Spustenie nového jadrového zdroja nie je reálne ani k roku 2040. Jediným reálnym riešením sú obnoviteľné zdroje, píše Vladimír Miškovský z Fuergy.
Materiál štátneho prevádzkovateľa prenosovej sústavy SEPS počíta s tromi scenármi vývoja pri rastúcom dopyte po elektrine. Podľa základného scenára do roku 2040 stúpne dopyt po elektrine o 38 percent v porovnaní s rokom 2023, kým pri vysokom vývoji spotreby SEPS počíta s dopytom po elektrine vyššom o viac ako 80 percent v porovnaní s vlaňajškom.
Nech už sa v praxi presadí ktorýkoľvek zo scenárov, je zrejmé, že v ďalších desaťročiach budeme potrebovať výrazne vyššie kapacity pre výrobu elektriny. V odpovedi na logickú otázku „Aké zdroje budú kľúčové pre pokrytie očakávaného vyššieho dopytu po elektrine?“ sa objavujú dva rôzne návrhy: jadro, resp. obnoviteľné zdroje (OZE).
Faktom je, že spustenie nového jadrového zdroja, o akom sa diskutuje v lokalite Jaslovských Bohuníc, nie je reálne ani k roku 2040. Ukazuje to prax posledných rokov: z nedávno dokončených projektov trvala výstavba nového fínskeho reaktora Olkiluoto 3 celkovo 18 rokov a 3. blok JE Mochovce sa staval dokonca 27 rokov. Výstavba atómovej elektrárne bol vždy zložitý projekt s notoricky sa predlžujúcimi termínmi výstavby, pričom celá situácia sa ešte zhoršila po havárii v japonskej Fukušime zavedením nových bezpečnostných opatrení.
Jediným reálnym riešením rastúceho dopytu po elektrickej energii v najbližších dvoch dekádach sú obnoviteľné zdroje. Tie by podľa nedávno aktualizovaného Národného energetického plánu mali na Slovensku dosiahnuť v roku 2030 podiel na dodávkach elektriny 23 %. Podľa odborníkov zo SAPI je tento údaj výrazne podhodnotený a nereflektuje skutočný rozvoj zelených zdrojov ani záujem investorov o budovanie nových inštalácií, keď napríklad cieľ pre fotovoltiku (inštalovaný výkon 1 400 MW v roku 2030) dosiahneme na Slovensku pri aktuálnom tempe rozvoja už o dva roky. K apelu na vyšší podiel OZE v energetickom mixe sa pridáva aj Európska komisia, ktorá od slovenskej vlády požaduje navýšenie cieľa aspoň na 35 %.
Z aktuálneho vývoja je zrejmé, že zvládnutie zásadne vyššieho dopytu po elektrine v ďalších rokoch nepôjde bez OZE. Vyšší podiel OZE na pokrytí dopytu po elektrine na Slovensku však nebude možný bez batériových úložísk. Výrazný, až 140-násobný rast inštalovaného výkonu úložísk (z 5 MW v roku 2022 na 700 MW v roku 2040) síce predpokladá SEPS, avšak s batériovými úložiskami vôbec nepočíta Národný energetický plán pre roky 2021-2030. To je zásadný problém a ďalší dôvod pre aktualizáciu tohto dokumentu. Aj od neho sa totiž odvíja stratégia podpory rozvoja obnoviteľných zdrojov, ktoré bez batériových úložísk nedokážu naplniť očakávaný prínos v pokrytí vyššej spotreby.
Základným prínosom OZE je decentralizovaná výroba priamo v odbernom mieste, ktorá znižuje tlak na elektrizačnú sieť. Nie je tak potrebné prenášať veľké objemy elektriny na dlhé vzdialenosti k miestam spotreby, čo zmierňuje aj investičné nároky na technický rozvoj sietí. Popri podpore decentralizovanej výroby, čiže inštalácii strešných a firemných fotovoltických elektrární, je zásadné upriamiť pozornosť na kombináciu smart batériových úložísk s OZE. Toto riešenie nielenže podporuje energetickú sebestačnosť a dekarbonizáciu energetiky, ale tiež prináša väčšiu dávku flexibility.
