Eversheds Sutherland
Dny teplárenství a energetiky 2024
Belimo 2

Regulačná politika pre nasledujúce regulačné obdobie a jej vybrané aspekty

Článok Márie Sadloňovej a Paulíny Šlaukovej z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland vyšiel v prílohe ENERGO v májovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2022/05.

Regulačná politika pre nasledujúce regulačné obdobie a jej vybrané aspekty

Foto: Depositphotos

  • Publicistika |  11.05.2022 |  Mgr. Mária Sadloňová, Mgr. Paulína Šlauková

Regulačná politika predstavuje stratégiu vykonávania regulácie v oblastiach elektroenergetiky, plynárenstva, tepelnej energetiky a vodného hospodárstva, a to počas určeného regulačného obdobia.

Regulačná rada prijala dňa 29. 3. 2022 novú regulačnú politiku pre nasledujúce regulačné obdobie od 1. 1. 2023 do 31. 12. 2027.

Zámerom regulačnej politiky je určiť rôzne rámce, pravidlá a ciele na vykonávanie regulácie na trhu v sieťových odvetviach počas nasledujúceho regulačného obdobia, pričom obsahuje najmä rozsah a zhodnotenie regulácie na nadchádzajúce regulačné obdobie, vrátane odôvodnenia rozsahu a spôsobu vykonávania regulácie a cenovej regulácie, ako aj zhodnotenie vplyvov cenovej regulácie na trh s tovarmi a službami, vrátane ich cien, prípadne porovnanie oproti predošlému regulačnému obdobiu. Regulačná politika je záväzná pre všetkých účastníkov trhu v sieťových odvetviach.

Regulačná politika na nasledujúce regulačné obdobie reflektuje najmä legislatívne zmeny politík Európskej únie, vyplývajúcich z už prijatého legislatívneho balíka „Čistá energia pre všetkých Európanov”, pričom však berie do úvahy aj pripravované balíky „Fit for 55”„Gas package”.

Celkovo sa zameriava na podporu environmentálne zodpovedného správania, investície na zvýšenie energetickej efektívnosti a celkové zníženie emisií.

Metódy cenovej regulácie

Cenová regulácia sa štandardne vzťahuje na subjekty vykonávajúce podnikateľskú činnosť v sieťových odvetviach, ktoré sú prirodzene monopolné a v ich oblasti nevzniká efektívna hospodárska súťaž. Bežným príkladom je napríklad dodávka pitnej vody alebo zásobovanie teplom.

Taktiež sa vzťahuje na trhy, kde síce existuje hospodárska súťaž, ale bariéru stále predstavuje koncentrácia trhu, ako napríklad oblasť dodávky elektriny alebo plynu vymedzeným segmentom zraniteľných odberateľov. Presný zoznam cenovo regulovaných činností, respektíve podmienok, za akých môže dôjsť k zúženiu alebo rozšíreniu regulácie, vyplýva zo zákona o regulácii v sieťových odvetviach1.

Podobne ako v prípade predchádzajúceho regulačného obdobia, tak aj v nasledujúcom dôjde k aplikácii metódy regulovaného cenového stropu tzv. metódy „price-cap”, ktorá predstavuje stanovenie najvyššej možnej ceny za jednotlivé činnosti regulovaného subjektu na celé regulačné obdobie.

Stanovenie cenového stropu na celé obdobie poskytuje regulovaným subjektom možnosť vytvoriť zisk, a to za predpokladu, že budú k činnosti pristupovať efektívne a optimalizujú prevádzkové náklady.

Dodávka elektriny a plynu

Počas nasledujúceho regulačného obdobia sa predpokladá implementácia európskych legislatívnych predpisov a zásadná novelizácia energetickej legislatívy. Vzhľadom na to, že zatiaľ nie je známa finálna podoba tejto legislatívy, regulačná politika predpokladá, že časť týkajúca sa dodávky elektriny a plynu bude prostredníctvom dodatku k regulačnej politike dodatočne upravená.

Podľa regulačnej politiky sa bude cenová regulácia pri dodávke elektriny a plynu vykonávať prostredníctvom tzv. univerzálnej služby, a to buď metódou priameho určenia maximálnej ceny, alebo metódou určenia spôsobu výpočtu maximálnej ceny (prípadne ich vzájomnou kombináciou), ktorá bude zohľadňovať objem oprávnených nákladov a primeraný zisk.

Maximálna cena za dodávku pre domácnosti bude dvojzložková, zložená z maximálnej výšky fixnej mesačnej sadzby a maximálnej výšky variabilnej sadzby.

Dny teplárenství a energetiky 2024

Predmetom cenovej regulácie budú naďalej dodávky odberateľom v domácnostiach a malým podnikom, t. j. podnikom s maximálnou ročnou spotrebou 30 MWh elektriny, resp. 100 MWh plynu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že regulačná politika zotrváva na súčasnom rozsahu cenovej regulácie, no na druhej strane počíta s prípadnou dereguláciou v budúcnosti v prípade zmeny legislatívy a takýto krok zároveň víta.

