Pri pobreží Japonska objavili hrozbu úniku prírodných skleníkových plynov

Po jadrovej katastrofe vo Fukušime v roku 2011 Japonsko uzavrelo väčšinu svojich jadrových elektrární. Aby pokrylo svoje energetické potreby, začalo následne dovážať rekordné množstvá skvapalneného zemného plynu.

Akiste aj to je jedným z dôvodov, prečo sa krajina začala obzerať po lokálnych alternatívnych energetických zdrojoch.

Nedávny výskum publikovaný v Geophysical Research Letters, o ktorom informoval portál EurekAlert popisuje novoobjavené ložisko neznámeho plynu pri pobreží Okinawy v juhozápadnom Japonsku.

Ložisko bolo nájdené v oblasti, kde sa rozdeľuje zemská kôra. Podľa autorov výskumu môže mať energetický potenciál, avšak existuje tu aj možnosť, že by mohlo dôjsť k úniku skleníkových plynov.

V dutinách v morskom dne totiž môže byť zachytený metán a oxid uhličitý. Deje sa tak počas vytvárania zlomu, kedy sa zemská kôra ťahá smerom od seba kvôli tepelnej aktivite, pretože horúca magma presakuje z okolitých oblastí.

Reliéfna mapa krajiny a morského dna v oblasti Japonska zachytáva podmorské pohoria a brázdy. Zdroj: Wikipedia

Keď tieto dva plyny unikajú z magmy, alebo vznikajú pri interakciách medzi mikrobiálnymi organizmami a sedimentmi bohatými na organické látky pri styku s vodou, môžu byť zachytené nepriepustným sedimentom, napríklad ílom.

Analýza údajov naznačuje, že ložisko môže byť uzavreté hydrátom metánu alebo ľadom obsahujúcim metán.

Okinawské súostrovie je pozostatkom rozsiahleho pevninského mostu, ktorý sa zhruba pred 5 miliónmi rokmi rozlámal a počas nasledujúceho interglaciálu bol z väčšej časti zatopený. 

Ložisko bolo objavené v Okinawskej brázde, ktorá ostrovy oddeľuje od euroázijského kontinentálneho šelfu. Brázda je hlboká až 2 700 metrov.

Ak je ložisko naplnené metánom, mohlo by slúžiť ako potenciálny zdroj energie. Práve Japonsko sa stalo prvým, kto v roku 2013 vyťažil metán z ložísk hydrátu metánu, prezývaného “horľavý ľad“. Vedci si však stále nie sú istí, o ktorý z týchto dvoch plynov ide.

Na dvojrozmernej mape seizmických rýchlostí, ktorá zachytáva hĺbku asi 3,5 km pod hladinou mora a vzdialenosť asi 6,5 km je ložisko plynu viditeľné ako tmavomodrá oblasť. Zdroj: Takeshi Tsuji, Kyushu University

Oxid uhličitý aj metán prispievajú k skleníkovému efektu, takže rýchle a nekontrolované uvoľňovanie ktoréhokoľvek plynu z tak veľkého ložiska by mohlo mať významné environmentálne dôsledky.

Atmosférický uhlík je príčinou globálnej zmeny podnebia a podľa nedávno zverejnenej analýzy NOAA sú úrovne uhlíka najvyššie za posledných 800 000 rokov.

„Zatiaľ čo sa mnoho ľudí sa zameriava na antropogénne skleníkové plyny, existuje aj obrovské množstvo ich prírodných zdrojov. Veľkoplošné ložiská plynu pozdĺž osi zlomu môžu predstavovať ďalší zdroj skleníkových plynov, ktorý musíme sledovať. Alebo sa môžu ukázať ako významný prírodný zdroj," povedal autor štúdie Takeshi Tsuji z univerzity na Kjúšu pre EurekAlert.

Ložisko neďaleko Okinawy bolo objavené pomocou akustického zariadenia ťahaného loďou. Vedci tak mali možnosť vidieť, ako geologické štruktúry odrážajú seizmické tlakové vlny.

Použitím automatizovanej výpočtovej techniky boli schopní vytvoriť dvojrozmernú mapu s vysokým rozlíšením, ktorá ukázala, kde prenikali tlakové vlny morským dnom.

Vďaka tomu, že vedci mohli odhadnúť rýchlosť svojho pohybu, dokázali určiť umiestnenie a saturáciu podzemných ložísk plynu.

„Zóny ako je tá, ktorú skúmame nie sú pri trhlinách neobvyklé, takže očakávam, že podobné môžu môžu existovať kdekoľvek inde v Okinawskej brázde, ako aj v iných kontinentálnych zlomoch po celom svete, pokrytých sedimentami,“ vysvetlil Tsuji.

Na Zemi sa teda nachádza aj množstvo prirodzených, geogénnych zdrojov skleníkových plynov, ktoré môžu kedykoľvek uniknúť do atmosféry.

Zmierniť všetky tieto hrozby by však mohli vedecké výskumy posledných rokov, ktoré sa zameriavajú na spracovanie prebytočného oxidu uhličitého v atmosfére.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.