Šestnásťročná Švédka rozprávala na klimatickom samite OSN v Španielsku. Prečítajte si kompletný preklad jej príhovoru.
Gretu Thunberg vyhlásil časopis Time za osobnosť roka 2019, čím sa stala najmladšou osobou, ktorá od začiatku tejto tradície v roku 1927 titul získala. Krátko predtým vystúpila v Madride na klimatickej konferencii COP25, ktorú organizuje OSN. Prinášame preklad jej prejavu:
Ešte pred rokom a pol som sa s nikým nerozprávala, kým to nebolo nevyhnutné. Ale potom som našla dôvod rozprávať. Odvtedy som predniesla veľa prejavov a naučila som sa, že keď rozprávate pred obecenstvom, mali by ste začať niečím osobným alebo citovo nabitým, aby ste upútali pozornosť.
Povedať niečo ako „náš dom horí“, „chcem, aby ste panikárili“, alebo „ako sa opovažujete“. Ale dnes to neurobím, pretože potom sú tieto frázy jediné, na čo sa ľudia upriamujú. Zabúdajú na fakty aj na samotný dôvod, prečo vlastne tieto vety hovorím.
Už nemáme čas na to, aby sme z diskusie vynechávali vedu. Už asi rok neprestajne rozprávam o našom rapídne sa zmenšujúcom uhlíkovom rozpočte. Ale keďže sa to stále ignoruje, budem to jednoducho opakovať stále odznova.
Greta Thunberg na klimatickom samite OSN | zdroj: UN Climate Change Conference
V 2. kapitole na strane 108 správy IPCC týkajúcej sa oteplenia o 1,5 stupňa, ktorá vyšla minulý rok, sa píše, že ak máme mať 67 percentnú šancu na udržanie celosvetového zvýšenia teploty pod hranicou 1,5 °C, tak prvého januára 2018 bol náš uhlíkový rozpočet už len 420 gigaton CO2.
Tento rozpočet je už dnes samozrejme menší, keďže ročne vyprodukujeme približne štyridsaťdva gigaton oxidu uhličitého. Pri súčasnej miere emisií vyčerpáme uhlíkový rozpočet do ôsmich rokov. Tieto čísla nie sú nikoho osobnými ani politickými názormi, ide o v súčasnosti najlepšie vedecky dostupné dáta. Tieto výpočty prijal IPCC (Medzivládny panel o zmene klímy – pozn. red.), hoci mnohí vedci tvrdia, že sú príliš umiernené.
Prosím, všimnite si tiež, že tieto čísla sú všeobecné, preto nehovoria nič o rovnosti, ktorá je základom pre to, aby Parížska dohoda fungovala na celosvetovej úrovni. To znamená, že bohatšie krajiny musia odviesť spravodlivý podiel práce a okresať emisie na nulu oveľa rýchlejšie, aby s tým potom mohli pomôcť chudobnejším krajinám. Aby sa mohla zdvihnúť životná úroveň ľudí žijúcich v horších podmienkach.
Tieto čísla navyše nezahŕňajú väčšinu slučiek spätnej väzby, nelineárne body zlomu, či dodatočné otepľovanie skryté v toxickom znečistení ovzdušia. Väčšina modelov však predpovedá, že budúce generácie budú nejakým spôsobom schopné vysať stovky miliárd ton oxidu uhličitého zo vzduchu pomocou technológií, ktoré zatiaľ neexistujú v požadovaných rozmeroch a možno nikdy nebudú.
Šesťdesiatsedem percent je podľa IPCC najvyššia možná šanca na úspech. Teraz nám v rozpočte, ktorý si musíme spravodlivo rozdeliť, zostáva menej ako tristoštyridsať gigaton CO2.
Prečo je také dôležité zostať pod hranicou 1,5 °C? Pretože už pri oteplení o jeden stupeň ľudia umierajú na dôsledky klimatickej krízy. Pretože vedecká obec to jednotne vyžaduje s cieľom vyhnúť sa destabilizácii klímy, aby sme mali čo najväčšiu možnú šancu zabrániť spusteniu nezvrátiteľných reťazových reakcií, akou je napríklad topenie ľadovcov, polárneho ľadu a arktického permafrostu.
