Predpokladom dosiahnutia konečného cieľa v podobe klimatickej neutrality do r. 2050 je zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov.
Článok advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland vyšiel v prvom tohtoročnom vydaní časopisu Odpadové hospodárstvo 1-3/2024 s prílohou ENERGO, ktorý v printovej verzii dostali naši predplatitelia. Teraz článok prinášame online.
Súčasťou platného právneho rámca EÚ sa nedávno stala aj tzv. tretia smernica o obnoviteľných zdrojoch (ďalej len „RED III“), ktorá má byť príspevkom k dosiahnutiu tohto cieľa.1
Prekážkou realizácie projektov obnoviteľných zdrojov (ďalej len „OZE“) sú často administratívne náročné povoľovacie procesy. Jedným z cieľov RED III je tak o. i. aj zefektívnenie a zrýchlenie procesov súvisiacich s povoľovaním projektov zameraných na výrobu energie z OZE. Zrýchlenie procesov sa má udiať predovšetkým v na to určených oblastiach.
Oblasti zrýchlenia výroby energie z OZE
Smernica RED III stanovuje, že členské štáty EÚ majú do 21. mája 2025 vykonať mapovanie svojho územia s cieľom identifikovať oblasti s potenciálom na výrobu energie z OZE. V rámci tohto procesu sa má zohľadniť predovšetkým
(i) dostupnosť energie z OZE a jej potenciál;
(ii) plánovaný dopyt po energii;
(iii) dostupnosť príslušnej energetickej infraštruktúry.2
V druhom kroku majú byť do 21. februára 2026 prijaté na úrovni členských štátov plány, v ktorých sa určia oblasti zrýchlenia výroby energie z OZE. Pri určení týchto oblastí by zároveň mali byť zohľadnené konkurujúce verejné záujmy spočívajúce najmä v ochrane životného prostredia.
Z tohto dôvodu by mali byť vylúčené lokality sústavy Natura 2000 a pod. Pri identifikácii oblastí vhodných na rozvoj OZE by mali byť preferované územia, v ktorých by bol minimalizovaný negatívny vplyv na životné prostredie a biodiverzitu. Zároveň by mali byť prijaté pravidlá pre kompenzačné opatrenia na zmiernenie negatívneho vplyvu na životné prostredie.
RED III umožňuje členským štátom vyhlásiť oblasti zrýchlenia výroby energie z OZE už do 21. mája 2024, za predpokladu, že sa
(i) takéto oblasti nachádzajú mimo lokalít Natura 2000 a pod.,
(ii) plány na ich identifikáciu podliehali strategickému environmentálnemu posudzovaniu vplyvov (SEA)3 a prípadne primeranému posúdeniu4;
(iii) uplatňujú sa vhodné a primerané pravidlá a opatrenia na minimalizovanie nepriaznivého vplyvu na životné prostredie. 5
Optimalizácia administratívnych procesov
RED III určuje aj základný rámec vo vzťahu k povoľovacím procesom, ktorý by mali členské štáty zabezpečiť.
Členské štáty by mali zabezpečiť kontaktné miesta, ktoré by mali žiadateľov usmerniť na ich ceste administratívnym bludiskom. Príslušný orgán by mal potvrdiť prijatie žiadosti alebo vyzvať na jej doplnenie
(i) do 30 dní v oblastiach zrýchlenia výroby z OZE,
(ii) do 45 dní mimo oblastí zrýchlenia výroby z OZE.6
Okrem iného RED III apeluje aj na zrýchlenie správnych a súdnych konaní. Je možné predpokladať, že naplnenie týchto požiadaviek bude predstavovať výzvu pre štátnu správu, a to predovšetkým vo vzťahu k požadovanej dĺžke procesov.
Doba udeľovania povolení v oblastiach zrýchlenia výroby energie z OZE by nemala presiahnuť 12 mesiacov. V prípade, ak ide o modernizáciu (repowering) zariadení, doba nesmie presiahnuť 6 mesiacov. Aj v oblastiach zrýchlenia výroby energie z OZE má mať posúdenie negatívnych vplyvov na životné prostredie svoje miesto. Na projekty solárnych a veterných elektrární sa v tomto bode môže vzťahovať výnimka.7
Doba udeľovania povolení mimo oblastí zrýchlenia výroby energie z OZE by nemala presiahnuť 2 roky. Ak sa vyžaduje posúdenie vplyvov na životné prostredie, má to byť vykonané v rámci jedného postupu kombinujúcom všetky druhy relevantných posúdení.8
Nadradený verejný záujem
Projekty zariadení na výrobu energie z OZE sa majú považovať za projekty v nadradenom verejnom záujme, ktoré majú slúžiť verejnému zdraviu a bezpečnosti, a to až do dosiahnutia klimatickej neutrality. Koncept nadradeného verejného záujmu je predovšetkým relevantný v konkurencii s inými verejnými záujmami (relevantný môže byť napr. verejný záujem spočívajúci v ochrane životného prostredia a biodiverzity). V záujme vyváženosti a s ohľadom na ich osobitné okolnosti členské štáty môžu obmedziť aplikáciu nadradeného verejného záujmu na niektoré časti svojich území alebo na určité druhy technológií a projektov.9
Kontext s aktuálnymi krokmi v SR
SR už vyvinula určité kroky v línii RED III, nakoľko požiadavky smernice sa prelínajú aj s reformami v rámci komponentu REPowerEU v Pláne obnovy a odolnosti SR.10 Jedným z opatrení je aj vytvorenie metodiky a identifikácia pilotných oblastí na rozvoj veternej energie.
Už 4. 9. 2023 bolo za týmto cieľom podpísané memorandum o spolupráci medzi Ministerstvom hospodárstva SR a Jadrovou energetickou spoločnosťou Slovenska, a. s. (JESS). Cieľom memoranda je spolupráca pri príprave metodík rozvoja veternej energie a identifikácii a príprave pilotných oblastí vhodných na jej rozvoj (tzv. go-to-areas).11
EÚ aj prostredníctvom legislatívy ako RED III reaguje na aktuálne výzvy spojené s klimatickou a energetickou krízou. Na výsledok a vplyv týchto krokov si ešte budeme musieť počkať. Zostáva len dúfať, že SR využije potenciál a príležitosti, ktoré v sebe táto legislatíva skrýva.
1 Smernica 2023/2413 z 18. 10. 2023, ktorou sa mení smernica 2018/2001, nariadenie 2018/1999 a smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o podporu energie z obnoviteľných zdrojov a ktorou sa zrušuje smernica 2015/652.
2 Čl. 15b.
3 Smernica 2001/42/ES.
4 Smernica 92/43/EHS, čl. 6 ods. 3.
5 Čl. 15c.
6 Čl. 16.
7 Čl. 16a.
8 Čl. 16b.
9 Čl. 16f.
10 2023-k19_-_repowereu.pdf (planobnovy.sk) (naposledy navštívené 12. 2. 2024).
11 4367660.pdf (gov.sk) (naposledy navštívené 12. 2. 2024).
JUDr. Marek Prítyi, advokátsky koncipient
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.