Komentár. Klimatická núdza je hlúposť roka

Európsky parlament schválil tento týždeň text s názvom „Klimatická a environmentálna núdza“, ktorý podporilo 429 poslancov, 225 bolo proti.

V schválenom texte Európsky parlament tvrdí, že vyhlasuje stav klimatickej a environmentálnej núdze.

Čo však znamená klimatická núdza?

Niekoľko pokusov dopátrať sa po definícii klimatickej núdze dopadlo takto.

Cambridge dictionary

Jeden z najpoužívanejších výkladových slovníkov pod pojmom climate emergency rozumie „vážne a naliehavé problémy, ktoré sú spôsobené alebo pravdepodobne budú spôsobené zmenami svetového počasia, najmä tým, že sa svet otepľuje v dôsledku ľudskej činnosti zvyšujúcej hladinu oxidu uhličitého v atmosfére.“

Takže riadiac sa slovníkom poslanci europarlamentu odhlasovali, že vyhlasujú vážne a naliehavé problémy. Dáva vám to zmysel? Mne nie.

Foto: Európsky parlament

Právo EÚ

Právo Európskej únie sa tomuto pojmu zdatne vyhýba. Vyskytuje sa len v pár dokumentoch, no bez akejkoľvek definície. A v slovenčine ani raz.

Slovenský oficiálny preklad spojenia climate emergency znel v doterajších dokumentoch ako riešenie naliehavých problémov v oblasti klímy. Až v tomto najnovšom uznesení zaviedli v preklade nový pojem: núdzový stav v oblasti klímy.

Podľa tohto postupu poslanci európskeho parlamentu odhlasovali, že vyhlasujú riešenie naliehavých problémov v oblasti klímy, resp. núdzový stav v oblasti klímy. Opäť tá istá otázka: vidíte v tom zmysel? Ja nie.

Právo SR

Ani slovenská legislatíva nepozná stav klimatickej núdze. Existuje platný zákon, ktorý upravuje tzv. núdzový stav. Podľa neho môže vláda vyhlásiť núdzový stav maximálne na 90 dní napríklad za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu životného prostredia. Vtedy môže v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas obmedziť aj základné práva a slobody.

Toto však už vôbec nedáva zmysel.

Nič nenavrhujú

Okrem toho, že europoslanci v texte vyhlásili akési čudo bez definície, zároveň vyzvali Komisiu a členské štáty, aby podnikli konkrétne kroky na boj proti tejto hrozbe a jej "potlačenie skôr, než bude neskoro".

Ako keby si poslanci nevšimli, že tieto kroky podniká Komisia už mnoho rokov: od založenia gigantického trhu obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, cez miliardové dotácie prostredníctvom štrukturálnych fondov, limity na podiel OZE vo výrobe elektriny, či doprave, až po kvóty na podiel biopalív. Alebo možno o tom dotyční poslanci len nevedia.

Vlastne nič prekvapujúce, lebo túto prácu politikov si nevšimla ani Greta Thunberg.

Parlament v závere textu ešte navrhol vlastné opatrenia, napríklad, že vymení svoj vozový park. A požiadal Komisiu, aby prehodnotila predpisy EÚ a investičné politiky.

Počet návrhov konkrétnych opatrení smerom von: nula.

Veľká vec, za akú ju považuje napríklad europoslanec Martin Hojsík, sa teda určite nestala.

Zdá sa, že v Európskom parlamente pôsobia aj poslanci, ktorým neprekáža odsúhlasiť vyhlásenie o tom, že niečo existuje. Je to niečo podobné ako vyhlásiť Slnko, alebo kyslík.

Tak si myslím, že poslanci zo zoskupení zelených a sociálnych demokratov, ktorí návrh drvivou väčšinou členov schválili, by sa mohli venovať oveľa rozumnejším aktivitám ako presadzovaniu takýchto bezobsažných, tupých deklarácií.

Radovan Kazda
šéfredaktor Energie-portal.sk

*Hlasovanie: http://bit.ly/2R6HzvY (RC-B9-0209/2019 - Résolution)

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.