Na každom zlomku stupňa záleží. Tu to teda máte, znovu. Toto je môj odkaz. Na toto chcem, aby ste sa zamerali. Tak mi, prosím, povedzte, ako môžete na tieto čísla reagovať bez aspoň malého pocitu paniky? Ako je možné, aby vo vás fakt, že sa s touto situáciou v podstate nič nerobí, nevyvolával ani štipku hnevu? A ako sa dajú tieto informácie prezentovať bez toho, že by to znelo, ako že šírite paniku? Naozaj by som to rada vedela.
Od prijatia Parížskej dohody investovali banky po celom svete 1,9 bilióna amerických dolárov do fosílnych palív. Len stovka spoločností je zodpovedná za 71 % svetových emisií. Na členské štáty G20 pripadá takmer 80 % celkových emisií.
Najbohatších 10 % svetovej populácie produkuje polovicu našich emisií CO2, kým na 50 % najchudobnejších pripadá iba jedna desatina. Spoločne musíme odviesť veľký kus práce, no na niektorých pripadá väčší podiel než na ostatných.
V poslednom čase sa skupiny bohatých krajín zaväzujú znížiť svoje emisie skleníkových plynov o toľko a o toľko do určitého dátumu, sľubujú, že sa stanú klimaticky neutrálnymi alebo že do toho či toho roku dosiahnu čisté nulové emisie. Takéto sľuby sa na prvý pohľad môžu zdať pôsobivé, no hoci zámery môžu byť dobré, takto nevyzerá líderstvo.
Greta Thunberg na klimatickom samite OSN | zdroj: UN Climate Change Conference
Toto nie je krok vpred, toto je zavádzanie, pretože väčšina týchto záväzkov nezahŕňa leteckú dopravu, lodnú prepravu či import a export tovarov, no na druhej strane záväzky dávajú štátom možnosť kompenzovať si emisie inde.
Tieto dohody neobsahujú ročné miery zníženia, ktoré je potrebné okamžite zaviesť v bohatých krajinách, aby sme sa vošli do toho mála, čo nám zostáva z rozpočtu. Mať nulové emisie v roku 2050 nič neznamená, lebo ak budú vysoké emisie pokračovať čo i len niekoľko ďalších rokov, rozpočet sa dovtedy úplne vyčerpá.
Ak nevidíme celkový stav vecí, túto krízu nevyriešime. Hľadanie holistických riešení je to, o čom by celá konferencia (COP, klimatická konferencia OSN – pozn. red.) mala byť. Namiesto toho sa zdá, že sa zmenila na príležitosť pre štáty vyjednávať o legislatívnych medzerách a nemusieť sa snažiť viac.
Štáty nachádzajú šikovné spôsoby, ako sa vyhnúť tomu, že by museli skutočne niečo urobiť. Napríklad dvojitým započítavaním zredukovaných emisií, presúvaním svojich emisií do zámoria, odstupovaním od svojich prísľubov zvyšovať svoje snahy, či odmietaním zaplatiť za riešenia alebo náhrady škôd.
Toto musí skončiť. Čo potrebujeme je naozajstná drastická redukcia emisií pri zdroji. Ale len znížiť emisie samozrejme nestačí. Musíme prestať produkovať emisie skleníkových plynov. Aby sme zostali pod hranicou jeden a pol stupňa, musíme uhlík uchovať v zemi.
To, že si stanovíme vzdialené termíny, ktoré nám dajú pocit, že sa vo veci koná, pravdepodobne spôsobí viac škody ako úžitku, pretože zmeny, ktoré sú potrebné, sú stále v nedohľadne. Potrebné opatrenia dnes neexistujú, navzdory tomu, čo sa dopočujete od svetových lídrov.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.