VSE
Dny teplárenství a energetiky 2024
Belimo

Názor. Jadro versus OZE. Aké nové zdroje by mali pokryť rastúci dopyt po elektrine?

Spustenie nového jadrového zdroja nie je reálne ani k roku 2040. Jediným reálnym riešením sú obnoviteľné zdroje, píše Vladimír Miškovský z Fuergy.

vladimir miskovsky

Vladimír Miškovský / Foto: Fuergy

Materiál štátneho prevádzkovateľa prenosovej sústavy SEPS počíta s tromi scenármi vývoja pri rastúcom dopyte po elektrine. Podľa základného scenára do roku 2040 stúpne dopyt po elektrine o 38 percent v porovnaní s rokom 2023, kým pri vysokom vývoji spotreby SEPS počíta s dopytom po elektrine vyššom o viac ako 80 percent v porovnaní s vlaňajškom.

Nech už sa v praxi presadí ktorýkoľvek zo scenárov, je zrejmé, že v ďalších desaťročiach budeme potrebovať výrazne vyššie kapacity pre výrobu elektriny. V odpovedi na logickú otázku „Aké zdroje budú kľúčové pre pokrytie očakávaného vyššieho dopytu po elektrine?“ sa objavujú dva rôzne návrhy: jadro, resp. obnoviteľné zdroje (OZE).

Faktom je, že spustenie nového jadrového zdroja, o akom sa diskutuje v lokalite Jaslovských Bohuníc, nie je reálne ani k roku 2040. Ukazuje to prax posledných rokov: z nedávno dokončených projektov trvala výstavba nového fínskeho reaktora Olkiluoto 3 celkovo 18 rokov a 3. blok JE Mochovce sa staval dokonca 27 rokov. Výstavba atómovej elektrárne bol vždy zložitý projekt s notoricky sa predlžujúcimi termínmi výstavby, pričom celá situácia sa ešte zhoršila po havárii v japonskej Fukušime zavedením nových bezpečnostných opatrení.

Jediným reálnym riešením rastúceho dopytu po elektrickej energii v najbližších dvoch dekádach sú obnoviteľné zdroje. Tie by podľa nedávno aktualizovaného Národného energetického plánu mali na Slovensku dosiahnuť v roku 2030 podiel na dodávkach elektriny 23 %. Podľa odborníkov zo SAPI je tento údaj výrazne podhodnotený a nereflektuje skutočný rozvoj zelených zdrojov ani záujem investorov o budovanie nových inštalácií, keď napríklad cieľ pre fotovoltiku (inštalovaný výkon 1 400 MW v roku 2030) dosiahneme na Slovensku pri aktuálnom tempe rozvoja už o dva roky. K apelu na vyšší podiel OZE v energetickom mixe sa pridáva aj Európska komisia, ktorá od slovenskej vlády požaduje navýšenie cieľa aspoň na 35 %.

Z aktuálneho vývoja je zrejmé, že zvládnutie zásadne vyššieho dopytu po elektrine v ďalších rokoch nepôjde bez OZE. Vyšší podiel OZE na pokrytí dopytu po elektrine na Slovensku však nebude možný bez batériových úložísk. Výrazný, až 140-násobný rast inštalovaného výkonu úložísk (z 5 MW v roku 2022 na 700 MW v roku 2040) síce predpokladá SEPS, avšak s batériovými úložiskami vôbec nepočíta Národný energetický plán pre roky 2021-2030. To je zásadný problém a ďalší dôvod pre aktualizáciu tohto dokumentu. Aj od neho sa totiž odvíja stratégia podpory rozvoja obnoviteľných zdrojov, ktoré bez batériových úložísk nedokážu naplniť očakávaný prínos v pokrytí vyššej spotreby.

Základným prínosom OZE je decentralizovaná výroba priamo v odbernom mieste, ktorá znižuje tlak na elektrizačnú sieť. Nie je tak potrebné prenášať veľké objemy elektriny na dlhé vzdialenosti k miestam spotreby, čo zmierňuje aj investičné nároky na technický rozvoj sietí. Popri podpore decentralizovanej výroby, čiže inštalácii strešných a firemných fotovoltických elektrární, je zásadné upriamiť pozornosť na kombináciu smart batériových úložísk s OZE. Toto riešenie nielenže podporuje energetickú sebestačnosť a dekarbonizáciu energetiky, ale tiež prináša väčšiu dávku flexibility.

