Cítim povinnosť ospravedlniť sa za to, ako veľmi sme my environmentalisti zavádzali verejnosť, kajá sa Michael Shellenberger a vydáva knihu o škodlivom alarmizme.
Hlasy spochybňujúce zdanlivú jednoliatosť názorov na príčinu a vplyv klimatických zmien sa nie často dostávajú na verejnosť. V médiách oveľa pravdepodobnejšie natrafíte na najnovší prejav švédskej tínedžerky adresovaný politikom sveta, než skúseného ekológa upozorňujúceho, že svet sa do záhuby nerúti.
Rešpektovaný americký environmentalista Michael Shellenberger publikuje svoje názory na ekológiu a energetiku aj v časopise Forbes. V najnovšom článku sa v mene environmentalistov ospravedlnil za šírenie klimatickej paniky. Denník vzápätí článok stiahol a autor ho teda publikoval na inom mieste.
„V mene environmentalistov by som sa rád ospravedlnil za klimatickú paniku, ktorú sme spôsobili za ostatných 30 rokov. Zmena klímy sa deje. Ale nie je to koniec sveta. Nie je to ani len najvážnejší environmentálny problém,“ píše na svojej internetovej stránke Environmental Progress.
M. Shellenberger sa podieľal aj na hodnotiacich správach Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC). „Cítim povinnosť ospravedlniť sa za to, ako veľmi sme my environmentalisti zavádzali verejnosť.“
Ekológ bol v roku 2008 časopisom Time zaradený medzi „Hrdinov životného prostredia“. Odborná verejnosť ho označuje za eko-pragmatika a ekologického modernistu. Pred pár dňami zároveň vydal knihu s názvom „Žiadna apokalypsa: Prečo environmentálny alarmizmus škodí všetkým“.
Podľa neho iba zopár ľudí vie, že:
- ľudstvo nespôsobuje svoje „šieste masové vyhynutie“
- Amazonský prales nie sú „pľúca sveta“
- zmena klímy nezhoršuje prírodné katastrofy
- požiare na celom svete klesli o 25 % od roku 2003
- výmera pôdy, ktorú ľudstvo používa pre produkciu mäsa, sa zmenšila o veľkosť Aljašky
- za čoraz nebezpečnejšie požiare v Austrálii a Kalifornii môže zvýšené používanie dreva ako paliva a viac obydlí v blízkosti lesov, nie zmena klímy
- emisie uhlíka v najbohatších krajinách sveta klesajú od polovice 70-tych rokov
- svet produkuje o 25 % viac potravín ako potrebuje a tento nadbytok bude rásť s otepľovaním Zeme
- strata prirodzeného prostredia a priame zabíjanie zvierat predstavujú väčšiu hrozbu pre prírodu než klimatická zmena
- používanie dreva ako paliva je oveľa horšie pre ľudí a zvieratá vo voľnej prírode ako používanie fosílnych palív
- na zabránenie budúcim pandémiam treba viac, nie menej „priemyselného“ poľnohospodárstva
Nesúhlas s klimatickým alarmizmom
„Až do minulého roku som sa väčšinou vyhýbal vystupovaniu voči klimatickému strašeniu. Aj preto, lebo som sa cítil trápne. Koniec koncov, môžem za tento alarmizmus rovnako ako iní environmentalisti. Klimatickú zmenu som roky považoval za existenčnú hrozbu pre ľudskú civilizáciu a nazýval som to krízou.“
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.