loptička je teraz na strane vlády, pretože aj zástupcovia vlády SR budú v EÚ hlasovať o tomto klimatickom zákone. 

Eugen Jurzyca (SaS, ECR) 

Klimatický zákon nepodporím, pretože nesúhlasím, aby sa takéto zásadné zmeny zavádzali bez toho, aby sme mali v rukách dôkladnú analýzu dopadov. 

Komisia už takúto chybu urobila v minulosti viackrát – napríklad nastavenie podpory spaľovania biomasy na základe nedostatočných analýz viedlo v konečnom dôsledku dokonca k zvýšeniu emisií. 

Miriam Lexamnn (KDH, EPP) 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.