Zelený vodík nedokážeme vyrábať v objeme, aký očakáva Brusel, tvrdí analytik

Vodíková stratégia Európskej komisie (EK) je nereálna, Európa dokáže produkovať tzv. zelený vodík v podstatne menšom objeme, ako EK očakáva.

V podcaste Otvorene o plyne Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) to uviedol analytik spoločnosti EGÚ Brno Michal Kocůrek.

Európska komisia (EK) v júli tohto roka zverejnila vodíkovú stratégiu, z ktorej vyplýva, že kľúčovú úlohu pri dekarbonizácii európskej energetiky má zohrať tzv. zelený vodík, teda vodík produkovaný z prebytkov energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie (OZE).

Analytici EGÚ Brno tieto čísla prerátali a vyšlo im, že očakávania EK sú nereálne a trojnásobne prehnané.

Kocůrek: Kapacity OZE nepostačia

„Európska stratégia počíta v roku 2024 s kapacitou elektrolyzérov v EÚ na úrovni šiestich gigawattov, pričom si od nich sľubuje výrobu jedného milióna ton zeleného vodíka. Nie sme schopní súhlasiť s takým obrovským číslom, pretože ak chceme vyrábať zelený vodík, potrebujeme k tomu OZE a tie intermitentné ako voda a vietor vyrábajú len v určitých časoch dňa a v priebehu roka,“ povedal M. Kocůrek.

Analytik zároveň pripomenul, že produkcia zelenej energie v Európe je za posledné roky už štatisticky odskúšaná. Kým veterné elektrárne v Baltskom mori sú, napríklad, schopné produkovať elektrinu zhruba 2 900 až 3 000 hodín ročne, solárne elektrárne v Španielsku dokážu produkovať energiu približne 1600 hodín ročne.

„To znamená, že ak by sme si porovnali tieto reálne možnosti s tým, čo očakáva EK, zistíme, že jej očakávanie je približne trojnásobne prehnané,“ upozornil M. Kocůrek.

Ambície štátov sú nižšie

Naplnenie vodíkovej stratégie bude v konečnom dôsledku závisieť od členských štátov únie. Viaceré z nich už prijali alebo pripravujú vlastné vodíkové stratégie, vrátane Slovenska.

„Už dnes sledujeme niekoľko štátov, ktoré vydali svoju vlastnú národnú vodíkovú stratégiu, v ktorej majú takisto stanovené ciele strán inštalovaných výkonov alebo výroby zeleného vodíka a ani tu sa nám to zatiaľ akosi neprekrýva,“ podotkol M. Kocůrek.

„Znamená to, že tá európska ambícia vyzerá byť zatiaľ oveľa vyššia, než sú ambície členských štátov. To sú mimochodom štáty, ktoré do toho išli skôr a sú ambiciózne sami osebe,“ zdôraznil.

Na Slovensku majú potenciál vodné elektrárne

Analytici EGÚ Brno analyzovali tiež potenciál výroby zeleného vodíka v Českej republike, a to za využitia technológií Power-to-Gas.

„Skúšali sme urobiť extrémny variant, kde bude týchto obnoviteľných zdrojov až takmer technicky možné množstvo, a potom varianty, ktoré sú zhodné s tým, čo očakáva národný klimaticko-energetický plán,“ vysvetlil M. Kocůrek.

Vo finále sa brnianski analytici dostali k výsledkom, ktoré ukazujú, že v maximálnom variante je možné v roku 2040 pokryť dopyt po vodíku v ČR približne z 84 %.

„Ak by sme šli variantom, ktorý predpokladá národný klimaticko-energetický plán, dostali by sme na približne 15-násobne nižšie hodnoty, takže pokrytie by bolo úplne minimálne. V reálnych číslach sa bavíme o približne 7 000 tonách zeleného vodíka v roku 2040 v prípade koncepčného variantu alebo 107 000 tonách zeleného vodíka v maximálnom variante,“ uviedol analytik.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.