Pridávanie vodíka do zemného plynu umožňuje výrazne znížiť emisie skleníkových plynov. Poslúžiť pritom môže už existujúca infraštruktúra a moderné kondenzačné kolty na plyn.
Štáty EÚ si stanovili ambiciózny cieľ dosiahnuť do roku 2050 úplnú uhlíkovú neutralitu a znížiť svoje čisté emisie CO2 na nulu. To sa podarí, iba ak do veľkej miery poklesne objem spaľovaných fosílnych palív, ropy a zemného plynu.
Nie každá budova však má predpoklady pre vykurovanie pomocou tepelného čerpadla, elektrického ohrievača alebo iného bezemisného zdroja.
Vhodným riešením na znižovanie uhlíkovej stopy vykurovania tak v mnohých prípadoch môže byť zdroj tepla, ktorý v súvislosti s uhlíkovou neutralitou nemusí hneď každému zísť na um: plynový kotol.
Vykurovanie sa bude diverzifikovať
„Energetická revolúcia v stavebníctve, mnohí pritom hovoria už aj o stavebnej revolúcii, sa nemôže obmedziť iba na elektrické vykurovacie systémy, pretože znásobenie výroby energie by si vyžadovalo obrovské investície,“ uvádza Skupina Viessmann, medzinárodný výrobca vykurovacích, priemyselných a chladiacich systémov.
„Aby sme finančne nepreťažili spotrebiteľov a hospodárstvo, je už dnes zrejmé, že do roku 2050 bude existovať rozumná kombinácia elektricky poháňaných tepelných generátorov, ako aj plynových kondenzačných kotlov a palivových článkov využívajúcich vodík,“ tvrdí Viessmann s tým, že v hre je aj umelo vyrábaný zemný plyn, takzvaný syntetický metán.
Odborníci pritom pripisujú osobitný význam tzv. zelenému vodíku, teda vodíku vyrobenému uhlíkovo neutrálnym spôsobom.
Podľa štúdie Deutsche Energie Agentur (Dena) by použitie vodíka vo všetkých troch hlavných odvetviach spotrebujúcich energiu, v doprave, dodávkach elektriny a teplárenstve, mohlo do roku 2050 ušetriť 360 miliárd eur.
Emisie by klesli rýchlo
Nový zdroj energie, vodík, by navyše mohol byť veľkým prínosom pri znižovaní emisií CO2. A to vo veľmi krátkom čase.
„Ak by sa k nášmu zemnému plynu pridalo 20 % vodíka, čo by teoreticky bolo možné už dnes možné, mohli by sa hneď teraz znížiť emisie skleníkových plynov asi o sedem percent ročne. Ide o významný a zároveň rýchlo efektívny príspevok k ochrane klímy,“ zdôrazňuje Viessmann.
Tieto faktory Viessmann považuje za hlavný dôvod, prečo politici tlačia dopredu rozvoj infraštruktúr na výrobu, distribúciu a využitie vodíka.
Na začiatku júla 2020 predstavila Európska komisia vodíkovú stratégiu, ktorá umožňuje výrazné rozšírenie výrobných kapacít. Nemecká vláda toto leto zverejnila aj svoju Národnú vodíkovú stratégiu. Táto stratégia ponúka perspektívu finančných zdrojov v celkovej výške miliárd eur na cielený rozvoj vodíkovej infraštruktúry.
V prípade Slovenska prevzalo iniciatívu predovšetkým ministerstvo hospodárstva. Rezort sa angažuje pri vzniku Centra výskumu vodíkových technológií v Košiciach a prostredníctvom SIEA plánuje podporovať konkrétne projekty.
Kotly Vitodens zvládnu do 30 % vodíka
Prevádzkovatelia sústav, ktorí majú v súčasnosti záujem o nový vykurovací systém, sa už dnes môžu rozhodnúť pre udržateľné riešenie za využitia vodíka.
„Ako vodca v odbore inovácií, spoločnosť Viessmann, už umožnila bezpečné a efektívne využitie tohto nového zdroja energie. Moderné plynové kondenzačné kotly rodiny Vitodens 300 a Vitodens 200 možno efektívne prevádzkovať s 20 až 30 percentami vodíka v zemnom plyne,“ tvrdí Viessmann.
Majitelia domov a bytov, ktorí na vykurovanie využívajú moderné kondenzačné kotly, tak sú už dnes vybavení do budúcnosti.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.