Anketa. Ako hodnotíte návrh na využitie Plánu obnovy v slovenskej energetike?

Absencia reforiem, nedostatočné alokácie financií či chýbajúca zmienka o energetickom zhodnocovaní odpadov. Tieto a ďalšie výhrady vyjadrili respondenti v najnovšej ankete Energie-portal.sk o Pláne obnovy a jeho využití v slovenskom energetickom sektore.

Na druhej strane opýtaní ocenili, že reformný program z dielne rezortu financií počíta s výmenou zastaraných kotlov v domácnostiach, zmenami v regulácii či podporou smart riešení.

O čo ide?

Ministerstvo financií minulý týždeň predstavilo Národný integrovaný reformný plán, z ktorého má vychádzať reformný program, ktorý Slovensko zašle Európskej komisii v súvislosti s čerpaním prostriedkov z tzv. Plánu obnovy EÚ.

Opatreniam v energetickom sektore sa vládny reformný plán podrobnejšie venuje v kapitole „Zelená ekonomika“. Navrhované investície a reformy v tejto oblasti okrem energetiky zasahujú aj do odpadového hospodárstva (viac na Odpady-portal.sk), vodárenstva (viac na Voda-portal.sk), ochrany krajiny či dopravy.

V rámci energetiky sa strategický dokument zameriava na energetickú efektívnosť, obnoviteľné zdroje energie (OZE) a reguláciu, energetickú infraštruktúru, dekarbonizáciu priemyslu a alternatívne palivá. Prehľad navrhovaných reforiem a investícií sme priniesli v tomto článku.

Anketa

Odborníkov z oblasti energetiky sme teraz oslovili s otázkou:

„Súhlasíte s prioritami a vytýčenými cieľmi Národného integrovaného reformného plánu v oblasti energetiky?“

Respondenti mohli na otázku odpovedať stručne jednou z možností:

• "ÁNO" (prikláňam sa viac alebo prevažne ku kladnej odpovedi),
• "NIE" (prikláňam sa viac alebo prevažne k negatívne odpovedi),
• "???" (nerozhodná odpoveď / nesprávne položená otázka).

K otázke mohli oslovení odborníci okrem toho pridať podrobnejšiu odpoveď a stručne tak objasniť svoje stanovisko. Prečítajte si ich odpovede. 

Pavol Fábry, koordinátor klimatickej kampane, Greenpeace Slovensko

NIE

Zverejnený plán napriek naliehavosti kríz, na ktoré nás má pripraviť, pokračuje v starých koľajach a snaží sa len dobiehať zameškané.

Ciele v zásadných oblastiach, ako znižovanie emisií, rozvoj obnoviteľných zdrojov a recyklácia sú nedostatočné aj z pohľadu súčasných cieľov a smerovania EÚ a už vôbec nemyslia na riešenie klimatickej krízy a splnenie záväzkov z Parížskej dohody.

Tento vážny nedostatok vízie a snahy o systémové zmeny, ktorý je symbolicky vyjadrený podporou fosílneho plynu, nám budúce generácie neodpustia. Potrebujeme podporovať riešenia, ktoré nás v oblasti energetiky posúvajú dopredu a majú svoje miesto aj v skutočne modernom Slovensku v budúcnosti. 

Stanislav Janiš, predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT) 

ÁNO

V reformnom pláne sa objavuje aj prechod na obehové hospodárstvo, ktoré má veľký potenciál pri znižovaní emisií v priemysle, aj ďalší rozvoj OZE v teplárenstve, rozvoj skladovania energie a projektov inteligentnej distribúcie a podobne.

V pláne sa uvádza, že pre sektor vykurovania a chladenia zároveň platí záväzný cieľ zvýšenia podielu OZE. Hlavným ťahúňom dosahovania zelených a ovzdušiarskych cieľov budú centrálne systémy zásobovania teplom.

A inak to ani nemôže byť, lebo už dnes CZT dokáže v rámci energetických nadstavieb efektívne implementovať a integrovať OZE, vrátane energie od samovýrobcov. Systémy CZT sú už vybudované aj ako akumulačné systémy, dokážu skladovať teplo z OZE v čase prebytku. Slovensko tým nastupuje na cestu prechodu na smart systémy CZT IV. generácie.

Ako hodnotíte reformný plán rezortu financií v energetike vy? Vyjadrite sa v ankete Energie-portal.sk na Facebooku.

Ján Karaba, riaditeľ, Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI)

ÁNO

Sú tu identifikované najdôležitejšie problémy rozvoja OZE, ktorými sú v prvom rade nevhodne nastavená energetická legislatíva a regulácia.

Toto by sa malo zmeniť správnou transpozíciou balíčka čistej energie, odštartovaním aukcií na nové kapacity OZE a vytvorením legislatívnej schémy, ktorá umožni obnovu existujúcich zariadení s cieľom predĺženia ich životnosti a zvýšenia účinnosti.

Myslime si však, že s alokáciou 100 miliónov eur nebude možne dosiahnuť všetko to, čo je v tejto kapitole vymenované, teda ekologizácia vodných elektrární, zhodnocovanie rozložiteľného odpadu a podobne. 

Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ, Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ)

ÁNO

SPNZ oceňuje zámer vymeniť do roku 2026 v domácnostiach 80 000 kotlov na tuhé palivá za nízkoemisné alternatívy. Proces výmeny kotlov by mal pokračovať aj po roku 2026, pretože v súčasnosti až približne 350 000 domácností na Slovensku používa na vykurovanie tuhé palivá, pričom 120 000 kotlov z nich je dokonca starších ako 30 rokov.

Podpora náhrady starých kotlov na tuhé palivá za tepelné čerpadlá by bola približne trikrát drahšia ako v prípade ich náhrady za nízkoemisné plynové kotly.

Očakávame, že nielen elektromobilita, ale aj CNG a LNG dostanú priestor v rámci finančného balíka 100 miliónov na podporu alternatívnych palív v rokoch 2021 až 2026.

Radovan Potočár, šéfredaktor, Energie-portal.sk

???

Nalejme si najprv čistého vína. Plán obnovy v skutočnosti nebude zabezpečovať obnovu, ale pokrývať nové investície a napĺňať nové ciele. Logika utrácania verejných zdrojov je pritom podivne otočená: najprv sa s veľkou pompou dohodneme, koľko peňazí minieme (za obzvlášť veľký úspech považujeme nové dlhy a nové dane) a až potom ideme rozmýšľať, na čo vlastne toľké financie využijeme.

Hegerov návrh reforiem sumarizuje niekoľko opatrení, o ktorých sa hovorí dlho (kotlíkové dotácie) a viaceré už rozbehnuté procesy (dekarbonizácia teplární, obnova budov). Pri dôslednom dodržiavaní princípu hodnoty za peniaze a strážení pomeru medzi nákladmi a environmentálnymi benefitmi môžu tieto investície dávať zmysel.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.