Kapacita smart batériového úložiska vie byť po uskladnení solárnych prebytkov voľná práve na poskytovanie flexibility, čiže ukladanie energie v čase prebytku v sieti a, naopak, efektívne uvoľňovanie energie do siete v čase jej nedostatku. Smart batériové úložiská schopné regulovať nestabilnú výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov a zároveň poskytovať flexibilitu sú kľúčovým predpokladom pre intenzívnejšiu integráciu obnoviteľných zdrojov bez zaťažovania elektrizačnej siete a pokrývanie rastúcej spotreby elektriny.
Ak majú obnoviteľné zdroje plniť úlohu stabilného zdroja elektrickej energie pre Slovensko, je zásadné, aby sa zvýšila a zjednodušila štátna podpora na financovanie inštalácie OZE v kombinácii so smart úložiskami. To znamená, že štát by mal cielene podporovať výstavbu najmä takých batériových úložísk, ktoré sú schopné poskytovať flexibilitu pre elektrickú sústavu, a tým umožniť efektívne využívanie elektriny vyrobenej obnoviteľnými zdrojmi.
Pozitívnym príkladom v tomto smere je výzva MH SR vyhlásená 19. decembra 2023. Kým predchádzajúce výzvy financovali aj obyčajné úložiská, ktoré dokážu len uskladňovať prebytky z miestnej fotovoltickej elektrárne, nová výzva je zameraná na zvyšovanie flexibility elektrickej sústavy výstavbou nových batériových úložísk.
Touto kombináciou finančne získajú firmy (a ich lepšie hospodárenie v konečnom dôsledku zvýši príjmy štátneho rozpočtu), ale zároveň pomôžu prenosovej sieti a znížia budúce investície do jej úprav. A keďže smart úložiská si dokážu na seba zarobiť s návratnosťou investície do 4 rokov, zvýši sa aj záujem súkromného kapitálu a bánk o ich financovanie. Vysoký záujem o budovanie smart batériových úložísk môže Slovensku výrazne pomôcť v pokrytí budúceho dopytu po elektrine.
Inštalácia batériových úložísk je v Európe na vzostupe. V ČR sa akumulácia elektriny rozvíja najmä pri rezidenčných inštaláciách. V inštalovaní veľkokapacitných batérií sú v Európe najďalej Veľká Británia a z členov EÚ Nemecko. Tie sa využívajú hlavne na systémové služby, aké poskytuje aj najnovšie a zatiaľ najväčšie smart batériové úložisko brAIn by FUERGY v Banskej Bystrici.
Británia je lídrom v počte úložísk s inštalovanou kapacitou približne 1,9 GW, čo výrazne napomáha rozširovaniu výroby z nízkouhlíkových zdrojov, ako sú veterné a solárne elektrárne. V Nemecku vzrástol počet inštalácií projektov úložísk v roku 2022 o 910 % a 470 MW novoinštalovaných zdrojov výrazne prispelo k celkovej kapacite úložísk na úrovni 1 GW. Pozorujeme tu tiež intenzívnu výstavbu veľkokapacitných batériových úložísk aj pre uskladňovanie prebytkov z OZE.
Využívanie batériových úložísk na poskytovanie systémových služieb sa vzhľadom na finančnú návratnosť stáva veľkým trendom, a to tak pri voľne stojacich batériách (ako v Banskej Bystrici), ako aj v kombinácii so zdrojmi na výrobu elektrickej energie (OZE alebo točivé zdroje ako v ČR). Využívanie smart batériových systémov v odberných miestach na poskytovanie flexibility, či už v kombinácii s OZE alebo bez nej, je zatiaľ menej zastúpené. Takéto využitie sa však ukazuje ako jedna z najefektívnejších ciest k zelenej energetike a nižším cenám elektrickej energie.
Vladimír Miškovský
Autor je Chief Business Officer spoločnosti
Zdroje:
Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Energie-portal.sk
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.