Kapacita smart batériového úložiska vie byť po uskladnení solárnych prebytkov voľná práve na poskytovanie flexibility, čiže ukladanie energie v čase prebytku v sieti a, naopak, efektívne uvoľňovanie energie do siete v čase jej nedostatku. Smart batériové úložiská schopné regulovať nestabilnú výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov a zároveň poskytovať flexibilitu sú kľúčovým predpokladom pre intenzívnejšiu integráciu obnoviteľných zdrojov bez zaťažovania elektrizačnej siete a pokrývanie rastúcej spotreby elektriny.

Ak majú obnoviteľné zdroje plniť úlohu stabilného zdroja elektrickej energie pre Slovensko, je zásadné, aby sa zvýšila a zjednodušila štátna podpora na financovanie inštalácie OZE v kombinácii so smart úložiskami. To znamená, že štát by mal cielene podporovať výstavbu najmä takých batériových úložísk, ktoré sú schopné poskytovať flexibilitu pre elektrickú sústavu, a tým umožniť efektívne využívanie elektriny vyrobenej obnoviteľnými zdrojmi.

Pozitívnym príkladom v tomto smere je výzva MH SR vyhlásená 19. decembra 2023. Kým predchádzajúce výzvy financovali aj obyčajné úložiská, ktoré dokážu len uskladňovať prebytky z miestnej fotovoltickej elektrárne, nová výzva je zameraná na zvyšovanie flexibility elektrickej sústavy výstavbou nových batériových úložísk.

Touto kombináciou finančne získajú firmy (a ich lepšie hospodárenie v konečnom dôsledku zvýši príjmy štátneho rozpočtu), ale zároveň pomôžu prenosovej sieti a znížia budúce investície do jej úprav. A keďže smart úložiská si dokážu na seba zarobiť s návratnosťou investície do 4 rokov, zvýši sa aj záujem súkromného kapitálu a bánk o ich financovanie. Vysoký záujem o budovanie smart batériových úložísk môže Slovensku výrazne pomôcť v pokrytí budúceho dopytu po elektrine.

Inštalácia batériových úložísk je v Európe na vzostupe. V ČR sa akumulácia elektriny rozvíja najmä pri rezidenčných inštaláciách. V inštalovaní veľkokapacitných batérií sú v Európe najďalej Veľká Británia a z členov EÚ Nemecko. Tie sa využívajú hlavne na systémové služby, aké poskytuje aj najnovšie a zatiaľ najväčšie smart batériové úložisko brAIn by FUERGY v Banskej Bystrici.

Británia je lídrom v počte úložísk s inštalovanou kapacitou približne 1,9 GW, čo výrazne napomáha rozširovaniu výroby z nízkouhlíkových zdrojov, ako sú veterné a solárne elektrárne. V Nemecku vzrástol počet inštalácií projektov úložísk v roku 2022 o 910 % a 470 MW novoinštalovaných zdrojov výrazne prispelo k celkovej kapacite úložísk na úrovni 1 GW. Pozorujeme tu tiež intenzívnu výstavbu veľkokapacitných batériových úložísk aj pre uskladňovanie prebytkov z OZE.

Využívanie batériových úložísk na poskytovanie systémových služieb sa vzhľadom na finančnú návratnosť stáva veľkým trendom, a to tak pri voľne stojacich batériách (ako v Banskej Bystrici), ako aj v kombinácii so zdrojmi na výrobu elektrickej energie (OZE alebo točivé zdroje ako v ČR). Využívanie smart batériových systémov v odberných miestach na poskytovanie flexibility, či už v kombinácii s OZE alebo bez nej, je zatiaľ menej zastúpené. Takéto využitie sa však ukazuje ako jedna z najefektívnejších ciest k zelenej energetike a nižším cenám elektrickej energie.

Vladimír Miškovský
Autor je Chief Business Officer spoločnosti


Zdroje:


Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Energie-portal.sk


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Ak k jednému zámeru veternej elektrárne prídu tri pripomienky od verejnosti a k druhému až 200, ministerstvo by malo zvážiť, čo prenesie do rozsahu hodnotenia, myslí si Peter Socháň.

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Príkladom pre Slovensko pri výstavbe veterných parkov môže byť Fínsko, kde pripájajú tisíc megawattov nových zdrojov ročne.

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Poradie najväčších producentov emisií sa premiešalo. Pozreli sme sa, aké hodnoty firmy nahlásili za rok 2023.