Názor. Odberateľ potrebuje elektrinu ako službu. Podporné služby nie sú samostatnou aktivitou

Pohľad na problémy súvisiace s elektrickou energiou sa dostávajú až do humornej úrovne. Príkladom je pondelňajší článok v denníku ENERGIE-PORTAL o nákladoch na vyrovnávanie siete vo Veľkej Británii.

Porovnávať vyrobenú elektrinu z rôznych zdrojov sa stalo náplňou mnohých novinových článkov, a to nielen na Slovensku. Hovoriť o cene elektriny však treba opatrne.

Elektrina je fluidum, ktoré je v širokej verejnosti degradované na otázku: Koľko eur treba platiť za jednu megawatthodinu? Odpovede hľadáme naprieč Európou a odvolávame sa na to, aká bola cena pred začatím vojny na Ukrajine alebo pred blokáciou Hormuzu.

Odberateľ, teda zákazník, potrebuje elektrinu ako službu. Maloodberateľ ju chce mať vtedy, keď potrebuje šťuknúť vypínačom, aby zapol svetlo, vysávač či televízor. Zákazník s väčším odberom musí pripraviť predpokladaný odberový diagram, aby sa energetika mohla pripraviť, avšak v zásade tiež chce mať elektrinu aj mimo odberového diagramu - hoci vie, že si bude musieť priplatiť.

Zákazník nepotrebuje elektrinu ako abstraktnú komoditu obchodovanú na burze. Potrebuje spoľahlivú dodávku elektriny v čase, keď ju chce spotrebovať. Cena za MWh je iba jednou časťou nákladov na zabezpečenie tejto služby.

Vyššie popísaná služba sa dá zabezpečiť iba veľmi tesnou spoluprácou distribúcie, prenosu a výroby. Využívanie týchto segmentov tvoria koncovú cenu elektriny.

Liberalizácia trhu s elektrickou energiou rozdelila túto službu, ktorú zabezpečuje (a)monopolná distribúcia a (b)monopolný prenos, (c) silová elektrina, ktorú sme „šikovne“ pomenovali komodita a k tomu (d) podporné služby. Liberalizácia zásadne zmenila spôsob, akým sa koordinujú, obchodne oceňujú a zodpovedajú za jednotlivé subjekty.

Dodávku elektriny ako analógový dej sme svojim spôsobom zdigitalizovali a hráme sa, koľko stoja jednotlivé segmenty (a) až (d), aby odberateľ mal doma službu, ktorú očakáva. Tomuto odberateľovi posielame v tomto zmysle aj faktúru.

Pri diskusiách so svojimi známymi sa často stretávam s otázkou, za čo platíme v cene elektriny. Podporné služby (d) sú poskytované najmä tými istými elektrárňami, ktoré sú súčasťou aktivity (c). Ak majú regulovať musia v prípade prebytku znížiť svoju výrobu.

Segmenty (a) až (d) sa stali samostatne hodnotenými aktivitami, a to ako z pohľadu ekonomického, tak aj z pohľadu technického. V skutočnosti však jeden bez druhého nedokáže obslúžiť zákazníka. Obchod by bol nemožný a teda nemôže sa ani fakturovať. Samostatnosť (a) až (d) je možná pri porovnávaní nákladovej úrovne. Technická potrebná spolupráca nie je predmetom oceňovania a tak sa hráme, že máme štyri samostatné aktivity.

V zmienenom článku sa autor akoby obracia kriticky na segment (d) a rieši, že je to drahá záležitosť a zákazník by ju v zásade najradšej ani neplatil. K takémuto pofidérnemu znižovaniu účtov sa vždy veľmi populisticky dokážu vyjadrovať aj politici. V článku sa však veľmi nesprávne popisuje fakt, že prenosová sieť - aktivita (b) - nedokáže preniesť výkon zo severu zo Škótska, kde je prebytok, na juh do Anglicka, kde je nedostatok.

V článku sa objavuje veta „elektrinu nie je možné dopraviť tam, kde je potrebná, a preto musí operátor vypínať veterné elektrárne“, ktorá je citovaná od nejakého anglického „odborníka“. Takýto stav by hovoril o veľmi nebezpečnej situácií, ktorá by hrozila každú chvíľu rozpadom siete. Akokoľvek zdroj informácií pochádza z renomovaného denníka Guardian, ideb o novinovú správu, ktorá popisuje komplikované problémy s reguláciou, ktorú novinová správa nedokáže korektne popísať.

Stav, keď sa vypínajú obnoviteľné zdroje, nastáva pravidelne aj v iných krajinách, a to v situácii, keď aktivita (d), teda podporné služby, nedokáže regulovať frekvenciu sústavy v zmysle jej technických podmienok. Vo Veľkej Británií sa frekvencia sústavy reguluje v rozsahu 50 Hz±200 mHz.

V prípade, že zdroje, ktoré poskytujú podporné služby - segment (d) - sa dostávajú na hraničnú hodnotu svojich možností regulácie, tak sa musia odstaviť tie zdroje, ktoré svoj výkon nedokážu regulovať. Takýto stav nastal už viackrát napríklad aj v Poľsku aj v Česku, keď počas nízkeho odberu elektriny počas Veľkonočného pondelku v čase, keď už slnko začína naberať na sile (apríl) boli odstavené všetky obnoviteľné zdroje. V Nemecku stále veľkú časť výroby poskytujú zdroje spaľujúce uhlie a/alebo zemný plyn a zatiaľ dokázali vykryť všetky potrebné regulačné potreby.

Späť však ku hlavnému problému článku: rozdelenie služby na štyri segmenty. Aké sú dôsledky? Prenos a distribúcia sú monopolné aktivity, ktorým cenu stanovujú regulačné orgány (u nás je to URSO). Pri akomkoľvek náznaku kritiky distribúcia a prenos má pripravenú odpoveď, že cenu stanovuje nezávislý orgán - a tá odpoveď je pravdivá. Výrobca tvrdí, že jeho cena je stanovené na trhu s elektrickou energiou. Segment (d) sa berie, ako nezávislá aktivita kohosi, kto na tom môže zarábať.

Andrej Hanzel
Autor je energetický expert

Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Energie-portal.sk

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.