Plynárenská infraštruktúra môže byť obrovská batéria, energiu uskladní vodík, tvrdí Hegeduš

Svoju rozsiahlu plynárenskú infraštruktúru by Slovensko malo využiť aj na podporu a rozvoj vodíka. Veľkú perspektívu má vodík vyrábaný zo zemného plynu so záchytom uhlíka, ale aj vodík produkovaný s využitím jadrovej energie.

V plynárenskom podcaste Otvorene o plyne Slovenského plynárenského a naftového zväzu to uviedol predseda Národnej vodíkovej asociácie Slovenska (NVAS) Peter Hegeduš.

Slovenskí plynári sa v súvislosti s dekarbonizáciou plynárenského sektora zaujímajú o vodík čoraz intenzívnejšie. O rôznych projektoch plynárenských firiem v tejto oblasti sme podrobnejšie informovali v tomto článku.

Firmy, ktoré plánujú vsadiť na vodíkové technológie, zároveň majú šancu získať aj podporu z verejných zdrojov. SIEA a rezort hospodárstva momentálne hľadajú projekty zamerané na výrobu, prepravu či využitie vodíka v energetike, doprave alebo priemysle, na ktoré môžu podniky získať dotácie z novej výzvy IPCEI.

Hegeduš: Potenciálom pre vodík je aj jadro

Výhodou Slovenska podľa P. Hegeduša je, že patrí medzi najplynofikovanejšie krajiny EÚ zároveň cez krajinu prechádzajú dôležité tranzitné plynovody. Pri rozvoji vodíkového hospodárstva podľa neho zohrá práve plynárenská infraštruktúra kľúčovú úlohu.

„Výroba šedého a následne modrého vodíka s zachytávaním CO2 má najväčší potenciál, ktorý máme. Zároveň na Slovensku existuje potenciál výroby vodíka, ktorý nie je definovaný ani v európskych štruktúrach. Je to vodík vyrobený elektrolýzou, s využitím elektriny z jadra,“ povedal P. Hegeduš. 

Ako však zároveň zdôraznil, vodík je veľmi ľahký prvok a jeho skladovanie je veľmi nákladné. Aj plynári preto hľadajú spôsoby na distribúciu a uskladňovanie vodíka čo najefektívnejším spôsobom.

Vodík môže skladovať energiu

NVAS sa podľa slov jej predsedu usiluje o dva hlavné ciele. Prvým cieľom je výroba vodíka s čo najnižšou uhlíkovou náročnosťou, druhým strategickým cieľom je, aby sa vodík presadil v čo najširšom spektre sektorov.

Dôležitú úlohu môže vodík podľa P. Hegeduša plniť aj ako sezónne úložisko energie na dlhšiu dobu.

„Práve plynová infraštruktúra môže byť jednou obrovskou batériou, kde by sme vedeli prebytočnú energiu z vetra, slnka alebo vody, uložiť na obdobie, keď ju budeme potrebovať,“ vysvetlil Hegeduš.

S výrobou sa počíta aj na Ukrajine

Významnú úlohu môže podľa P. Hegeduša Slovensko zohrať aj v preprave vodíka vďaka už existujúcej prepravnej sieti. V rámci iniciatívy 2×40 GW sa, napríklad, plánuje, že časť elektrolyzérov bude vybudovaná na Ukrajine a zelený vodík sa od našich východných susedov bude prepravovať do západnej Európy.

„Táto iniciatíva hovorí, že do roku 2030, resp. 2050, sa vybuduje 40 GW elektrolyzérov na území EÚ vrátane Slovenska a ďalších 40 GW v okolitých krajinách EÚ, ktoré majú potenciál na rozvoj OZE, hlavne vetra a slnka. Je to najmä severná Afrika a Ukrajina,“ vysvetlil P. Hegeduš.

Iniciatíva podľa neho vznikla na základe prepočtu, že ak sa má dekarbonizovať ekonomika EÚ, bude na to potrebné také množstvo vodíka, ktoré Únia nie je schopná vyrobiť a musí ho dovážať. Podľa odhadu analytikov EGÚ Brno sú očakávania Európskej komisie týkajúce sa výroby zeleného vodíka prehnané až trojnásobne.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.