Regulačná politika sa tiež zameriava na dodávku poslednej inštancie, kde si dáva za cieľ minimalizovať riziko aktivácie dodávky poslednej inštancie, upraviť pravidlá a podmienky podnikania v oblasti dodávky elektriny a plynu a iniciovať úpravu príslušných legislatívnych predpisov.

Krytie dodatočne vyvolaných nákladov systému spojených so zabezpečením dodávky poslednej inštancie by malo byť primárne znášané dodávateľom, ktorý stratil spôsobilosť na výkon činnosti dodávky.

Regulačná politika okrem iného počíta s vytvorením konceptu tzv. „aktívneho spotrebiteľa”, ktorý by mal elektrinu vyrábať, spotrebovať a skladovať, ako aj poskytovať sústave služby akumulácie a flexibility. Uvedené však vyžaduje výraznú reformu technologických riešení na výrobu, meranie, skladovanie a manažment spotreby energií, a to na všetkých odberateľských úrovniach od veľkých priemyselných spoločností až po domácnosti. Možná je tiež stimulácia nových typov dodávkových produktov, napríklad produktov s dynamickou cenou.

Regulácia v elektroenergetike – výroba elektriny z OZE a VÚKVET

V oblasti elektroenergetiky sa pre existujúce zdroje predpokladá zachovanie cenovej regulácie garantovanou feed-in tarifou (podpora formou doplatku). Pri nových zdrojoch regulačná politika ráta primárne s regulovanou investičnou podporou, pričom ponecháva možnosť dodatočného doplatku, ak investičná podpora nebude dostatočná.

Dodatočné doplatky by však mali smerovať k motivácii využívať najmä nové technológie na báze vodíka, biometánu a iné nízkouhlíkové nosiče. Uvedená cenová stratégia predstavuje počiatočné zvýšené náklady, ale z dlhodobého hľadiska prináša pozitívny vplyv na životné prostredie a klímu, možnosť decentralizácie výroby a zvýšenie energetickej efektívnosti a bezpečnosti.

Regulačná politika tiež poukazuje na nutnosť reformy finančného mechanizmu systému podpory zdrojov OZE a VÚKVET, a to tak, že platby tarify za prevádzkovanie systému by tvorili príjmy fondu, ktorý spravuje zúčtovateľ podpory, teda OKTE, a nie výnosy zúčtovateľa podpory. Platby za doplatok by podobne mali tvoriť výdavky fondu podpory, a nie náklady zúčtovateľa. Zámerom je odstránenie rizík, ak výška tarify za prevádzkovanie systému nebude v súlade so skutočným trhovým vývojom.

Regulácia v tepelnej energetike

Cenová regulácia v oblasti tepelnej energetiky sa aj naďalej riadi princípmi stanovenými v predchádzajúcom regulačnom období, zároveň však reflektuje nutnosť adaptácie na nové podmienky kladené na systémy centrálneho zásobovania teplom (CZT). Očakáva sa úprava metodiky určenia vstupných parametrov a motivačných faktorov na podporu technologických investícií a zvyšovanie ekonomickej efektívnosti, a to s cieľom podporiť postupný prechod k dekarbonizovanému teplárenstvu.

Predpokladá sa určenie spôsobu výpočtu maximálnej ceny tepla na celé regulačné obdobie pre každého dodávateľa, pričom sa bude zohľadňovať aj využívanie majetku na regulované činnosti, nové investície na zvýšenie energetickej efektívnosti, modernizáciu tepelných zariadení, zníženie emisií CO2, emisií ďalších znečisťujúcich látok a celkovú transformáciu na účinné CZT. S cieľom odstrániť bariéru pre rozširovanie sústav CZT sa predpokladá prehodnotenie určenia spoločnej maximálnej ceny pre jedného dodávateľa v rámci jednej obce alebo jej časti.

Odbúranie byrokratickej záťaže a elektronizácia

Regulačná politika kladie výrazný dôraz na odbúranie nadmernej byrokratickej záťaže a elektronizáciu procesov, a to prostredníctvom vytvorenia elektronického systému na nahlasovanie, zber, spracovávanie a verifikáciu dát zo strany účastníkov trhu a ukladania poskytnutých dát do elektronickej databázy s logicky štruktúrovanou architektúrou.

Taktiež sa očakáva, že by malo dôjsť k optimalizácii procesov na zber dát a prehodnotenie ich rozsahu s ohľadom na informačné povinnosti regulovaných subjektov a zníženie ich administratívnej záťaže.


1 Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.

Mgr. Mária Sadloňová, advokátka
Mgr. Paulína Šlauková, advokátska koncipientka
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.



Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Ak k jednému zámeru veternej elektrárne prídu tri pripomienky od verejnosti a k druhému až 200, ministerstvo by malo zvážiť, čo prenesie do rozsahu hodnotenia, myslí si Peter Socháň.

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Príkladom pre Slovensko pri výstavbe veterných parkov môže byť Fínsko, kde pripájajú tisíc megawattov nových zdrojov ročne.

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Poradie najväčších producentov emisií sa premiešalo. Pozreli sme sa, aké hodnoty firmy nahlásili za rok 2023.