NKÚ: Slovensko cieľ pre obnoviteľné zdroje energie neplní, Česko áno

V napĺňaní záväzkov voči EÚ v oblasti klimaticko-energetickej politiky majú Slovensko aj Česko stále rezervy. Slovensku sa zatiaľ nedarí dosiahnuť 14-percentný podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na celkovej spotrebe energií a kľúčový cieľ v oblasti dopravy, zvýšiť podiel OZE na desať percent, neplní ani Česko.

Ukázala to spoločná kontrolná akcia českého a slovenského kontrolného úradu za obdobie rokov 2015 – 2018. Kompletnú správu o kontrole si môžete stiahnuť cez odkaz v závere článku.

V tomto texte sa dozviete:

• ako sa v Česku a na Slovensku presadzujú OZE v doprave,
• akú formu podpory vlády zvolili pre elektromobily, biopalivá a CNG,
• prečo je podpora fotovoltiky podľa kontrolórov efektívnejšia v Česku,
• aké vysoké sú v Česku a na Slovensku environmentálne dane.

Česko cieľ plnia, Slovensko nie

Členské štáty Európskej únie sa zaviazali do roku 2020 v porovnaní s rokom 1990 na jednej strane znížiť o pätinu emisie skleníkových plynov, na druhej strane o pätinu zvýšiť podiel OZE na celkovej spotrebe a rovnako zvýšiť energetickú účinnosť.

Na splnenie týchto cieľov si krajiny mohli zvoliť vlastné opatrenia – od rôznych foriem dotácií, daňových úľav, úprav sadzieb daní v závislosti od emisií či spotreby pohonných hmôt alebo napr. aj podporu výstavby fotovoltických elektrární.

Slovensko aj Česko si vybrali viaceré z nich, pričom podľa zistení oboch kontrolných inštitúcií ani jedna z podpôr výrazne neprispievala k napĺňaniu cieľov, ku ktorým sa krajiny zaviazali v medzinárodných dokumentoch EÚ a OSN.

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) preto upozorňuje, že Slovensku sa nedarí dosiahnuť 14-percentný podiel energie z OZE na celkovej spotrebe. Naopak, Česká republika tento cieľ napĺňa.

Česi efektívnejšie podporili biopalivá

Biopalivá, benzín či nafta s prímesou biozložky získanej z rastlín alebo odpadu, sú jednou z ciest ako zvýšiť podiel OZE v doprave. Slovensko a Česko v tomto prípade zvolili odlišné postupy.

Kým Česko daňovo zvýhodňovalo iba pohonné látky s viac ako 30 % podielom biozložky, Slovensko poskytovalo úľavy na pohonné látky s podstatne nižším podielom. Pri benzíne to bolo už od 4,5 %, v prípade motorovej nafty od 5,8 %.

„Nehovoriac o tom, že finančne náročnejší bol slovenský model. Výdavky na túto podporu stáli našu krajinu vyše 80 miliónov eur, kým Česko len necelé dva milióny. Česká republika tak vďaka tomu mala menšie výpadky na spotrebných daniach ako Slovensko, čo sa prejavilo aj v efektivite podpory na spotrebnej dani,“ uviedol NKÚ.

Slovensko na spotrebnej dani podporilo za jedno euro len necelé tri litre biopalív, v prípade Českej republiky to bolo takmer 300 litrov.

Viac elektromobilov na Slovensku

Rozdiely medzi Českom a Slovenskom kontrolóri zistili aj v prípade iných alternatívnych pohonov. Kým Slovensko podporovalo výraznejšie autá na elektrický pohon, Česká republika zaviedla v rokoch 2015 až 2018 viaceré opatrenia na podporu áut s pohonom na stlačený zemný plyn (CNG).

Majitelia CNG áut v Česku napríklad neplatili cestnú daň a štát v tejto oblasti dotačne podporoval samosprávne kraje, štátne organizácie a obchodné spoločnosti, v ktorých mal nadpolovičný podiel. Priemerná ročná dotácia tak dosiahla v Česku viac ako 640 tisíc eur. 

Významnou podporou bolo aj zníženie spotrebnej dane pre stlačený zemný plyn približne na polovicu v porovnaní so sadzbami pre klasické pohony. Aj preto sa priemerná cena CNG na čerpacích staniciach v Česku pohybovala na úrovni 70 centov na liter.

Výsledkom bolo zvýšenie počtu registrovaných vozidiel s týmto pohonom, ktorý sa počas kontrolovaného obdobia takmer zdvojnásobil – z 12 tisíc v roku 2015 na bezmála 23 tisíc v roku 2018.

Na druhej strane Slovensko pri CNG vozidlách neposkytovalo žiadne dotácie. Podporným opatrením bolo zníženie registračného poplatku o polovicu a sadzby dane z motorových vozidiel oproti vozidlám na benzín či naftu. 

Slovenská vláda sa výraznejšie zamerala na podporu elektromobility – zaviedla sa nižšiu sadzbu dane z motorových vozidiel, nižší registračný poplatok pri evidencii vozidiel, dotačne bol podporený nákup áut na čisto elektrický pohon aj hybridných elektromobilov. V období rokov 2015 – 2018 išlo o čiastku 4,4 milióna eur, pričom finančnú podporu mohol získať každý, kto prejavil záujem.

Kontrolóri však upozorňujú, že Slovensko nevyčerpalo dotácie pre nedostatok elektromobilov na trhu. Česká republika pri elektromobiloch podporovala len podnikateľov a samosprávne kraje. Výšku dotácie bola viac ako 25,5 milióna eur, zahŕňala však aj podporu pre výstavbu nabíjacích staníc. V Česku ich bolo 684. V priemere tak jeden nabíjací bod obslúžil rozlohu 115 km2, pričom priemer v EÚ bol okolo 38 km2. 

Odlišné prístupy oboch štátov tak pôsobili rozdielny počet registrovaných nových áut s alternatívnym pohonom. Takýto prístup môže podľa oboch kontrolných inštitúcií tvoriť riziko a prekážku pre zavádzanie ekologickejších foriem dopravy, najmä v prípade štátov s významným cezhraničným stykom.

Fotovoltika predražuje elektrinu

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.