Najvyšší správny súd v Česku čiastočne zrušil rozsudok vo veci klimatickej žaloby

Najvyšší správny súd čiastočne zrušil rozsudok Mestského súdu v Prahe zo dňa 15. júna 2022. Odkaz na tlačovú správu nájdete v závere článku.

O čo išlo v zrušenom rozsudku

Mestský súd minulý rok čiastočne vyhovel tzv. klimatickej žalobe podanej registrovaným združením Klimatická žaloba ČR, obcou Svatý Jan pod Skalou, Českou spoločnosťou ornitologickou - juhomoravskou pobočkou a štyrmi fyzickými osobami. 

Žaloba bola vedená proti vláde a štyrom ministerstvám (životného prostredia, priemyslu a obchodu, poľnohospodárstva a dopravy). Proti rozsudku podali odvolanie všetky žalované ministerstvá a dvaja žalobcovia.

Mestský súd vtedy konštatoval, že to, že žalované strany nestanovili konkrétne opatrenia vedúce k 55 % zníženiu emisií skleníkových plynov do roku 2030 v porovnaní s úrovňou z roku 1990 (ďalej len "zmierňujúce opatrenia"), predstavuje nezákonný zásah a zakázal žalovaným ministerstvám pokračovať v tomto porušovaní práv žalobcov.

NSS: Chýba opora v medzinárodnom práve

Najvyšší správny súd v rozsudku z 20. februára tohto roku tieto výroky zrušil, pričom nenašiel oporu v medzinárodnom práve, práve EÚ ani vnútroštátnom práve pre záver mestského súdu, že české orgány verejnej moci už majú jasnú povinnosť prijať tieto opatrenia.

V roku 2020 prijala Európska únia v rámci tzv. parížskej dohody kolektívny záväzok znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 55 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Ide o súčasť balíka Fit for 55, ktorému sme sa venovali v samostatnom článku.

Tento kolektívny záväzok ešte nebol v plnom rozsahu transponovaný do práva EÚ a čiastočne rozdelený medzi jednotlivé členské štáty, a preto podľa NSS nie je možné uviesť, aká úroveň zníženia emisií skleníkových plynov z tohto záväzku EÚ vyplýva konkrétne pre Českú republiku.

Slovensko a klimatický zákon

Ministerstvo životného prostredia SR v snahe stanoviť konkrétne sektorové ciele pre Slovensko predložilo koncom januára do medzirezortného pripomienkového konania návrh Zákona o zmene klímy a nízkouhlíkovej transformácii Slovenskej republiky, tzv. klimatický zákon. Obsahu zákona sme sa venovali v samostatnom článku.

V návrhu zákona okrem iným opatrení stanovuje aj sektorové plány pre jednotlivé rezorty. Nimi chce envirorezort zabezpečiť, aby Slovensko dosiahlo cieľ redukcie emisií skleníkových plynov o 22,7 % v porovnaní s ich úrovňami v roku 2005. Tak to podľa Budajovho rezortu ukladá nariadenie (EÚ) č. 2018/842.

Uvedené nariadenie však vo svojom aktuálne platnom znení určuje pre Slovensko povinnosť znížiť emisie skleníkových plynov len o 12 %. Cieľ 22,7 % síce už je na úrovni EÚ dohodnutý, ale ešte nebol definitívne schválený. Upozornilo na to aj Ministerstvo hospodárstva SR v medzirezortnom pripomienkovom konaní, téme sme sa venovali v samostatnom článku.

Podľa NSS chýba kolektívny záväzok

Prístup presadzovaný v rozsudku Městského soudu v Prahe by podľa NSS viedol k tomu, že kolektívny záväzok Európskej únie a jej členov by sa zmenil na individuálne záväzky členských štátov a Európskej únie stanovené na jednotnej úrovni 55 %. Kolektívny charakter tohto záväzku by sa tak poprel.

„Jeho účelom je, aby sa členské štáty EÚ mohli na úrovni EÚ dohodnúť, ako tento záväzok kolektívne plniť. To znamená určiť, aké budú právne predpisy v niektorých sektoroch, ktoré budú zaväzovať všetky členské štáty, aby spoločne znížili emisie, a ako sa záväzok znížiť emisie v iných sektoroch rozdelí medzi členské štáty,” konštatuje v tlačovej správe Najvyšší správny súd ČR.

Podľa NSS je teda súčasťou kolektívneho záväzku EÚ znížiť emisie o 55 % možnosť čiastočného rozdelenia záväzkov medzi jednotlivé členské štáty, aj keď sú naďalej spoločne zodpovedné za ich plnenie s EÚ ako celku.

Konkrétne záväzky budú predmetom ďalších rokovaní

Súd knštatuje, že konkrétne rozdelenie záväzkov a ich plnenie na úrovni EÚ je v súčasnosti stále predmetom legislatívnych a politických rokovaní.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.