Vláda chce využiť Plán obnovy aj pre energetiku. Heger ukázal opatrenia za 2,2 mld. eur

Nové aukcie na zdroje zelenej elektriny, výmena zastaraných kotlov na tuhé palivá v domácnostiach, investície do smart riešení v energetike, dekarbonizácia teplárenstva, podpora pre alternatívne palivá, ale aj obnova budov cez garantované energetické služby.

S týmito a ďalšími prioritami v energetickom sektore počíta Národný integrovaný reformný plán, ktorý v pondelok 5. októbra predstavil šéf rezortu financií Eduard Heger (OĽaNO).

Analytický dokument, na ktorého tvorbe ministerstvo spolupracovalo s analytikmi z verejného sektora a ktorý pripomienkovalo aj sto expertov z mimovládneho a podnikateľského sektora, v ôsmich oblastiach sumarizuje reformné zámery vlády.

„Časť z nich bude pretavená do takzvaného Plánu obnovy, na ktorom dnes pracujeme v spolupráci s Európskou komisiou,“ vysvetlil E. Heger.

Celý materiál si môžete stiahnuť cez odkaz v závere článku. Čo si o predstavených zámeroch myslia experti? Prečítajte si, čo uviedli odborníci z rôznych odvetví energetiky v ankete Energie-portal.sk.

Cieľom je zelená ekonomika

Opatreniam v energetickom sektore sa vládny reformný plán podrobnejšie venuje v kapitole „Zelená ekonomika“. Navrhované investície a reformy v tejto oblasti okrem energetiky zasahujú aj do odpadového hospodárstva (viac na Odpady-portal.sk), vodárenstva (viac na Voda-portal.sk), ochrany krajiny či dopravy.

Pri prechode Slovenska na „zelenú ekonomiku“ rezort financií považuje za prioritu znižovanie emisií skleníkových plynov, zvyšovanie energetickej efektívnosti a podielu obnoviteľných zdrojov energie (OZE), prechod na obehovú ekonomiku a udržateľnú dopravu.

„Zelené politiky sú nevyhnutné pre pružnú reakciu ekonomiky na megatrendy ako dekarbonizácia či nové technológie. Reforma regulácií vytvorí priestor na zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie, flexibilnejšie a odolnejšie siete. Komplexná obnova budov prispeje k zvýšeniu energetickej efektívnosti,“ uviedol rezort financií.

Čo navrhuje, aké konkrétne ciele uvádza a o akých nákladoch hovorí program reforiem v jednotlivých oblastiach energetiky?

Energetická efektívnosť

S najväčším balíkom financií potrebných na investície reformný plán počíta v oblasti energetickej efektívnosti. Celkovú finančnú potrebu pre roky 2021 až 2026 tu rezort financií odhaduje na 1,85 mld. eur.

„Prebehne komplexná renovácia verejných budov a súkromných domov, do schémy podpory budú zahrnuté aj malé a stredné podniky (MSP). Súčasťou komplexnej obnovy bude výmena neefektívnych kotlov na tuhé palivá, zatepľovanie, či budovanie chladiacich systémov, aplikácie moderných fasádnych prvkov, prípadne inštalácie solárnych panelov,“ píše sa v materiáli.

Súčasný stav je podľa autorov dokumentu potrebné zmeniť, pretože slovenské hospodárstvo patrí aj vzhľadom na svoju štruktúru k energeticky najnáročnejším v EÚ a spotrebuje takmer o 80 % viac energie na HDP, ako je priemer.

„Okrem toho máme vysoký podiel verejných budov v nevyhovujúcom stave (75 %), ktoré vyžadujú rekonštrukciu, prioritne formou garantovaných energetických služieb,“ uvádza sa v pláne.

Väčšina teplární má podľa programu reforiem v rokoch 2021 až 2025 prejsť na zemný plyn a biomasu v udržateľnom objeme. Energetickú efektívnosť v sektore teplárenstva majú tiež zvýšiť rekonštrukcie rozvodov tepla.

Aké ciele plán stanovuje:

• do 2024 znížiť priemerné koncentrácie PM2,5 v ovzduší, ktorým je vystavené obyvateľstvo z úrovne 17 na 13 µg/m3,
• do roku 2022 obnoviť 5 000 budov, 15 000 do roku 2024, 25 000 do roku 2026, s dôrazom na verejné budovy,
• do roku 2022 vymeniť nevyhovujúce kotly v 15 000 domácnostiach, do roku 2024 v 40 000 domácnostiach a do roku 2026 v 80 000 domácnostiach,
• zníženie podielu tepla vyrobeného z uhlia oproti roku 2019 do roku 2024 o 40 % a do roku 2026 o 70 %.

Obnoviteľné zdroje energie a regulácia

S investíciami v objeme 100 miliónov eur reformný plán počíta v sektore OZE. Základným problémom, ktorý dokument popisuje, je, že Slovensko na jednej strane zaostáva pri plnení cieľa na zvýšenie podielu OZE do 2020 na 14 % a na druhej strane súčasný systém podpory OZE zvyšuje ceny elektrickej energie.

„Pre zlepšenie stavu budú prijaté nevyhnutné zmeny v energetickej regulácii záväzne vyplývajúce z Čistej energie pre všetkých Európanov. Bude prijatý záväzný plán aukcií, čím sa vytvorí pozitívny signál pre ďalší rozvoj OZE a dôveru investorov,“ stojí v pláne reforiem.

Popri rozvoji nových zdrojov majú byť prehodnotené a prípadne predĺžené podporné schémy pre existujúce zdroje. Zvážiť sa má taktiež modernizácia a ekologizácia vodných elektrární a nádrží.

„Pre zvýšenie udržateľnosti energetického systému budú pri novorealizovaných projektoch zohľadnené ekonomické ako aj environmentálne aspekty s dôrazom na regulačné nastavenie, ktoré neohrozí väčšiu časť obyvateľstva energetickou chudobou.“

V rámci regulačnej politiky reformný plán počíta s tým, že sa otvorí priestor inováciám s možnosťami pre podporu obnoviteľných zdrojov či zhodnocovania biologicky rozložiteľného odpadu.

Aké ciele plán stanovuje:

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.