Oceánograf a meteorológ Motomaka Nakamura tvrdí, že vplyv ľudstvom produkovaného CO2 na klímu nemožno určiť na základe súčasných vedomostí a dostupnej technológie.
Rešpektovaný oceánograf a meteorológ považuje tvrdenia o klimatickej kríze za nezmysel. Mototaka Nakamura vydal minulý rok knihu o žalostnom stave klimatickej vedy vo svete pod názvom “Priznania klimatického vedca: hypotéza o globálnom otepľovaní je nedokázanou hypotézou.” Originál knihy vyšiel v japončine, zhrnutie v podobe kratšej eseje je dostupné v anglickom jazyku.
M. Nakamura sa v rokoch 1990 – 2014 zaoberal dynamikou oblačnosti, atmosféry a oceánov. Pôsobobil na univerzitách MIT, Technologickom inštitúte v Georgii, Goddard Space Flight Centre, Jet Propulsion Laboratory, univerzitách v Hawai a Duke, aj v japonskom Úrade pre námornú vedu a technológiu. Publikoval približne 20 vedeckých prác o premenlivej dynamike klímy.
Predpovedné modely o teplote Zeme, snažiace sa zahrnúť ťažko obsiahnuteľnú zložitosť klímy, sú podľa vedca iba akýmisi “hračkami alebo výsmechom Micky Mousa” reálnemu sveta. Na nástrahy zložitosti klimatického modelovania pritom upozorňoval aj Medzinárodný panel o klimatických zmenách už v roku 2001:
“Pri výskume a modelovaní klímy si treba byť vedomý toho, že sa zaoberáme prepojeným nelineárnym chaotickým systémom. Preto dlhodobé predpovedanie stavu budúcej klímy nie je možné." (Kapitola 14, Časť 14.2.2.2)
Klimatické modely: vhodné pre vedecké štúdie, nie predpovedanie
Napriek dôležitému upozorneniu sa klimatickí alarmisti o nemožnosť pokúšajú. Nakamura obviňuje týchto vedcov z falšovania dát o teplotách v minulosti. “Údaje o zmenách teploty zemského povrchu už nemajú žiadny vedecký význam a sú iba nástrojom propagandy voči verejnosti.”
Dáta o globálnych priemerných teplotách na Zemi od roku 1890 vychádzajú z meraní zahŕňajúcich iba 5 % povrchu. To sa zmenilo až príchodom satelitnej technológie pred 40 rokmi. “Nevieme, ako sa globálna klíma zmenila za ostatné storočie. Vieme iba o obmedzených regionálnych zmenách klímy v Európe, Severnej Amerike a častiach Ázie. Parížske ciele o obmedzení rastu teploty na 1,5 – 2 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím sa tak stávajú bezvýznamnými."
Klimatické modely majú podľa neho význam pri akademických štúdiach. Ale stávajú sa iba “odpadom alebo niečím horším, ak sa používajú pri prognózovaní klímy.” Dôvod je ten, že nezahŕňajú kriticky dôležité klimatické procesy a spätné väzby. A niektoré iné dôležité procesy výrazne skresľujú do takej miery, že sa tieto modely stávajú absolútne nepoužiteľnými pre akékoľvek predpovedanie klímy.
“Sám som kedysi používal modely simulujúce klímu pre vedecké účely. Ale nie pre predikcie. Veľa som sa dozvedel o ich problémoch a obmedzeniach,” hovorí vedec.
Nakamura je presvedčený, že iní čestní a odvážni ozajstní klimatickí vedci budú naďalej verejne poukazovať na podvodné tvrdenia strednoprúdovej komunity klimatických vedcov v angličtine. “Tiež som presvedčený, že poddajní a/alebo neschopní vedci z Japonska ostanú ticho, až pokiaľ táto strednoprúdová komunita vedcov nezmení tón, ak vôbec niekedy.”
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.